Výnimočné výpravy za veľmi veľkými ostriežmi ma počas posledných rokov mimoriadne zaujímali. V priebehu toho času som v rôznych revíroch chytil niekoľko pekných exemplárov s hmotnosťou viac ako 1 kg a s dĺžkami
43-44 cm. Boli to jazerá so zaujímavými zmenami hĺbok
a rôznymi prekážkami. Neexistujú vody, ktoré by konštantne fungovali a žili v nich trofejné ostrieže.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2019
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 03.07.2019.
Brali najmä počas prestávok
Ako sa príroda cyklicky mení, z času na čas sa zrazu trofejné ostrieže z vody vytratia a nechytíte ich rok‑dva. Vtedy treba zmeniť revír. Aj keď ovládam taktiku, ktorá stále fungovala, je ťažké prísť na novú vodu a presne vedieť čo robiť. Hlavné je, aby v nej boli nejaké prekážky. Takto som prišiel k revíru s asi 4 m vodou a pár hlbočinami cez 7 m. Hlavnou charakteristikou bolo to, že sa tu nachádzalo mnoho prekážok. Prvé miesto bolo klasické, úzky kanál, ktorý sa otváral doširoka a s prekážkami po oboch brehoch. Aj keď som vodu nepoznal, nepočítal som s trofejným ostriežom a skôr som veril, že sa vyskytne šťuka. Nasadil som preto väčšie nástrahy. Chunk Tail 2,9 v dvoch farbách (PA16 a S21) funguje počas začiatočných rybačiek vždy, ale takisto som chytal na Long John 4,2. Počas prvej návštevy boli zábery prudké, ako návštevy pribúdali, útoky ostriežov sa stali menej agresívne a zasekávanie bolo zložitejšie. Ale stále brali, najmä počas prestávky vo vedení nástrahy. Chytal som ich na menšie nástrahy (J.I.B. Tail 2) a tie s pasívnejším chodom (Hama Stick 3,5).
„Na prepad“ to nefungovalo
Keďže som nechcel loviť iba menšie ryby, pokračoval som v hľadaní tých väčších. Konečne som ich objavil, ale nie priamo v koryte, ale na hranách pokrytých mušľami a menšími prekážkami.
Hĺbka bola iba 2,5 m a bolo to blízko brehu. Priebeh záberov bol úplne iný. Predtým brali veľké ostrieže klasicky pri pauze v ťahaní, menšie ryby do 500 g zas gumy brali na dne. Pri ďalšej vychádzke som musel všetko prehodnotiť. Štandardná technika ťahania a zastavenia nefungovala, môj parťák ťahal nástrahu po dne. O chvíľu mal záber od pekného ostrieža okolo 850 g. Lovil tak, že nástrahe dával veľmi dlhú pauzu. Počas toho dňa som dlho „piloval“ techniku správneho ťahania nástrah. Ryby preferovali dlhé pauzy a aj keď som klasicky ťahal a zastavoval, robil som prestávky dlhé 3 až 5 sekúnd. Vtedy ostrieže zobrali gumu priamo z dna a počas zdolávania ju „žuli“, čo bolo pekne vidieť na špičke. Technika „na prepad“ vôbec nefungovala. Ak veľký ostriež aj vzal gumu, zobral ju veľmi jemne, iba potiahol za chvostík. Vtedy som začal chytať iba na gumu s chvostom Spark Tail. Zaujímavé však bolo, že najväčšiu rybu s hmotnosťou 1125 g som chytil na „worm‑twister“ Ballist vo farbe S21. Chytil som ju na prvé nahodenie, keď som vymenil nástrahu a dvíhali sme kotvu.
Majú radi zmenu
Ostrieže majú radi, keď sa niečo zmení – nástraha alebo spôsob vedenia. Zdalo sa, že som objavil všeliek – viac experimentovania s oživovaním a výber nástrah. Ukázalo, sa že to nebolo až také jednoduché, pretože pri ďalšej rybačke ostrieže jednoducho zmizli – zo všetkých miest, ktoré sme predtým objavili. Po obede, nemal som ani jednu rybu, sme prišli na miesto s veľkou podvodnou planinou (neboli tam ani polmetrové jamky). Nachádzalo sa tam však množstvo prekážok. Začali sme z tohto miesta loviť „veľryby“. Každý z našej partie chytil niekoľko (ja iba jednu), ale všetko to boli trofejné ostrieže s 1,3 až 1,4 kg. Nástrahy mali odhryznuté chvostíky, boli pretočené, až kým pasívne dravce nezačali hrýzť poriadne. Keďže bolo v mieste veľa prekážok, niekedy bolo ťažké rozoznať záber. Po takomto ťuknutí som pre istotu zasekol a nechal gumu klesnúť do prekážky hlbšie ako obvykle. Vtedy fungovala Tioga 3,4 vo farbe T36. Môj partner v člne zakontroval 45 cm ostriežom. Podaril sa mu na prvé nahodenie a ďalší bol na palici o chvíľu. Opäť fungovala technika ťahania a zastavovania. Nálada ostriežov sa tak v priebehu 2 týždňov úplne zmenila.
Je to lotéria
Ďalšiu výpravu sme si naplánovali na koniec novembra. Keď raz ochutnáte čaro lovu trofejných ostriežov, ťažko sa tomu odoláva. Išli sme na staré známe miesta. Najprv sme skontrolovali kanál, potom sme sa presunuli na miesto s prekážkami. Nahodil som gumu smerom k potopenému stromu, guma sa mala potopiť až ku dnu, ale nestalo sa tak. Pre istotu som zasekol, bola to ryba. Vyskúšal som tam nahodiť ešte niekoľkokrát, aby som sa presvedčil, že to nebol iba náhodný záber. Výsledkom bol krásny 44 cm ostriež s hmotnosťou 1,65 kg. Fungoval Lucky John Spark Tail 3,8 vo farbe 006 zo starých dní. Mali sme spolu 5 záberov, z čoho som ja zaznamenal iba 2. Na jednej strane je to lotéria, ktorá vyžaduje trpezlivosť, na druhej neexistuje iná cesta, ako chytiť trofejnú rybu.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.