Iste existuje mnoho spôsobov ako dráždivo viesť strímre, ale v podstate sa nedá presne povedať, alebo jednoznačne definovať, ako presne a správne sťahovať šnúru, aby sme dostali záber od zubáča.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.06.2017.
Myslím si však, že pre vydráždenie zubáča muškou, rovnako ako gumou, predsa len platia 4 základné fázy pohybu strímra:
1. Fáza klesania a odpočítavania
2. Prudký vzostup od dna nad oči dravca
3. Evidentný zlom pri zastavení jeho pohybu
4. Maximálne predĺženie fázy klesania.
Napriek tomu zdôrazňujem, že uvedený postup vedenia strímra je len príkladom a odporúčaním. Teda tým, čo funguje mne.
Fáza 1
V prvom rade je potrebné si uvedomiť a rozmyslieť si, kde je asi pod vodou potenciálne stanovište (lovisko) dravcov a k nemu nasmerovať naše nahodenia. Každé plané hádzanie šnúry môže pôsobiť rušivo. Základom je dostať vždy nástrahu tzv. za stanovište zubáčov, prípadne loviaci húf a ťahať strímer k nim akoby odzadu. Z tohto čisto teoretického, avšak praxou overeného dôvodu, musíme teda predpokladané miesto s odhadnutým výskytom zubáčov pri dne, prehodiť šnúrou aspoň o 5 – 7 m. Počítajme s tým, že dráha klesania ľahkej nástrahy, ktorej potápanie v podstate záleží len na zvolenej hodnote potápavosti šnúry (sile prúdenia vody), bude po diagonále kratšia, než by predstavoval kolmý priemet miesta dopadu nástrahy na hladinu a dna. Dôležité, až prioritné, je nechať pri prvom hode klesnúť šnúru aj s nadväzcom až na samé dno, pričom si v duchu odpočítavame čas klesania, aby sme približne vedeli, v akej hĺbke lovíme a potom tiež, kde nám prichádzajú zábery. V prípade potreby tak môžeme z doby klesania strímra niečo ubrať.
Fáza 2
Sme na dne. Ľavou rukou potiahnite šnúru plynulým ťahom až za chrbát a ihneď krátko, dvakrát po sebe za ňu rýchlo potiahnite. Stačia dve krátke potiahnutia 15-20 cm dlhé, ale ostro vedené. Tým dôjde nielen k vyrovnaniu šnúry a nadväzca, ale aj nástrahu zdvihneme ostro do vodného stĺpca, respektíve cca 50 cm – 1 m nad dno. Zášklby sa na nástrahe viditeľne prejavia provokatívnymi impulzmi peria, napodobňujúcimi útek koristi zo dna. Keď nič iné, tak tým upozorníme dravca na „niečo“ zaujímavé, čo sa dostalo do jeho blízkosti a čo by stálo za to sledovať. Alebo prípadne hneď zožrať.
Fáza 3
Strímer máme teraz nad dnom a jediným naším cieľom je ho zase nechať padať ku dnu. Teraz je dôležité nechať pulzovať perie (príp. syntetické materiály) vlastným životom. Nastáva fáza zlomu. Spomalene sa dá opísať asi takto: Zastavíme pohyb šnúry, ktorú sme dopravili ľavačkou za náš chrbát a prechytíme si opäť k prútu, aby sme boli pripravení na ďalší záťah a pohyby zápästím. Teraz stop. Čakáme a ďalej chvíľu nerobíme naozaj nič. Perie v ten okamih urobí pod vodou oblúk a ako by sa vo svojej hlavovej časti zlomí. Potom začne klesať opäť ku dnu. Čím je zlom strímra nad dnom výraznejší, efektnejší, tým podľa mňa lepšie. Vlastná hmotnosť nástrahy z peria je však vo vode skoro zanedbateľná, a tak sa mi pre umocnenie tohto efektu osvedčilo buď silne preťažiť prednú časť telíčka mušky oloveným pásikom, alebo k očku háčika priviazať činkové oči. Môžeme si vypomôcť napríklad očkami z vodovodnej retiazky. Tým v podstate dávame pohybu strímra tak trochu pridanú hodnotu, ktorú sám o sebe nevieme dosiahnuť.
Fáza 4
Potápavá (intermediálna šnúra s rýchlo potápavým koncom) začne s určitým oneskorením strímer opäť ťahať ku dnu. Nastáva tak potrebná fáza predĺženia klesania. Chvíľa, keď zubáč s veľkou percentuálnou pravdepodobnosťou útočí najviac. Táto pauza v pohybe šnúry, keď len čakáme na to, či neucítime v ľavačke silné popotiahnutie (šnúra koľkokrát ujde z ruky), je naozaj dôležitá a mala by trvať aj okolo 5 sekúnd, podľa veľkosti a zaťaženia strímra.
Niekedy sme silne zvádzaní rýchlejšie popoťahovať šnúrou, ale to nie je správne. Vždy majme pred očami obraz toho, čo sa asi práve v tej chvíli deje s našim strímrom pod vodou a dajme mu šancu vyniknúť. To nie je vertikálny lov na „koguty“ (tiež nástrahy z peria), ktoré svojim búšením olova do dna v minulosti oslovili pomaly celé Poľsko. Pri muškárení je potrebné niečo úplne iné. Ladnosť pohybu a dať tomu čas.
A znova celý postup opakujeme. Urobíme dva ostré ťahy, ako by sme chceli zaseknúť.
Dosť často sa stane, že v tej chvíli naozaj náš strímer je už medzi vlčími zubami dravca, ktoré za ním zaklapli v posledných okamihoch fázy klesania, tesne nad dnom. To však spoznáme až nám prút pri nových zášklboch oťažie a šnúra sa rozbehne.
Zásek a zdolávanie zubáča
Na prvý pohľad veľmi jednoduchá záležitosť. A tak to asi aj je, ak si uvedomíme niekoľko malých, no podstatných rozdielov, ako keď chytáme zubáče prívlačou. A tiež to, že zubáčove čeľuste sú nielen silné, ale aj veľmi tvrdé.
Zásek – vykonávame zásadne ľavou rukou, ktorou sťahujeme šnúru a to za súčasného pozvoľného zdvihu špičky prúta nad hlavu, aby mohlo dôjsť k jeho prepruženiu a pozvoľnému ohybu do paraboly. Základná rada znie: nikdy nezasekávajte prútom. Vždy iba potiahnutím šnúry rukou.
V praxi zvyčajne nastávajú dve situácie:
• Ak je nám pri zábere zubáča „vytrhnutá“ šnúra z dlane a zreteľne cítime aj vidíme, ako vyjde pokojne aj 1 m z očiek späť do vody, v žiadnom prípade už nezaseknite do protipohybu. To by znamenalo len pretrhnutie nadväzca a stratu ryby. V tej chvíli stačí len šnúru zľahka pribrzdiť, nechať prekĺznuť ďalej medzi prstami, zdvihnúť prút a začať zdolávať. Zubáč s našou muchou pravdepodobne už odchádza, má ju vnútri papule a pri napnutej šnúre je malá pravdepodobnosť, že sa z malého jednoháčika sklepe. Ostrý hrot sa mu v podstate len zatlačí niekde do mäkkej časti papule.
• Ak záber vyzerá ako uviaznutie, keď nám šnúra potiahnutím ľavačkou oťažie (kopanec pocítime len výnimočne), je dobré ostrým, ale primeraným ostrým zatiahnutím ľavačky (pre pravákov), asi 15 cm pohybom ruky späť „zaseknúť“. Zubáč pravdepodobne práve nástrahu dostihol a zovrel čeľuste. Teraz buď stojí alebo sa pohne do strany, čo je pre zásek lepší variant. V tom momente je potrebné s nástrahou aspoň trochu pohnúť a skúsiť háčik medzi zubami do papule zaseknúť. Nie vždy sa to podarí, ale šancu máme. Súčasne opäť zdvihneme pravačku s prútom k nebu a čakáme či sa peň rozbehne.
Zdolávanie – zubáč nie je veľký bojovník, aj keď na jemnom muškárskom prúte sa jeho sila predsa len prejaví zreteľnejšie, než na čo sme zvyknutí. A ak máme náhodou dubletu, ešte s iným dravcom, je to super boj.
Teraz je dôležité najskôr dostať voľnú šnúru späť na navijak a nechať pracovať brzdu. Sťahovať veľké slučky šnúry iba pod seba, napríklad na dno loďky, svoj účel, samozrejme, splní tiež, ale občas môže viesť k tomu, že sa z lovca stane úlovok. Dôležité je tiež vždy udržať šnúru v napätí a priamom kontakte s bojujúcou rybou, ktorá sa predovšetkým v poslednej fáze boja snaží dostať pod loď. Nestalo sa mi, že by mi zubáč vytiahol šnúru až na backing, ale ak by nám vzala väčšia šťuka, možné to každopádne je. Preto aj ten má na navijaku svoj význam. Zvlášť, keď vyhadzujeme 15 – 20 m z celej dĺžky šnúry.
Ešte malá vychytávka nakoniec – „hra na korisť a lovca“
Pri chytaní šťúk a ostriežov na muškársky prút veľmi často používam metódu predradeného malého strímra – koristi. Väčšinou použijem prírodný vzor malého ostriežika alebo plotičky, ktorý vlaje na prívese cca 1,2 m pred koncovým strímrom. Ten potom predstavuje lovca.
Samozrejme, ide o úmyselný atak na konkurenčné zmysly dravcov a ich závistlivé správanie. Občas túto metódu použijem aj pri love zubáčov, ale skôr z iného dôvodu. Sú totiž obdobia, keď zubáče ignorujú veľké nástrahy a, naopak, sa sústreďujú na malé rybky 3 – 5 cm. Predovšetkým v období trenia pleskáčov a plotíc som výborne zachytal na malé, krikľavo žlté 3 cm strímriky, trochu napodobňujúce ikry bielej ryby.
Naopak, veľké, 12 – 15 cm „mobi‑dicky“ zubáče pokojne vezmú v bežnom období roka, rovnako tak ako vo chvíli, keď sa cítia ohrozené. Teda v období „stráže hniezda“, keď považujú strímer za niečo, čo ohrozuje jeho budúce potomstvo.
Týmto spôsobom tak môžeme veľmi rýchlo zistiť, či vymeniť nástrahu za menšiu, alebo naopak, kedy môžeme s pokojným svedomím mušku na prívese vypustiť.
Môže byť aj iná možnosť
Ak máme zábery len na príves, nemusí ísť len o to, že zubáče v tú chvíľu chcú len niečo malé. Hlavnú úlohu pre ich záujem o našu nástrahu na prívese môže hrať vzdialenosť a pohyb mušky nad dnom. Chcú skrátka potravu, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti dna. Skrátením nadväzca na potápajúcej šnúre napríklad len na 1,2 - 1,5 dĺžky ich požiadavke úplne vyhovieme.
Záver
Hoci muškárenie nebude na našich vodách asi nikdy patriť k základným technikám lovu zubáčov, je zrejmé, že okrajovo môže patriť k technikám, ktoré nám nielen umožnia niečo nové sa naučiť, spoznať, ale predovšetkým pochopiť, že zubáč nie je žiadny živočích živiaci sa zdochlinami, ale dravec s veľkým D.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
