V polovici decembra už pár nocí neklesla teplota pod -10 stupňov, a tak je jasné, že tohtoročná prívlačová sezóna sa pomaly, ale isto blížila ku svojmu koncu.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2019
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 03.07.2019.
Väčšina menších revírov sa ocitla pod ľadom, nezamrznuté boli akurát veľké priehrady, prípadne rieky. Ak sa podarí a teploty aspoň trochu stúpnu, v najbližších dňoch skúsim ešte aspoň raz šťastie pri love hlavátky. Dovtedy aspoň zaspomínam na končiacu sa sezónu a skúsim vám priblížiť tie najkrajšie okamihy strávené pri vode v minulom roku.
Jarné „dúhakovky“
Jarné mesiace sú každoročne spojené s klasickými dúhakovými pretekmi, nazývanými aj Trout area. Po dlhej zime je to príjemné spestrenie pred blížiacou sa pstruhovou sezónou. Vždy sa na takejto akcii stretne skvelá partia a pokiaľ pstruhy aspoň trochu spolupracujú, o zábavu je postarané. V posledných rokoch zaznamenali preteky Trout area obrovský boom a sú veľmi obľúbené takmer po celom svete. Ja osobne som sa v tomto roku zúčastnil dvoch takýchto pretekov. Prvé z nich boli preteky dvojíc v Poličke v Českej republike. Každoročne sa tejto akcie zúčastňuje celá slovenská reprezentácia v prívlači. Berieme to ako prvé sústredenie v roku pred Majstrovstvami sveta, ale predovšetkým ako stretnutie a upevnenie partie. Z vlastných skúseností môžem povedať, že to býva jednoznačne jedna z najlepších akcií, čo sa týka dúhakov. Svedčí o tom aj účasť, ktorá bola v tomto roku takmer 200 dvojíc. Organizátori každoročne zarybnia rybníky množstvom pstruhov a nechýbajú ani kapitálne ryby nad 5 kg. Ja som tento rok chytal spolu s bratom a po skutočne peknom dni plnom zdolávania bojovných rýb sme skončili na 13. mieste. Pár týždňov nato som si podobnú akciu zopakoval. Tentoraz to bolo u našich severných susedov v Poľsku na jazere Moszczanica pri meste Żywiec. Súťažilo tu 120 pretekárov a ryby bol oveľa opatrnejšie ako na pretekoch v Poličke. Mne sa našťastie podarilo uloviť v každom kole aspoň jednu rybu, a to mi stačilo na celkové víťazstvo.
Majstrovstvá sveta –Bosna a Hercegovina
Takmer všetky nasledujúce víkendy boli spojené s prípravou na blížiace sa Majstrovstvá sveta. Či už to boli sústredenia na rôznych slovenských riekach, či samotný tréning priamo na mieste konania MS. Každoročne sa snažíme získať čo najviac informácií o vode, kde sa majstrovstvá konajú. Najlepším spôsobom, ako to zistiť, je vidieť rieku na vlastné oči a, samozrejme, do nej aj párkrát nahodiť. Tohtoročné MS sa konali koncom mája v Bosne a Hercegovine, pri meste Sarajevo. Krištáľovo čistá rieka Željeznica bola pred pretekmi zarybnená potočákmi vo veľkosti 25-35 cm. V konkurencii 19 tímov slovenské družstvo opäť ukázalo, že patrí k prívlačovej špičke a dokázalo zvíťaziť pred druhým Talianskom a tretím Ruskom. Čerešničkou na torte bolo zlato Lukáša Hollého v jednotlivcoch. Aj keď sa môže zdať, že uspieť na svetovom šampionáte je pomerne jednoduché, keďže slovenský tím sa od roku 2010 vždy umiestnil v prvej trojke, ani zďaleka to tak nie je. Zakaždým to stojí obrovské úsilie a obetavosť celého družstva. Každý jeden člen tímu, nielen pretekár, ale takisto tréner, kapitán, manažér či pomocník vydá na každých majstrovstvách zo seba maximum. Bez všetkých týchto ľudí by sa podobný výsledok dosahoval len veľmi ťažko.
Ebro
Po peknom úspechu na MS som si konečne dokázal nájsť viac času aj na súkromné rybačky. Posledné roky ma veľmi oslovila predovšetkým sumčia prívlač. Aj preto som sa začiatkom augusta rozhodol vycestovať za hranice Slovenska, konkrétne na španielsku rieku Ebro. Podľa dostupných informácií je v posledných rokoch práve Ebro jednou z najlepších destinácií, a to nielen čo sa týka sumcov, ale aj zubáčov, ostriežov a black bassov. Avšak veľké horúčavy, keď sa teplota takmer každý deň pohybovala okolo 40 stupňov, spôsobili, že voda bola príliš prehriata a zubáče a ostrieže nejavili o naše nástrahy žiadny záujem. Zopár zubáčov sa nám podarilo akurát chytiť na plandavky pri sumcovláčke. Našťastie, aspoň sumce boli pomerne aktívne a pár pekných rýb sa nám podarilo zdolať. Prívlač sme kombinovali s chytaním na dážďovky s vábničkou. Nejaké skúsenosti s vábením som už mal zo Slovenska, avšak Ebro je trošku iná rieka ako napríklad Malý Dunaj alebo Váh. Napokon sa na nás usmialo šťastie a okrem niekoľkých menších sumcov sme po neskutočných súbojoch úspešne zdolali aj tri naozaj krásne ryby s dĺžkou viac ako 2 metre, z ktorých najväčší mal dokonca 228 cm.
Mongolsko
Plný zážitkov zo Španielska som sa koncom leta pomaly začal chystať na rybačku, ktorá mala byť splnením môjho detského sna. Mongolsko! Po asi 5 rokoch odhodlávania sa som napokon neodolal a nechal som sa prehovoriť. Prípravy nemali konca kraja, ale napokon sme začiatkom októbra vyrazili smer Praha - Moskva - Ulanbátar - Čojbalsan a napokon takmer 10 hodín stepou do kempu Chalchyn Gol. Ak si niekto myslí, že rybačka v Mongolsku funguje systémom – „čo hod, to ryba“, je na obrovskom omyle. Každá jedna ryba bola doslova vydretá a každý z nás mal deň, keď nechytil absolútne nič. Pochopil som, že Mongolsko nie je len o rybách, ale o samotnej atmosfére, ktorá vládne v tejto krajine. Maximálne dobrosrdeční ľudia, ktorí by za vás dali ruku do ohňa, aj keď vás vôbec nepoznajú, nedotknutá príroda, ale predovšetkým pokoj, ktorý tam všade prevláda. Každý jeden deň som si užil plnými dúškami. Rieka Chalchyn, na ktorej sme chytali, má viac-menej nížinný chrakter, je plná meandrov a z rýb sa tu vyskytujú najmä lenoky, tajmene a amurské šťuky. Najviac nám fungovali voblery okolo 10-15 cm v prírodných farbách, väčšie rotačky a gumy. Z úlovkov spomeniem najmä Jarovho krásneho tajmena 132 cm. Takáto ryba sa ani v Mongolsku nechytá každý deň. Raritou je to, že ho Jaro chytil na menší vobler, pretože práve vtedy skúšal chytiť nejakého lenoka. Mojou najväčšou rybou bola 120 cm šťuka. Okrem toho sme pochytali pekné bojovné lenoky a menšie tajmene. Za úžasný zážitok považem nočný lov s Jarom na umelé myši. Za asi polhodinu lovu mať 5 záberov z hladiny od tajmenov-fakt neskutočné. Nasledujúcu noc sme si to samozrejme zopakovali, ale pretože sa úplne vyjasnilo a poriadne prituhlo, nemali sme už ani jeden záber. Keby som mal celý výlet zhodnotiť, určite to bol jeden z najkrajších zážitkov v mojom živote. Skvelá partia, úžasná krajina. Určite sa tam v budúcnosti ešte vrátim.
Jeseň
Jesenné mesiace každoročne venujem zubáčom a šťukám na Liptovskej Mare. Tak to bolo aj tento rok. So zubáčmi to bolo v porovaní s minulým rokom doslova katastrofálne. V roku 2017 sa z Mary odnieslo takmer 11 000 kusov zubáčov a ak k tomu pripočítame menšie ryby, ktoré po ulovení uhynuli, dostávame sa skutočne k obrovským číslam. Nemôžeme sa preto čudovať, že v tomto roku bolo úlovkov podstatne menej. Treba sa nad sebou naozaj zamyslieť, pretože ak to bude takto pokračovať aj v ďalších rokoch, čochvíľa naozaj nebudeme mať čo chytať. Ja som viac času venoval šťukám. Tie boli o niečo aktívnejšie ako zubáče a pár pekných rýb som nakoniec zdolal. Poslednú rybačku som absolvoval začiatkom decembra, keď som bol pozvaný na rieku Hron. Nazval by som to peknou bodkou za uplynulou sezónou, lebo sa mi podarilo chytiť 92 cm hlavátku. Potešila ma o to viac, že sa mi ju podarilo oklamať na umelú myš, ktorú hlavátka zobrala z hladiny. Takže na koniec sezóny skutočne pekný zážitok. Na záver by som chcel všetkým rybárom zaželať úspešnú novú sezónu 2019. Nezabúdajme, že naše ryby a revíry si zaslúžia čoraz väčšiu ochranu. Stále sa na Slovensku dajú nájsť pekné miesta, ktoré nám môžu priniesť pekné úlovky. Tak sa snažme, aby to tak aj ostalo a aby sme aj v budúcnosti mohli odchádzať od vody s peknými zážitkami.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
