Zemplínska šírava, naše slovenské more. Voda, ktorá vo mne vyvoláva dobrodružstvo a vzbudzuje rešpekt. Sedem rokov som na nej nechytal. Dôvodom boli jednak rodinné povinnosti, práca a hlavne to, že môj čln nie je stavaný na šíravské vlny. Takto som výpravu na Šíravu odkladal rok čo rok.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2017
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.06.2017.
Túžba zachytať si na tejto vode však bola stále silnejšia. Hnacím motorom bol pre mňa tohtoročný kaprársky maratón, ktorý ma nakopol. Oslovil som Ďoďa, či spolu nepôjdeme túto vodu skúsiť aspoň na štyri dni. Na moje pozvanie reagoval pozitívne. Príprava sa mohla začať. Termín sme si stanovili na 19. októbra. Dovtedy sme mali približne tri týždne času. Keďže obaja máme radi značku Dynamite Baits, voľba padla na ich guľôčky. Nachystal som si Robin Red a Peach Mango. Jožko dal prednosť The Crave a tiež Peach Mango. Ako sa výprava blížila, tak sa aj začalo všetko komplikovať. Najprv som si v práci dorezal ruku a ušlo sa mi zopár stehov. Ako by toho nebolo málo, pár dní pred odchodom sa mi pokazilo auto. To bolo, uprosiť chlapcov v servise aby to stihli, lebo chcem ísť na ryby… Nakoniec všetko dobre dopadlo a auto bolo deň vopred hotové. Doma som už mal pobalené veci, a tak som ich už len poskladal do auta. Ostala ešte tá moja ruka. Stehy mi mali vyberať práve v deň odchodu, tak som už od šiestej rána čakal v čakárni na chirurgii. V hlave som nemal nič iné, ako ryby. Jožko mi poslal SMS, že už vyrazil.
Teším sa ako malý chlapec
O ôsmej hodine konečne pálim z polikliniky, sadám do auta a vyrážam smer Šírava. Približne v pol ceste mi volá Jožo, že obsadil Paľkov 1. Top miesto na Šírave. O to viac tlačím nohu na pedál plynu. O desiatej dorážam k Jožovi. A vtedy zo mňa padá všetok stres. Je tu nádherne. Prezliekam sa do rybárskeho kroja a pomaly rozbaľujem veci. Teším sa ako malý chlapec. Pomáham dať Jožkovi čln na vodu. Jožo je super človek. Aj napriek tomu, že mu chýbajú nohy, chytá kapry na jednotku. Nepoznám lepšieho Pána Kaprára ako je on. Vráťme sa späť k lovu. Spoločne sadáme do člna, zapíname sonar a ideme popozerať čo voda skrýva. Keďže nemáme motor, viac ako 300 m na vodu nejdeme. Dno sa nám pomaličky zvažuje. Sem tam nejaká malá nerovnosť. Na každú púšťame bójky. Máme ich v hĺbkach od 4,5 do 5,5 m a 250 až 300 m od brehu. Pri brehu si všímame obrovské množstvo mušlí. Preto dávame po 15 m šokáča na palice. Nakoniec dávam ešte 1,5 m olovenky a všetko zakončujem nadväzcom zo stuženej šnúrky. Do vedierok si chystám mix peliet, boilies a trocha partiklu, aby ryba ožila. Všetko to prelievam liquidom. Asi o hodinu je všetko nachystané na vyvážku. Do kŕmneho miesta hádžem asi po tri kilá mixu. Snažím sa to rozhádzať na približne pätnásťmetrovú plochu, aby sa ryba viac zabavila. Montáže ukladám na okraj kŕmneho miesta. Jožko kŕmi iba boilies.
Pred nami je celkom fajn deň
Keď máme všetko hotové, konečne si sadáme do kresiel, dávame si kávu a, samozrejme, dúšok dobrej slivovice. Tú ponukám aj vodníkovi s prosbou, nech nám odomkne vodu. Do polnoci sa nedeje nič a my musíme „vďaka“ našim zákonom sťahovať palice. O štvrtej ráno ich vyvážame znova. Prvý záber má Jožko, ale rybu vypína. O hodinu registruje záber znova a tentoraz už dostáva prvého, približne 5 kg kapra. Pred nami je celkom fajn deň. Jemne pofukuje vetrík, aj teplota sa tvári priateľsky. Približne na obed mám konečne záber aj ja a z člna zdolávam približne 6 kg rybu. Zabrala na Robin Red s plávačkou The Crave. Konečne, po siedmich rokoch držím v ruke „šíraváka“. O tri hodiny sa mi rozbieha aj prút na Peach Mango. Boj vo vlnách a o pár minút sa 8 kg ryba ocitá v kolíske na brehu. Po každom zábere hádžem do vody tri hrste boilies a peliet. Pomaličky nastal večer, my sedíme v kreslách a užívame si poslednú tohtoročnú rybačku. Je pol ôsmej, dostávam jazdu na Peach Mango. Dvíham palicu a cítim slušnejší ťah. Rýchlo dávame loď na vodu, na seba vesty a uháňame za kaprom. Na prúte cítim súvislý ťah. Žiadne klepanie hlavou. „Ten bude pekný“, hovorím si v duchu.
Rozklepali sa mi nohy
Konečne sa dostávame nad rybu, ale tá vôbec nejde odlepiť od dna. Robí si čo chce. Približne po 10 minútach sa mi vo svetle čelovky objavuje nádherný šupináč. Až teraz sa mi rozklepali nohy. Adrenalín lomcuje mojím telom a ja nevnímam nič iné, len ťah ryby. Približne po dvadsiatich minútach boja ho konečne podoberáme a ja kričím z plného hrdla, „Yes, yes, díky Šírava“! Mám obrovskú radosť a teší sa aj Jožo. Na brehu ukladám rybu do kolísky. Ako prvé volám manželke, aj ona má radosť. Na rad prichádza váženie. Pre istotu trikrát, aby neboli pochybnosti. Váha nám ukazuje 13,8 kg. Je to super pocit, po siedmich rokoch a hneď takáto ryba. Robíme si zopár fotiek a kapra pomaličky vraciam vode. Trošku je dezorientovaný a stojí pri brehu. Tak ešte zopár fotiek, a potom mu pomáham vrátiť sa domov. Do polnoci už nemáme ani ťuk. Po tej rybe nemôžem ani zaspať a prevaľujem sa na ležadle. Konečne prichádza štvrtá hodina a my v plnom nasadení vyvážame palice. Po krátkom čase dostáva záber Jožo. Vesty, čln a naberáme smer kapor. Jožo potvrdzuje, že hlavou neklepe. Krútenie, preťahovanie a po pár minútach je cca 10 kg kaprík v podberáku. Cestou Jožo kladie montáž a smerujeme ku brehu. Pri vystupovaní z lode sa mi noha nejako zasekla, a tak si do čižiem nalievam čerstvej vody a doprial si ranný kúpeľ. Trocha som preklial všetko čo šlo a šiel sa prezliecť do suchého. Kapra sme zvážili a váha pípla na 10,5 kg. Ďoďo nestíha ani vyviezť a záber mám ja. Scenár sa opakuje, až na to, že vyťahujem pekného pleskáča. Znova vyvážam a po pol hodine ďalší pleskáč, no super.
Nadišiel posledný večer na rybách
Prestávam kŕmiť a montáž kladiem ešte ďalej od kŕmneho miesta. Jožkovi to ide a vyťahuje krásneho lysca. Čo mu chýba na hmotnosti, to mu nechýba na kráse. Okolo obeda je znova záber na Jožovu palicu. Už pri člne púšťame asi 8 kg rybu. Večer mám aj ja záber z kategórie 6-7 kg. Nadišiel posledný večer na rybách. Spoločne sedíme v bivaku, dávame si dúšok vínka a debatujeme o všetkom čo ide. Debatu nám kazí Jožova jazda na Peach Mango. V sekunde máme na sebe vesty a mastíme oproti rybe. Jožo hlási, že hlavou neklepe. Po pár pekných výpadoch mu podoberám celkom slušného šupíka. Na brehu mu navážime 11,9 kg. Celkom pekne. Po pár fotkách ho vraciame vode. Do polnoci sa neudialo už nič. Ráno sa budím o čosi skôr. Začína pekne fúkať a pršať. Rýchlo chystám palice a všetko potrebné. Nasadám do člna. Tentoraz sa do vesiel opieram viac a hompáľajúc vo vlnách sa snažím dostať k bójkam. Konečne máme vyvezené. Vyčerpaný si líham do spacáka a zaspávam. Budí ma až jazda na Robin Red. Otváram oči a hovorím, že do toho vetra nejdem. Vyliezam von a zisťujem, že vietor ustal. Samozrejme, vyrážame za rybou, ale tú vypíname. Cestou späť už počujem môj druhý signalizátor. Jožo sa opiera do vesiel, pri brehu vyskakujem z lode, beriem druhú palicu a mastíme naspäť. Tentoraz už podoberáme asi 4 kg kapra. Je asi osem hodín ráno. Ešte vyvážam. Citeľne sa ochladilo a začalo pršať. Po raňajkách pomaličky balím veci. Jožko ešte ostáva tri dni. K nemu prichádza Dušan. Nechávam mu bójky. Spoločne ešte dáme kávu, podáme si ruky a ja pomaličky odchádzam domov. Doma im niekoľkokrát volám, ale zmena počasia im zastavila rybu. Za dva‑tri dni majú iba dve ryby cca 5-6 kg. Na záver sa chcem poďakovať Jožkovi za super spoluprácu na výprave, ako aj za podporu počas tých desať rokov čo sa poznáme. Jožo, díky. Nemôžem zabudnúť ani na moju manželku, že mi umožňuje takéto výpravy. Ďakujem aj Šírave, že mi vydala svoje poklady. O pár rokov to bude top voda v Európe, a preto si ju chráňme.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
