Studený čas predpokladá výnimočný stav všetkých podvodných obyvateľov. Prívlačiarov v tom čase zvyčajne zaujíma šťuka, ktorá nehľadiac na nič, pokračuje v kŕmení sa a z času na čas dokonca poteší častými zábermi. Analyzujúc mnohé svoje rybačky v chladnej vode, prišiel som k záveru, že na väčšine nádrží šťuka sa spúšťa hlbšie priemerne o dva metre v porovnaní s tým, kde stála v lete.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2017
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.06.2017.
Nie je celkom isté, že sa dravec zo stredných vrstiev premiestnil ku dnu, len obsadil hlbšie miesta. V súvislosti s tým vzniká rad zaujímavých osobitností v správaní sa šťuky, a to znamená, že aj v jej love. Ak to včas pochopíte, môžete dosiahnuť výborné výsledky.
Kde hľadať šťuku
Môžem potvrdiť, že počas seriózneho ochladenia vody sa šťuka premiestňuje na jamy a do koryta, kde trávi väčšinu času. Napriek tomu prax ukazuje, že práve tu zábery nebývajú, hoci na iných miestach šťuka berie výborne. Znamená to, že nielen jamy treba mať na zreteli. Dovolím si tvrdiť, že v chladnom čase sú najperspektívnejšie nasledujúce miesta:
1. Miesta pri koryte, kde sú zostatky vodného rastlinstva a hĺbka je 3-5 metrov.
2. Hrany koryta a k nim priliehajúce miesta zo strany koryta, ale aj z plytšej časti nádrže, kde hĺbka nepresahuje 6-7 metrov.
3. Takmer každý koreň s hĺbkami 3-7 metrov. Osobitne perspektívne sú korene v blízkosti koryta alebo v ňom.
4. Lokálne záchyty alebo dokonca jamy, rázne sa oddeľujúce medzi ostatným podvodným reliéfom.
5. Miesta, kde hranica tŕstia rýchlo prechádza ku korytu, pritom pás zatopenej zarastenej časti nie je menší ako 3-5 metrov.
6. Okraje zálivov, kde je hĺbka tri metre a viac a dno je prakticky prázdne bez zvyškov porastu.
7. Miesta na rieke, kde prúd v koryte hraničí s pokojnou vodou, vytvárajú sa „vracáky“ a dokonca menšie spätné prúdy.
8. Prehĺbenia a miesta s rýchlo meniacim sa reliéfom pri sútokoch riečok, vetvení hlavného koryta a iných podobných miestach.
Jednoznačne ani zďaleka to nie je úplný zoznam miest, kde v chladnej vode stojí zato hľadať šťuky. Hľadanie stanovíšť šťuky v tom čase v mnohom závisí od toho, či lovíme z brehu, alebo z loďky, ale v posledných rokoch som sa ubezpečil, že šťukám je to úplne jedno a jednoducho obsadia tie miesta, ktoré sa im páčia.
Okrem vymenovaného je potrebné poznamenať, že niekedy v studenej vode šťuka (najmä veľká) ignoruje množstvo našich očividných a zavedených pravidiel, konajúc podľa svojho vlastného scenára. Jedna z prvých príčin podobného správania sa môžu byť húfy lovených rybičiek, ktoré sú schopné premiestňovať sa na veľké vzdialenosti aj v zime.
Miestna a migrujúca šťuka
Je normálne počítať, že s výrazným ochladením vody sa dravec, napríklad šťuka, pridŕža stálych miest, poblíž ktorých loví, oddychuje a skrátka žije. Tiež celkovo súhlasím s touto teóriou. A na ňu sa hlavne spolieham, keď rybárčim. Napriek tomu som si posledných pár sezón začal všímať, že zďaleka nie na všetkých nádržiach sa lovia šťuky na tých istých miestach, dokonca počas jedného mesiaca. Spočiatku som si myslel, že šťuky jednoducho neberú, veď je známe, že v najchladnejšom čase veľmi neberú. Potom som sa presvedčil na vlastnej skúsenosti a tiež zistil z rozprávania rybárov, že šťuka často jednoducho bezdôvodne mení svoje trvalé bydlisko.
Spočiatku som to nebral veľmi vážne, ale potom som si priznal, že správne chápanie toho čo sa deje priamo ovplyvňuje úspech rybačky. Inými slovami, môžeme celý deň skúšať perfektne vybrané včerajšie miesta a napriek tomu nič nechytíme. Nebudú tam zábery ani zajtra, ani o týždeň. A príčina nie je v pasivite šťúk, ale v jej neprítomnosti na tomto mieste. Mám ďaleko k plnému porozumeniu, čo sa deje pod vodou, napriek tomu sa mi niektoré zákonitosti ako‑tak podarilo objaviť. A tak som sa vybral loviť na miesta, logicky a správne vychádzajúc z toho, že šťuka stojí na svojich tradičných miestach, o ktorých bolo napísané vyššie. Väčšinou sa o svojom ďalšom postupe rozhodujem počas lovu, ale niekedy, dokonca aj v prípade úspešného lovu, má zmysel zmeniť miesto lovu.
1. Dokonca aj na miestach kde je veľa šťúk je užitočné im dať „oddýchnuť“.
2. Budete mať potom s čím porovnávať a štatistika bude viac objektívna.
3. V skutočnosti tie najlepšie miesta je lepšie držať v tajnosti a loviť tam bez svedkov.
4. Súhlasíte, že je nuda pol dňa loviť na tom istom mieste a najskôr jedným a tým istým spôsobom.
So zreteľom na chladné obdobie roku by som všetky šťuky rozdelil na dve kategórie: miestne a migrujúce.
Miestne sú tie šťuky, ktoré nemenia svoju polohu minimálne počas mesiaca. S veľkou pravdepodobnosťou možno tvrdiť, že tieto ryby budú zostávať na obľúbených miestach oveľa dlhšie – nielen, povedzme, v novembri, ale väčšiu časť zimy. Vari jediné čo je schopné prinútiť miestnu šťuku opustiť miesto je rýchla zmena vodnej hladiny. Nakoniec, ak opatrne a s rozumom pristupujete k rybačke na takom mieste, bude dlho prinášať zábery, pozitíva a radosť.
Všimol som si, že teritóriá, kde sa táto šťuka zdržiava sú buď veľmi malé, alebo veľmi veľké. Okrem toho môžeme predpokladať, že čím väčší je dravec, tým je väčšia šanca, že bude viesť usadlý spôsob života. Na jednej strane, obrovské exempláre môžu byť len ťažko vytesnené niekým druhým, a na druhej – skúsená šťuka vyberá mnohokrát preverené miesta, kde je celkom možné, že žila v minulých rokoch.
Za kočovné považujem tie šťuky, ktoré obsadzujú svoje miesta na menej ako mesiac. V skutočnosti nie je dôležité, čo sa konkrétne stalo príčinou, že opustila svoje miesto, hlavné je, že sa to stalo.
Za drobizgom putujú aj šťuky
Ako ukazuje prax, príčina migrácie šťuky je spôsobená tým, že podmienky jej života prestali byť vhodnými alebo sa výrazne zmenšila dostupnosť potravy. Nie je ťažké sa dovtípiť, že čím viac dravcov sa vyskytuje na vymedzenom priestore, tým viac potravy je potrebnej. Veď kalórie ryby potrebujú dokonca aj v zime. Čo z toho vyplýva? Šťuky periodicky lovia menšie ryby, čím sa množstvo koristi znižuje. V istom momente rybky zistia, že ak zostanú na takomto mieste, možno sa nedožijú jari, preto zvyšky húfov odídu na bezpečnejšie miesto. Za nimi sa často premiestni aj šťuka.
Vôbec nechcem tvrdiť, že v studenej vode šťuka robí len to, že neustále hľadá vhodnejšie miesta. Podľa mojich skúseností môžeme len asi 10-20 % šťúk nazvať migrujúcimi, ostatné žijú celkom tradičný usadlý spôsob života.
Sformuloval som krátky zoznam vonkajších príčin, prečo má šťuka sklon k migrácii.
1. Dno nádrže je členité a existuje významné množstvo perspektívnych miest.
2. Rieka nie je široká (do 50 metrov) so silnejším prietokom v koryte.
3. Nádrž je veľká a jej línia brehu je husto zarastená tŕstím na hranici ktorých hĺbka je dva a viac metrov.
4. Tok rieky je členitý, pravidelne sa striedajú zákruty a pláne, veľké množstvo zálivov priliehajúcich ku korytu.
5. Na úseku mnohých kilometrov sú hlboké miesta (4-7 metrov) striedajúce sa s plytčinami (1,5-2 metre), kde sa v lete vodná vegetácia dostáva až ku hladine.
6. Nádrž bez prúdenia má okrúhly tvar, dno ktorého vytvára plošiny bez prítomnosti prepadov do hĺbky.
7. Maximálna hĺbka prúdnice alebo menšej nádrže – pri výpuste nie je viacej ako 6-7 metrov.
Vymenovať všetky prípady je nereálne a nemá to zmysel. Dôležité je chápať, že dokonca aj v ľadovej vode, keď sú mnohí presvedčení, že šťuka stojí ako kameň, môžu dni bez záberu znamenať jej neprítomnosť, nie jej pasivitu.
Varianty lovu
O osobitnostiach lovu šťuky v studenej vode možno špekulovať dlho, napriek tomu to bude v mnohom určené tým, aký druh nástrahy použijeme. Nedávno som sa presvedčil, že efektivita v mnohom závisí od toho, ako ovládate ten, alebo iný spôsob lovu prípadne typ nástrahy. To znamená, že skúsený vláčkar chytí skôr, voblermi minnow ako pre neho neobvyklým jigom.
Vlastne som takmer presvedčený, že v situácii, keď sa šťuka spustila o dva metre hlbšie, bude najaktuálnejšie použitie jigu. A na tých nádržiach, kde lov na voblery prinášal výborné výsledky na začiatku a v strede jesene, netreba odkladať voblery ani v zime. Ale poďme pekne po poriadku.
Twistery
Mnohí tieto silikónové nástrahy dávno považujú za klasiku pri love šťúk v zimnom období. Teraz je to dôležité aj preto, že aktivita rýb je viditeľne slabšia ako zvyčajne a nie je jednoduché im ulahodiť. Vtedy treba použiť to najviac osvedčené. Medzi nástrahami sú to jednoznačne twistery. Práca väčšiny twisterov a im podobným je rovnomerná a pravidelná, sú dobré pri plynulom aj pri viacej agresívnom vedení.
Twister umožňuje vykonať maximálne ďaleké nahodenie, čo je veľmi dôležité pri love z brehu. Principiálne, twister môžeme považovať za najuniverzálnejšiu nástrahu, schopnú vyprovokovať k útoku nielen šťuku, ale aj ostrieža so zubáčom. Mne osobne sa v posledných sezónach darí s twistermi Mann’s a Lucky John.
Kopytá
Ešte je jeden typ nástrah, ktoré lovci šťúk považujú za efektívnejší ako twistery. Nesnažím sa prognózovať, čo si zajtra šťuka vyberie: twistery alebo kopytá. S výnimkou tých nádrží, keď kvôli nejakým dôvodom dravce zjavne uprednostňujú to, alebo, ono, je v podstate treba vyskúšať aj twistery aj kopytá.
Podľa môjho názoru, sú kopytá výrazne úspešnejšie v nasledovných situáciách:
1. Ak aktívne vyhľadávate šťuky s cieľom nájsť jej zhromaždiská.
2. Nádrž alebo miesto sa nenachádza pod veľkým rybárskym tlakom a je nádej, že si šťuka nestihla privyknúť nástrahám.
3. Počítate hlavne s veľkými exemplármi.
4. Chytáte na miestach bez výrazne členitého reliéfu, kde treba prilákať dravca z veľkej vzdialenosti.
Áno, v mnohých iných situáciách je kopyto jeden z najlepších víťazných variantov.
Je potrebné viesť kopytá pomaly, hlavnú pozornosť venovať prestávkam a tomu, ako plynulo a bez prerušenia pracuje chvostík nástrahy. Pre šťuky na dne je to osobitne dôležité. Som presvedčený, že modely, ktoré výborne fungovali na týchto miestach v teplej vode, budú najskôr fungovať aj teraz. V mojej škatuľke majú osobitné miesto nástrahy Mann’s Predator, Dragon Phantom, a tiež Lucky John Minnow.
Minnow a Cranky
Nedávno som sa presvedčil, že v studenej vode sa voblery môžu ukázať efektívnejšie ako silikón. Takáto situácia je charakteristická pre tie nádrže, kde je veľa zvyškov tráv a hĺbka na miestach stanovíšť šťúk neprevyšuje 4 metre. Samozrejme, reč je v prvom rade o modeloch s ponorom dva a viac metrov. Tie sú schopné zaujať dravca stojaceho pri dne.
Cranky treba viesť plynule. Ich úspešnosť môže naplno zrušiť názor o neefektívnosti týchto voblerov v studenej vode.
Dravec často stojí pod vetvami zatopeného stromu a ak je ešte aj v prúde, sú tieto miesta osobitne ťažké na prelovenie. Nehľadiac na dva trojháčiky, hlboko potápavý Cranky môže byť veľmi efektívny, veď veľká lopatka výborne chráni trojháčiky pred uviaznutím a vlastnosť nástrahy stúpať pri prestávke vo vedení jej dovoľuje preskočiť hocijakú prekážku. Pre takéto prípady je v mojom arzenáli Salmo Hornet 6, Salmo Perch a Lucky John Basara 40SR.
A voblery Minnow sú výborné teraz aj v rezkých prúdoch, veď aj tak je najzaujímavejšia fáza pri pauze vo vedení. V každom prípade treba použiť hlboko pracujúce Minnow veľkých rozmerov a vždy potápavé alebo vznášajúce sa (suspending). Dobre sa u mňa zapísal Salmo Minnow 9 S, Lucky John Mankora 110R.
Je zbytočné si myslieť, že do hĺbky presťahovaná šťuka bude pasívna a uloviť ju je neobyčajne ťažké. Bezpodmienečne sa treba snažiť, ale výsledok často predstihne naše najsmelšie očakávania!
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
