Pri východnom vetre nič nechytíte! Keď prší ryby berú! Okolo počasia a jeho vplyvu na rybačku sa šíri množstvo rybárskych mýtov. Koľko pravdy za nimi je, opisuje Bernd Brink.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Náš autor je presvedčený, že v mnohých prípadoch záleží od správneho prístupu, pretože robiť to isté za každých poveternostných podmienok neprinesie žiadny trvalý úspech.
1. Keď fúka východný vietor nič nechytíte!
Nesprávne!
Už som zažil super rybačky a nachytal krásne ryby aj pri východných vetroch. Myslím si, že k tomuto chybnému názoru dochádza z dvoch dôvodov.
Po prvé: v Európe prevládajú západné vetry. Náveterný breh je často najlepším rybárskym miestom. Mnoho rybárov si neuvedomuje, že za to môžu vďačiť západnému vetru a lovia na tom istom mieste aj pri východnom vetre. Ale ryby sú teraz úplne niekde inde.
Po druhé: východný vietor je často spájaný s oblasťou vysokého tlaku vzduchu. Za jasného počasia s vysokým tlakom sú ryby v plytšej vode. Ak máte nástrahy v obvyklých „úspešných hĺbkach“, lovíte mimo výskytu rýb.
Pri východnom vetre nič nechytíte! Bernd s jedným zo štyroch šupináčov, ktoré zabrali pri východnom vetre.
2. Vietor je vždy dobrý!
Nesprávne!
Vždy mám dobrý pocit, keď je na vode pár vĺn. Náveterný breh je moja prvá zastávka. Iba ak je vzduch výrazne chladnejší ako voda, môže byť záveterná strana lepšia. Vďaka vetru môžeme nájsť ryby ľahšie. Okysličením vody vetrom môže vietor tiež priamo zabezpečiť, že ryby lepšie žerú. Občas môže byť priveľa dobrého aj na škodu. Búrka spôsobuje veľké vlny a na plytkej vode vytvára turbulencie aj pod vodou. V takom prípade lovím hlbšie. Ak však neexistujú žiadne hlboké zóny, signalizátory ostávajú nemé. Je zrejmé, že chuť rýb prijímať potravu klesá, keď ich neustále pohadzujú vlny.
Vietor je vždy dobrý! Ale niekedy aj príliš veľa dobrého škodí. Ryby nemajú rady, keď ich vlny pohadzujú sem a tam.
3. Počas bezvetria ostávajú signalizátory tiché!
Nesprávne!
Chýbajúci vietor sťažuje hľadanie rýb. Pokiaľ je však nástraha na správnom mieste, už som zažil aj hviezdne chvíle počas bezvetria. Najmä na veľkých vodných plochách, ktoré takmer vždy udržiavajú vlny v pohybe, využívajú ryby pokojnú vodu a kŕmia sa vo veľmi plytkých zónach, ktorým sa inak vyhýbajú. Za bezveternej noci nemám problém položiť nástrahu do menej ako 50 cm vody. A tu sa nekŕmia len malé exempláre.
Veľký pleskáč 7 550 g a 78 cm. Chytený počas bezveternej noci blízko brehu.
4. Keď prší berú ryby najlepšie!
Nesprávne!
Počul som to už nespočetnekrát. Hlavne od iných ako len rybárov. Neviem, ako vznikla táto ľudová múdrosť. Dážď dokáže ryby motivovať aby začali žrať. Po období horúčav sa dážď postará o okysličenie vody. Ak sú nad vodou prevísajúce stromy, dážď splavuje hmyz do vody. Ryby to vedia. To isté platí pre prítoky. Ale ryby však zvyčajne chytíte po daždi. Počas zrážok som mal zriedkakedy záber. Zdá sa, že ryby nemajú rady dážď. To platí najmä pre dlhotrvajúci, intenzívny celoplošný dážď. Bolo to niekedy také zjavné, že zábery prichádzali iba pri krátkych prestávkach keď prestalo pršať.
Mám dve domnienky, prečo má dážď negatívny vplyv. Po prvé, hluk. Ryby dobre počujú, keď prší, je to pre ne nepríjemné. Moja druhá domnienka, má niečo spoločné s bočnou čiarou. S týmto zmyslom môžu ryby registrovať tlakové vlny, ktoré spôsobia napr. plávajúce ryby. Môžu sa pomocou nej aj orientovať a rozpoznať prekážku. V prípade, že na hladinu dopadá nespočetné množstvo kvapiek na vodnú hladinu vytvárajú veľké množstvo tlakových vĺn, ktoré rušia bočnú čiaru. V takom prípade je orientácia obmedzená a predovšetkým, dokážu horšie rozpoznať blížiaceho sa nepriateľa. Som presvedčený, že ryby preto namiesto hľadania potravy zostávajú radšej v bezpečnom úkryte. Preto keď prší, lovím hlbšie, tu mám aspoň sporadicky nejaký ten záber. Vo veľmi plytkých vodách väčšinou hlásiče ani nepípnu.
Tento karas vzal za slnečného dňa arašid kombinovaný s dobre viditeľným ružovým plastovým orechom.
5. Za jasného slnečného počasia sú úlovky slabé!
To je pravda!
Ak je slnečné žiarenie príliš intenzívne, šanca na úspech je málokedy dobrá. Ryby v takom prípade zostávajú v horných vrstvách vody zaplavených svetlom. A majú len zriedkakedy náladu sa kŕmiť, iba ak sa vo vode nachádza veľa vodného hmyzu. Potom by ste mali aj nástrahu ponúkať v stĺpci vody, napr. so zig‑rig montážou alebo s plavákom, aby ste predsa len nejakú rybu prehovorili k záberu. Hlboko položená nástraha, ktorá v noci priniesla zábery, je teraz príliš hlboko. Pri jasnom počasí umiestňujem moju nástrahu počas dňa oveľa plytšie.
V hmle nechytíte nič! Vyhliadky sú veru pochmúrne! V hmle sú šance na dobrú rybačku zlé.
6. V hmle je úlovok slabý!
To je pravda!
Ľahká prízemná hmla nemá žiadny vplyv. „Skutočná“ hustá hmla, keď nemôžete vidieť na 100 metrov od seba, je takmer garantom čistého „zera“. Hmla sa vytvára vtedy, keď vlhkosť vzduchu (vodná para) kondenzuje na najjemnejšie čiastočky vo vzduchu. Aby sa mohla vytvoriť hustá hmla, musí byť vo vzduch veľa vodnej pary. Čím je vzduch teplejší, tým viac vlhkosti dokáže vzduch viazať. Aby sa z nej veľa skondenzovalo, musí sa výrazne ochladiť. Hmla je preto vždy výsledkom poklesu teploty. A rybám sa to vôbec nepáči. Takže to nie je hmla, ale je to zima, ktorá nechá mlčať vaše signalizátory. Rovnako ako pri takmer všetkých negatívnych javoch počasia pomáha umiestniť nástrahy hlbšie. Avšak úlovok v hmle bude vždy vzácnym.
Pri krupobití a snežení ryby hovoria nie! Krupobitie a sneh spôsobujú, že teplota vody rýchlo klesá, čo sa rybám ako chladnokrvným zvieratám vôbec nepáči.
7. Pri krupobití a snehu ryby hovoria nie!
To je pravda!
Je jedno či krúpy bombardujú vodnú hladinu, alebo mäkké snehové vločky sa jemne ponoria do jazera, obidvoje sú zamrznutá voda. To spôsobuje razantný pokles teploty. Ako bolo uvedené už pri hmle, to je jed pre úlovky. Najlepšie šance na „studený“ úlovok, má opäť ten kto chytá hlboko. V takýchto dňoch choďte radšej na ryby na hlboké štrkovisko, alebo lomu a nechajte plytký miestny rybník nepovšimnutý.
Námraza pokrýva signalizátor záberu. Napriek tomu môže každú chvíľu prísť záber.
8. V mrazoch nechytíte žiadne ryby!
Nesprávne!
To, že sa počas mrazivých dní nedajú chytiť žiadne ryby, je jednoznačne vyvrátené. Je to len zložitejšie. Pretože pri nízkych teplotách žerú ryby menej. Studená voda však nie je vždy horšia ako prehriata. Ryby obľubujú konštantné teploty. V novembri a začiatkom decembra sa teplota vody pohybuje okolo 7 – 8 stupňov a klesá už len iba pomaly. Teraz môžete chytať oveľa lepšie ako v predchádzajúcich týždňoch, keď prvé mrazivé noci spôsobia rýchly pokles teploty vody aj o niekoľko stupňov.
V horúčavách zle zachytáte! Takýto východ slnka sľubuje horúci letný deň. Nie je to dobré rybárske počasie.
9. Počas horúčav sú úlovky slabé!
To je pravda!
Biele ryby majú rady teplo. Platí to však iba dovtedy, ak je obsah kyslíka vo vode dostatočný. Čím je voda teplejšia, tým menej kyslíka dokáže viazať. Najmä v plytkých stojatých vodách jeho hodnota dramaticky klesá počas obdobia horúčav. Ryby sa potom stránia akejkoľvek námahe, vrátane trávenia. Ak sa vôbec v plytkých vodách dajú dosiahnuť nejaké zábery, tak je to len počas chladnejších rán. Hlboké bagroviská a tečúca voda ponúkajú teraz vyššiu hladinu kyslíka a lepšie možnosti rybolovu.
Keď prší zvyčajne signalizátory mlčia.
10. Nízky tlak vzduchu je dobrý, vysoký tlak je zlý!
Nesprávne!
Tlak vzduchu rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje počasie. Zmeny tlaku vzduchu spôsobujú zmeny počasia. Tu sa spája veľa už spomínaných faktorov. Ja som si veľmi dobre zachytal aj pri nízkom tlaku vzduchu ako aj v období s vysokým tlakom.
Tlakové níže môžu vytvárať podmienky pre veľmi dobré úlovky. Napríklad, keď po období horúčav (takmer vždy tlaková výš) prichádzajúca níž, so silným vetrom a búrkou, zaisťuje vysoký prísun kyslíka. Predtým letargické ryby sa potom často dostanú do žravého šialenstva.
Alebo, keď na jar vietor sprevádzaný s nízkym tlakom vzduchu vtlačí teplú povrchovú vrstvu vody do zátoky, kde sa potom zhromaždí prakticky takmer celá obsádka. Logicky sú tam vyhliadky na rybolov veľmi dobré.
Po letnom horúcom období (takmer vždy tlaková výš), prichádzajúca tlaková níž so silným vetrom a búrkou sa postará o vysoký prísun kyslíka.
Z toho by ste mohli dospieť k nesprávnemu záveru: že to musí byť spôsobené nízkym tlakom vzduchu. Ja hovorím: nie, je to kvôli obsahu kyslíka vo vode, prípadne vetrom spôsobené teplotné vrstvenie vody.
Prichádzajúca tlaková výš nemá takéto pozitívne účinky. Vietor zvyčajne prestáva fúkať. Nedostatok vetra môže spôsobiť, že sa ryby viac rozptýlia vo vode, čo sťažuje ich lokalizáciu. Vysoký tlak nám prináša väčšinou jasné počasie, ktoré znižuje vyhliadky na dobrý rybolov počas dňa.
Najvýstižnejšie pravidlo správneho počasia je: Neexistuje zlé počasie, len musí trvať aspoň tri dni! Ak sú poveternostné podmienky stabilné, vyhliadky na rybolov sú dobré. Je jedno či už je to výš alebo níž. Pri zmene počasia sú šance lepšie ak sa mení z vysokého na nízky tlak vzduchu. Ale nie vždy, pretože tlaková níž môže priniesť studený dážď. A prudké ochladenie nie je nikdy dobré.
Jednoducho radosť z rybačky. Deti sa nestarajú o správne či nesprávne rybárske počasie.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
