Je január, začiatok nového roka a rybárska sezóna 2017 je nenávratne za nami. Tí najskalnejší už majú nové povolenky a skúšajú šťastie hneď od úvodu novej sezóny. Ja, ako prívlačiar by som mohol mať k dispozícii ešte jeden mesiac na lov dravcov, nakoľko prívlačová sezóna na kaprových vodách sa končí až 31. januára. Po náročnej sezóne už však v januári dávam rybám pokoj a svoj čas radšej venujem „zazimovaniu“ rybárskej výbavy a bilancovaniu toho, čo bolo.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2018
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 03.07.2018.
A práve tomu bilancovaniu sa budem venovať v nasledujúcich riadkoch, v ktorých by som vám rád priblížil pár zážitkov a skúseností z posledných mesiacov roku 2017, keď som pri vode zažil pár skutočne príjemných chvíľ. Koncom októbra som si vyčlenil jeden víkend na sumce. Najmä v posledných rokoch mi tieto ryby tak učarovali, že sa im venujem stále viac a viac. Nakoľko tu na Liptove nemáme úplne ideálne podmienky na lov sumcov, som nútený za nimi cestovať do rôznych častí Slovenska. Tak to bolo aj spomínaný októbrový víkend, keď som sa s bratom dohodol, že podnikneme pravdepodobne poslednú výpravu za sumcami v uplynulom roku.
Moja najuniverzálnejšia nástraha
Okolo siedmej ráno stojíme na brehu rieky a ja sa neviem dočkať prvých nahodení a, samozrejme, dúfam, že aj záberov. V jesenných mesiacoch už dávam radšej prednosť gumeným nástrahám pred voblermi a plandavkami. Mám pocit, že aj pri miernom ochladení už ryby nie sú také agresívne a skôr ich dokážem oklamať preklepávaním dna. Na 15-gramovú hlavičku dávam štíhleho rippera v prírodnej farbe – Daiwa D Fin – nástrahu, ktorú považujem za najuniverzálnejšiu. Mám na ňu pochytané asi všetky možné dravce, počnúc sumcami, cez zubáče a šťuky až po pekné bolene. Postupne prechytávam príbrežné partie rieky, no bezúspešne. Takmer 2 hodiny a ani náznak záberu. Brácho je na tom podobne, vraj mal len jeden opatrný záber… asi od menšieho zubáča. Prichádzam na koniec pláne, kde je voda o dosť plytšia. Myslím už na zmenu nástrahy, keď pár metrov od brehu prichádza konečne pekný záber. Okamžite sekám a hneď cítim typické kopance. Viem, že mojim súperom je menší sumec. O chvíľku ho mám pri nohách. Pekne vyfarbený sumček – odhadom okolo 80 cm. Aj keď je to ešte bábo, takáto rybka ma vždy nesmierne poteší. Dávame ešte pár nahodení a presúvame sa o cca 1 kilometer proti prúdu, kde sú pekné jamy. Skúšame všetko možné, no bez kontaktu. Máme ešte zhruba pol hodinu. Brat navrhuje skúsiť ešte pár nahodení na mieste, kde sme začali. Veľmi už v záber nedúfam, ale skúsime.
Sekám, ale do prázdna
Nahadzujem dolu prúdom, len pár metrov od brehu. Okamžite po dopade nástrahy na dno cítim záber. Sekám, ale do prázdna. Potiahnem nástrahu asi pol metra a opäť záber. Tentoraz zásek sedí. „Niečo menšie“, vravím bratovi a rybu ľahko priťahujem k sebe. Keď ju však chcem pri sebe zdvihnúť ku hladine, akosi to nejde. Opieram sa silnejšie do prúta, mám tam predsa 0,13 šnúru, tá musí niečo vydržať. Ryba sa však stále drží pri dne a pokračuje proti prúdu. Takže až taká malá nebude. Na sumca sa mi to však tentoraz veľmi nepodobá. Ryba ťahá z navijaka metre šnúry a ja môžem len hádať, kto je mojim súperom. To už brácho stojí pri mne a neodpustí si poznámku, že ten „krpec“ so mnou nejako cvičí. Rybu mám kúsok od seba, keď mi dáva do prúta pekný kopanec. Takže predsa sumec. Dvíham ho pomaly od dna, keď sa zrazu prút narovná a nástraha letí z vody. „Nieeeeee, vypol sa“, je na mne poznať mierne sklamanie. Škoda, keby sme ho aspoň videli. Brat schádza pár metrov nižšie dolu prúdom a po chvíli na mňa píska. Dobehnem k nemu a vidím, že takisto s niečím zápasí. Po pár minútach mu pomáham vybrať pekného sumčeka. Do metra mu veľa nechýba. Hneď mám lepšiu náladu. Pár fotiek a ryba mizne späť v rieke. Balíme a s pocitom príjemného doobedia odchádzame.
Zbožňujem takéto rána
Pár týždňov som sa k vode nedostal, či už kvôli práci, alebo pretekom. Konečne však prichádza druhá polovica novembra a ja môžem konečne venovať víkend Liptovskej Mare. Predpoveď počasia je priaznivá a v sobotu ráno sadám do člna. Jesenný východ slnka, bezvetrie, nad vodou opar. Zbožňujem takéto rána. Plavím sa asi 300 metrov, keď prvýkrát púšťam kotvu. Sonar nemám, ale viem, že je tu pomerne členité dno, kde sa zvyknú zdržiavať dravce, najmä zubáč a ostriež. Nadväzujem „klasiku“ z októbrovej sumcovačky – D Fin, akurát vymením jigovú hlavu za 20-gramovú. Predsa, je podo mnou okolo 15 metrov, tak treba použiť niečo ťažšie. Občas idem na takejto hĺbke aj do oveľa ťažších gramáží, aj 30-35 g a neraz mi práve takáto kombinácia priniesla úspech. Hneď na prvé nahodenie mi nástrahu niečo atakuje, avšak záber nepremieňam. Ďalšie nahodenie do toho istého miesta, pár prískokov po dne a opäť jemný záber. Sekám opäť do prázdna. Vyťahujem nástrahu a tá je bez chvostíka. Toto mi zvyknú robiť opatrné zubáče. Potvory.
Miestami úplne uvoľním šnúru
Mením farbu za Green Pearl. Asi po dvoch nahodeniach prichádza pekný kopanec. Konečne je ryba na háčiku. Hneď po prvých sekundách viem, že je to niečo malé. Okamžite spomaľujem zdolávanie ryby. Keby som ju okamžite ťahal na hladinu, len veľmi ťažko by ryba vyrovnala zmenu tlaku a mala by iba malú šancu na prežitie. Preto ju priťahujem čo najpomalšie a miestami úplne uvoľním šnúru. Veľa menších rýb sa dokáže pritom vypnúť a ostanú neporušené vo svojom domove. Zubáčik, cca 45 cm je už pri člne. Ani ho nevyberám z vody. Opatrne mu vyberiem háčik a ten okamžite mizne v hlbine.
Keď o cca 10 minút vyťahujem podobnú rybu, mením miesto. Nemá zmysel aby som tu trápil malé ryby. Presúvam sa asi 200 metrov ďalej. Nástrahu mením za Duckfin. Je o dosť väčší ako D Fin a chcem tým eliminovať zábery malých zubáčov. Podarilo sa. Asi o polhodinu dostávam pekný záber a úspešne k člnu priťahujem asi 60 cm zubáča. Konečne trošku krajšia ryba. Opatrne ho púšťam. Hádžem ešte asi hodinu, ale záber už neprichádza. Nevadí, aj tak som celkom spokojný. Skúsim ešte pár nahodení z brehu, či sa neukáže nejaká šťuka. Neuveriteľné, ale po pár nahodeniach mi kúsok od brehu na pomerne veľký vobler zaútočila slušná šťuka. Dosť silná výbava jej veľa šancí nedáva a po chvíľke je moja. Má 78 cm. Lovím v pamäti, kedy naposledy sa mi podarila podobná ryba. Už to veru bude pár rokov. Dve‑tri rýchle fotky a ryba mizne v hlbine. S pocitom príjemne stráveného doobedia balím a odchádzam. Budúci víkend sa ide na hlavátky.
Poďakujem vode a odchádzam…
Hlavátkovú rybačku považujem akoby za sviatok. Jednak kvôli tomu, že nemám možnosť ich chytať každý deň, ale najmä preto, že ide o nesmierne krásnu a vzácnu rybu. Za veľmi pozitívne považujem to, že v posledných rokoch sa pomerne dosť rybárov môže pochváliť peknými úlovkami zo slovenských riek, najmä z Váhu a Hrona. Verím, že pri dostatočnej starostlivosti a ochrane hlavátok sa o pár rokov budú aj u nás chytať trofejné ryby a nebude treba za nimi cestovať do vzdialených krajín.
Mne sa minulý rok podarila pekná ryba na Váhu, no tentoraz skúšam šťastie na Hrone. S kamarátom Radom prechádzame snáď všetky zaujímavé miesta. Počas tohto víkendu asi niet v mojej škatuli nástrahy, ktorú by som do vody nehodil. Aj napriek tomu nám kráľovná tentoraz nebola súdená. Aj o tom je rybačka. Začiatkom decembra prichádzajú silné mrazy. Väčšina menších revírov je tým pádom pod ľadom. Mne to však nedá a ešte vyrážam k vode. Je mínus 6, pri vode som, samozrejme, úplne sám a uvedomujem si, že som asi fakt blázon. Nebyť kvalitného oblečenia, tak som po chvíli zamrznutý na kosť. Po každom nahodení sú očká zamrznuté, šnúra dostáva zabrať a po pár minútach je zničená oveľa viac ako za celú sezónu. Neviem, či to bolo šťastie, alebo sa Svätý Peter nado mnou zľutoval, ale vo chvíli, keď už som to chcel skutočne zbaliť prišiel záber. Šťučka, niečo cez 60 cm, poriadne vypasená sa vzdala takmer bez boja. Skrehnutou rukou uvoľňujem háčik a rybu púšťam do ľadovej vody. Poďakujem vode a odchádzam… studená, ale zároveň pekná bodka za sezónou 2017.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
