Rok sa pomaly dostáva do poslednej fázy. Krajina sa mení, pribúdajú sychravé a upršané dni, teplota vzduchu sa postupne znižuje. Rána už bývajú čerstvé s prízemnými mrázikmi. Začína sa to pravé počasie na lov dravých rýb. Pri vode je pokoj. Niekedy pri vode nestretnem ani nohu.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2018
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 86
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 03.07.2018.
V období okolo dušičiek som si naplánoval tri niekoľkohodinové rybačky na tri charakterovo odlišné lokality. Vodná nádrž, štrkovisko a rieka budú „destinácie“ kam budú v najbližších dňoch smerovať moje kroky.
Vodná nádrž
Vodu mám od domu vzdialenú nejakých 60 kilometrov, tak vyrážam ešte za tmy. Po necelej hodinke jazdy už parkujem pri hrádzi. Na dnešnú rybačku som si priniesol dva prúty s odlišnými vrhačkami 30 a 8 gramov. Ako nástrahy budem používať gumy s dĺžkami 5 až 10 centimetrov v prírodných farbách ostriež a belička a na UL‑ku ešte nejaké nymfy a malé voblery. Sledujem vodu a vyberám si lovisko na opačnom brehu, kde vidím väčšiu zátoku. Prichádzam na miesto a vyzerá to tu sľubne. Betónové panely, vyčnievajúce kmene, po krajoch kopa prevísajúcich stromov nad vodu, do týchto miest budú určite smerovať moje nahodenia. S väčšou gumou skúšam okolie panelov. Hĺbka by tu mohla vyhovovať aj zubáčom, myslím si. A o chvíľu sa to potvrdzuje. Kopanec, po záseku mykanie hlavou, viem s kým mám tú česť. Po chvíľke je na brehu krásna vyšportovaná 70-ka. Ďalšie nahodenia naprázdno, tak mením zostavu na UL. Gumený 5 cm ostriež vydráždi troch 5-násobne väčších skutočných pruhovaných lapajov.
Šťukám to dnes chutí
Presúvam sa ďalej a idem vyskúšať prehádzať „tiene“ po krajoch. Vraciam sa k silnejšej zostave. Nástrahu vediem pomaly. Postupne zvyšujem agresivitu a začína to prinášať výsledky. Behom dvoch hodín oklamem niekoľko ceruziek na imitáciu beličky, za zmienku stojí iba jedna pekne vyfarbená 65-ka spod odparkovaného člna. Šťukám to dnes chutí, tak sa s nimi zabávam takmer celý deň.
Pomaly začína slnko zapadať, mením zostavu a skúšam to na jemno. Okolo potopených kmeňov mi brnkajú do špičky zubáče – škôlkari. Už skoro za šera dostávam iný záber, ryba sa po ťukanci a následnom záseku rozbieha smerom ku mne. Pri brehu sa otáča a vyskakuje nad vodu asi 90-centimetrová zubaňa. Nevšimol som si kde má zaseknutú gumu. Po jej následnom výpade to už ani nezistím. Nápor povolil a ja navíjam naprázdno, šťuka mi to odpálila. Dúfam, že sa neželaného piercingu rýchlo zbaví. Týmto súbojom ukončujem dnešnú výpravu s pekným začiatkom, no záver sa nevydaril.
Štrkovisko
Je tu druhý voľný deň, tak idem otestovať blízke štrkovisko. Vyprevádzam priateľku do práce a za ňou nasadám do auta. O chvíľu som pri vode a skáčem do prsačiek. Dnes bude mojou predĺženou rukou dvojmetrová 30-gramovka a v škatuľkách rôzne zmenšeniny šťúk, nejaké hladinovky, ktoré mám v pláne ešte vyskúšať a twistre na prechytanie hĺbok. Chvíľu kráčam popri vode a zastavujem sa na mieste so zlomeným stromom vo vode. Obhadzujem ho z každej strany hladinovým voblerom. Keď rozčerím vodu na každom centimetri okolo stromu rozopínam karabínku a vymieňam hladinovku za malú potápavú šťuku a idem hlbšie. Ani v nižších partiách nezaznamenávam záber. Tak skúsim ešte rozvíriť dno chvostíkom gumeného červíka. Je to tu, mám kontakt. Cítim jemné šklbnutie. Nahadzujem nástrahu naspäť a zase. Tretí, štvrtý, dvadsiaty… ďalší hod aj po zmene farby a nič. Zastavím sa tu pri západe slnka keď pôjdem domov. Presúvam sa. K vytypovanému miestu sa teraz musím prerezať mojím nožom cez pomerne bujný porast šípok. Darí sa a už zabrodený po pás vo vode obhadzujem starý padnutý strom pozdĺž brehu.
Vyťahujem prvú princeznú
Trochu som sa obával, či som si neprepichol prsačky, keď som sa driapal cez tie šípky, ale mokrý nie som, tak je to o. k. Na potápavú šťuku dostávam záber pod kmeňom stromu a vyťahujem prvú princeznú tohto hradu. Chytám ju do klieští, fotka na pamiatku a pláva ďalej. Po nej prichádza ďalšia ako dvojča tej prvej. Z tohto pekného miesta chytám štvrtú rybu a kráčam hľadať iný flek.
Narážam na malú plytkú zátoku. Dokonca ďalej odo mňa pri brehu vidím cez polarizačky číhajúcu šťuku. Bolo to šťastie, že som ju nevyplašil. Zo škatuľky beriem hladinový vobler a hádžem to za ňu, keď sa k nej nástraha približuje voda vybuchuje a ja zdolávam menšiu šťuku. Prechádzam celú zátoku, no bez záberu. Pomaly sa zvečerieva tak sa vraciam na prvé miesto, lebo tam mám ešte nejaké nevybavené účty. Twistrom prelovujem hĺbku za stromom a pri zapadajúcom slnku vyťahujem dvoch menších zubáčov. Slnko zašlo a ja bombardujem miesto odkiaľ som mal tie opatrné ťukance a po chvíľke odhaľujem páchateľa. Vypasená šťučka skoro 70 cm oklamaná twistrom svetlej farby. Touto rybou ukončujem dnešný lov.
Rieka
Prvého novembra štartuje hlavátková sezóna, tak plánujem, že do jej povolenky si zapíšem prvú vychádzku práve v tento deň. Už predchádzajúci večer prichádzame k priateľkiným rodičom s tým, že ráno chcem vybehnúť na ryby, za šera skončím a večer by sme išli s Jankou páliť sviečky. Je 7.00 a ja už nahadzujem 100 g prútom veľký vobler. Začínam chytať pri vracáku, kde tipujem stanovište peknej hlavátky. Skúšam aj gumou preloviť spodné vrstvy, no bez výsledku. Pomaly sa posúvam smerom po prúde a prehadzujem všetky sľubné miesta. Lov mi sťažuje plávajúce lístie, každý druhý hod musím očistiť nástrahu.
Dostávam sa tam, kde som vlani chytil svoj osobák. V mysli si to premietam. Asi v strede koryta mi do nástrahy niečo udrie. V momente sekám no vobler zostáva na mieste. Zaprel som niekde medzi kameňmi, myslím si. Opieram sa do prúta a po pár sekundách sa ryba s hlasným šplechotom ukazuje na hladine. Vidím, že ryba je to veľká, no osobák to nebude. Hlavátka sa rozbieha dolu prúdom a vlasec mi prechádza cez konáre nad vodou. Musím ísť do vody a za ňou. Ako rybu vo vode nasledujem zabrodený vyše pása, robím chybný krok a šliapem do priehlbiny na dne. Vodu mám po krk a tá sa mi valí aj do prsačiek. Cítim aká je ľadová. Prúd ma ťahá dole, no všímam si napravo trčiaci kameň, o ktorý sa pravou rukou zachytávam a s ťažkosťami sa naň vyťahujem. Ak by tam nebol, neviem ako by som potom dopadol. Adrenalín zo zdolávačky mi nedovolí dlho myslieť na to čo sa práve stalo, nevnímam ani to, že som kompletne mokrý a dokončujem zdolávačku. Dostal som sa pod unavenú rybu a tú si pekne navádzam do náručia. Po vynesení na breh ju meriam. Má pekných 88 centimetrov. Skutočne krásna ryba a moja neskutočná radosť. Uvidíme, čo ešte ukážu zvyšné týždne do konca roka a moje výpravy za dravcami v chladných dňoch.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
