S príchodom silných januárových mrazov sa život pri vode spomaľuje, brehy vôd sú tiché, prázdne. Vodná hladina je akoby celkom bez známok života.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2018
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 03.07.2018.
Žiadne zalovenie, šplechot unikajúcich rybičiek. Zdá sa, že celá príroda úplne zaspala... Ale nie je to celkom tak. Pokoj a ticho sú len zdanlivé. Aj v zime to pri vode žije...
Ryby – dôležitý zdroj potravy
Pri svojich vychádzkach okolo vody som sa o tom neraz presvedčil. V zimnom období sa pri vode sústreďuje množstvo rybožravých predátorov, hlavne z vtáčej „ríše“. Ryby sú totiž ideálnou korisťou a potravou nielen pre ľudí. A to obzvlášť v zimnom období, keď sú mimoriadne zraniteľné. Veď ako živočíchy s premenlivou telesnou teplotou, majú v tomto období úplne spomalené reflexy, životné pochody, celkový metabolizmus. Sústreďujú sa na zimoviskách, pohybujú sa len minimálne. Stávajú sa teda pomerne ľahkou korisťou pre rôznych rybožravých predátorov, ktoré to tiež dobre vedia. Preto vyhľadávajú zimoviská rýb, ktoré pre ne predstavujú výdatný zdroj potravy. Až pri skutočnom pozorovaní rybárikov, volaviek, čajok, alebo kormoránov pri love som pochopil, aký majú ryby v potravných reťazcoch nevyhnutný význam. Oveľa, oveľa väčší, než sme ochotní vôbec pripustiť.
Človek v prírode
Prechádzky zasneženou zimnou krajinou ma vždy nesmierne upokojujú, obohacujú. Mojim spoločníkom v takých chvíľach však nie je rybársky prút, ale fotoaparát. Snažím sa zvečniť krásy zimnej prírody, rovnako aj netradičné chvíle, ktoré sa tu často odohrávajú. Väčšinou sú to len útržky, okamihy, málokedy sa podarí zachytiť celý príbeh. Človek je totiž všetkým živým, celou prírodou chápaný ako rušivý element.
A tak sa väčšinou všetko „živé“ pred človekom rýchlo ukryje, alebo utečie. Musíme byť mimoriadne nenápadní a obozretní, pokiaľ chceme niečo zaujímavé v prírode reálne vidieť, alebo zažiť. Mal som párkrát to šťastie, že sa mi podarilo niektoré zaujímavé okamžiky zo zimnej prírody nielen vidieť, ale aj fotograficky zdokumentovať…
Zápas o rybu
Na brehu rieky – na ľadovom okraji som spozoroval mladú čajku. Trpezlivo na niečo čakala. Vôbec sa nehýbala, nelovila, len trpezlivo pozorovala vodnú hladinu a čakala. Rýchlo som sa zamaskoval a snažil k nej opatrne, kúsok bližšie priblížiť. Až keď sa spod hladiny vynoril typický zahnutý krk kormorána, pochopil som. Čajky, alebo volavky v zimnom období často sprevádzajú kormorány z jednoduchého dôvodu. Nedokážu sa totiž za korisťou potápať ako kormorán. Lovia teda ryby, ktoré kormorány porania, vyplašia, alebo zámerne natlačia z hlbších zimovísk ku brehu do plytčín. Po chvíli sa čajka vzniesla nad hladinu a sústredene niečo pod vodou pozorovala. Náhle zaútočila a v zobáku sa jej ocitol pomerne dosť veľký pleskáč. Zaujímavé bolo ako ho dokázala v priebehu chvíle zabiť vyzobnutím žiabrových oblúkov! Zdalo sa, že lov sa skončil, ale omyl! Na scéne sa objavil kormorán. Bolo jasné, že má tiež chuť na rybu. Ani chvíľu nezaváhal a nekompromisne sa vydal za svojim cieľom. Čajka sa zbytočne snažila svoju korisť zachrániť pre seba. Kormorán ju doslova po hladine naháňal, ale čajka sa tiež nevzdávala. Nakoniec použil neuveriteľný trik. Ponoril sa a čajke uchmatol rybu spod hladiny. Prekvapená čajka už len s otvoreným zobákom pozorovala, ako veľký pleskáč zmizol v širokom pažeráku kormorána. Kormorán jasne ukázal komu patrí zimná rieka a kto je tu „kráľom“. Potom vyliezol na ľadový okraj, aby si osušil krídla. Presne tam, kde predtým trpezlivo čakala mladá čajka. Nie vždy sa trpezlivosť, úsilie, alebo dokonca spolupráca s kormoránom vyplatí…
Kormorán sa nechce vzdať, prenasleduje čajku ďalej.
A kto ochráni ryby?
Každý ekológ, enviromentalista, alebo jednoducho milovník prírody si povie, že je to úžasná ukážka, názorný príklad toho, ako v prírode prebiehajú vzájomné vzťahy. Takto to má v prírode fungovať… Dravec, korisť, vzájomná kompetícia… Stopercentne, tiež súhlasím, ale… Ale len v prípade, že by boli naše toky krištáľovo čisté, s ideálnymi podmienkami na neres, bez migračných bariér, stavieb, turbín, lodnej dopravy, regulácií, vyschnutých prítokov, znečistenia a množstva ďalších negatívnych zásahov. Ryby od vekov boli v prírode základným a nenahraditeľným zdrojom potravy. A tak je to aj dnes. Ale rýb už nie je ani zďaleka toľko ako v dávnej minulosti, dokonca ani toľko čo pred pätnástimi, dvadsiatimi rokmi. Stavy spomínaných predátorov, naopak, neustále rastú. Pritom čajka sivá, čajka bielohlavá, kormorán veľký (okrem výnimky od začiatku októbra do konca marca), volavka popolavá… sú zákonom chránené. Ale kto skutočne ochráni prírodu, vodu, ryby???
Mladá čajka trpezlivo čaká kým kormorán naplaší ryby na plytčinu.
Zdá sa, že niečo pod hladinou zbadala.
Správny čas na prudký útok zo vzduchu.
Bude úspešný, alebo nie?
V zobáku čajky je pekná ryba.
Čajka s ňou zápasí...
Ostrým zobákom jej s chirurgickou presnosťou amputuje žiabrové oblúky.
Prichádza nezvaný hosť. Čajka výstražne roztvára krídla, nechce sa koristi vzdať.
Kormorán sa tiež nevzdáva a tak čajka volí radšej ústup. Veľkého pleskáča si odnáša kus ďalej na bezpečnejšie miesto.
Korisť je však príliš veľká, nedokáže ju naraz prehltnúť.
Kormorán sa nechce vzdať, prenasleduje čajku ďalej.
Kormorán sa stráca pod hladinou, zdá sa, že to vzdáva...
Kormorán sa náhle vynára spod hladiny a berie čajke korisť doslova spred nosa - teda spred zobáka. Dokonalá ukážka schopností a inteligencie tohoto jedinečného predátora v priamom prenose.
Čajka už len prekvapene hľadí ako kormorán, doslova v sekunde, zhltol veľkého pleskáča.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
