V čase od 14. do 16. októbra 2019 sme s kamarátmi Edom a Peťom navštívil asi jeden z najkrajších muškárskych revírov v Slovinsku, rieku Savu Bohinjku. Na úvod vám chcem tento muškársky raj trochu predstaviť.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2020
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.06.2020.
Rieka Sava Bohinjka vzniká spojením dvoch riečok a to Jezernice vytekajúcej z Bohinjského jazera a Mostnice, ktorá sa spája z Jezernicou tesne pod Bohinjským jazerom. Bohinjské jazero vzniklo pôsobením ľadovca a nachádza sa na okraji Julských Álp v Triglavskom národnom parku je to aj najväčšie ľadovcové jazero v Slovinsku. Pod jazerom a prakticky celý vrchný úsek nad mestom Bohinjská Bistrica je Sava Bohinjka malá riečka s extrémne čistou vodou, kde oklamať nedôverčivé ryby nie je vôbec jednoduché.
Pekný pstruh z Bohinjky.
Klasické miesto veľkých pstruhov.
Kontrola povoleniek – aj cez ďalekohľad
Rieka postupne priberá prítoky a mohutnie na väčšiu riečku širokú priemerne 10-20 metrov. Ale miestami sa rozlieva v úplne stojatých pláňach aj na 30-40 metrov a hĺbkou odhadom 2 až 4 metre, možno aj viac. Rieka je v hlbších partiách tyrkysovo sfarbená a brehy sú pokryté úplne bielymi skalami čo vytvára nádhernú scenériu. Ďalej rieka pod elektrárňou a nad Bohinjskou Belou preteká hlbokým kaňonom a pod Bohinjskou Belou sa zasa prediera pomedzi bralá a úzke prielomy, ktoré sú rajom pre vodákov a milovníkov raftovania. Spodný úsek pod dedinkou Selo pri Bledu je už pokojnejší, tvorený stojatými pláňami striedajúcimi sa s miernymi prúdmi. Pri meste Radovljica sa spája so Savou Dolinkou a ďalej tvoria rieku Sáva.
Sava Bohinjka je dlhá cca 41 km a rozdelená je na 5 lovných revírov plus TROFEJNÝ REVÍR. My sme chytali na revíroch R1 R2 R3 R4. Z nich bol R2 najkrajší, najdlhší, bolo tu aj najviac a najväčších rýb. Povolenky na Bohinjku stoja 45-59 € na deň bez možnosti zobrať ryby. Ak si však chcete ryby zobrať, povolenka je podstatne drahšia. Denne si môžete privlastniť 3 kusy pstruha dúhového, alebo 1 kus lipňa alebo 1 kus pstruha potočného.
Minimálna lovná miera rýb je ustanovená takto: pstruh dúhový 24 cm, pstruh potočný 30 cm, lipeň 35 cm a vrchná miera bola 50 cm pre všetky salmonoidy. Chytať sa môže iba muškárením a to len na jednu mušku nie väčšiu ako 5 cm. Nesmie sa používať žiadny indikátor záberu a chytať sa môže od svitu do zotmenia (nie je určený čas lovu).
Výskyt rýb: jalec hlavatý, mrena, hlavátka, lipeň, pstruh potočný, ale dominuje pstruh dúhový, ktorý dorastá do úctyhodných rozmerov aj 80 a viac cm. Dúhaky 35-45 cm sú úplne bežné. A zaujímavosťou tu je spôsob kontroly rybárskou strážou. Člen RS vás z brehu alebo z mosta vyzve aby ste mu ukázali povolenku, pričom si ju pozrie cez ďalekohľad. Čo je voči rybárom veľmi férové, nemusíte prerušiť lov a brodiť sa cez celú rieku na breh.
Úspešný mini strímer.
Orientačná mapa z povolenky.
Krásny revír R2
Prvý deň sme skúsili horný úsek, revír R1 s tým, že sme asi dve hodinky lovili aj na riečke Mostnici. Ryby tu boli, videli sme aj väčšie kusy len tie sme nevedeli v krištáľovo čistej a úplne malinkej vode doslova po členky oklamať. Peťo mal jedného lipňa cca 40 cm, ale mu spadol, ostatné ulovené lipne boli okolo 25 – 30 cm. Takisto aj v hornej časti Savy Bohinjky sme chytili len niekoľko pstruhov dúhových okolo 30 cm.
Večer začali ryby trochu zbierať z hladiny, pár sa nám ich podarilo chytiť na sucho, len boli proste stále malé, najväčšia ulovená ryba bol jalec hlavatý 39 cm. No zatiaľ žiadna sláva. Na druhý deň sme chytali v krásnom prostredí Savy v jej strednej časti na R2 a úplne sme zmenili aj taktiku. Namiesto suchých mušiek a kadejakých mikro nýmf na 0,10 silone sme naviazali fluorokarbónové silóny 0,25 s malými strímrikmi do 5 cm, k tomu potápajúce šnúry a situácia sa zrazu dramaticky zmenila v náš prospech. Na našich muškárkach začalo pribúdať množstvo dúhakov a ryby aj nad 50 cm neboli výnimkou.
Z jednej pláne sa dalo vyloviť aj 10 – 20 pstruhov dúhových, ktoré ma prekvapovali svojou bojovnosťou. No a čerešnička na tejto sladučkej torte, ktorú nám pripravila rieka, boli úlovky pstruhov dúhových 67 a 60 cm. Večer sme šťastní ešte dlho pri pive a výbornej večeri preberali tento jedinečný a krásny rybársky zážitok.
Edo s pekným dúhakom.
Mini strímre, pár nymf a CDC podenka na sucho. S týmto som si v Slovinsku uplne vystačil.
Spozorovali sme, že rieka je plná pstruhov aj veľkých
Tretí deň sme sa rozhodli pre lov v spodnej časti revíru R2 a v revíroch R3 a R4 na dolnom toku. Kým za prvé dva dni sme nestretli pri vode ani nohu, spodný úsek bol, naopak, plný rybárov. Začali sme zasa veľkým trápením pod dedinkou Bohinjská Belá na revíri R2. Na nymfu sme chytili pár pstruhov potočných do 45 cm a zopár menších pstruhov dúhových.
Zlom prišiel znovu, keď sme sa s Peťom vracali k autu, že zmeníme miesto lovu. Z cestného mostu sme zbadali, že je rieka plná pstruhov, aj veľkých. Rozhodnutie o novom mieste padlo okamžite a už sme aj kráčali chodníkom dolu k rieke rovno pod most. Loviť sme začali pri pilieroch mostu a Peťo hneď vytiahol pár slušných pstruhov na sucho a mne sa podarilo pár rýb na nymfu. No opäť prišlo to pravé orechové až po nasadení mini strímrov.
Po štvrtom alebo piatom polmetrovom pstruhovi som radšej vyšiel na breh a domácich som sa opýtal či tu vôbec môžeme chytať. Nešlo mi do hlavy, že tie ryby boli také dôverčivé, keď ich tam každý z mosta videl a mohol ich loviť. Chytať sa mohlo, domáci mi ešte aj na kraji mosta ukázali tabuľu, ktorú sme si predtým nevšimli kde bolo číslo revíru a základné informácie, tak som pokračoval v love ďalej.
Tyrkysová voda v prielome pod Bohinjskou Belou.
Pstruh dúhový 60 cm.
Iný kraj, iný mrav
Zatiaľ sa na moste zišiel hlúčik domácich, ktorí mi po každom zdolanom a pustenom pstruhovi tlieskali a ukazovali palec hore, proste zážitok na celý život. Vtedy som si však spomenul, ako doma na Slovensku z mostov po mne hádzali ľudia neraz kamene… No jednoducho iný kraj, iný mrav.
Medzi tým prišiel aj Edo, ktorý bol skúsiť šťastie v kaňone. Potvrdil, že je to ťažký terén plný prekážok v podobe napadaných skál, ale pochytal aj pekné pstruhy, tak sme boli spokojní všetci traja. V revíri R3 sme chytali iba chvíľu v hlbokej tiahlej pláni, kde som typoval, že musia byť aj hlavátky a, samozrejme, že som chcel aspoň jednu uloviť. No čas plynul neľútostne proti nám a chalani si chceli ešte zachytať na sucho, tak sme sa presunuli do revíru R4, kde sme našu výpravu za Bohinjskými dúhovými bojovníkmi zavŕšili podvečernou rybačkou nielen na sucho, ale celkom úspešne sme vyskúšali aj na mokro, dlhú nymfu a, pochopiteľne, mini strímra. Ryby brali dôverčivo aj napriek tomu, že v tomto úseku bolo asi 10 rybárov, čoho som sa trochu obával, že ryby budú poplašené. No pri zarybnení, aké tu je nejakých pár rybárov, ktorí ryby poväčšine neberú, tomu asi neublíži. Jednou vetou zhrnuté, bola to pekná bodka za našim slovinským dobrodružstvom.
A čo dodať na záver, dovidenia Sava Bohinjka.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
