Špička prútu hrubá ako malíček sa zachvela. Miloš sa zohol nad udicu a očami ju hypnotizuje. Šnúra sa opäť napne a nasleduje zásek v sile katovho švihu. Prút sa zohol do oblúka a rybár skoro vypadol z lode. Miloš, zostaň!- povelom brzdím kamaráta. Rýchlo odvíjajúca sa šnúra prezrádza bojovného protivníka. Sila brzdy by zastavila aj rozbehnutého cyklistu.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.06.2020.
Boeing 747 nazývaný Jumbo vzlietol z frankfurtského letiska a namieril si to cez atlantický oceán a ponad americký kontinent do kanadského veľkomesta Vancouver. Deväťčlenná skupina orbisákov sa rozhodla tohtoročnú jeseň venovať rybolovu na rieke Fraser v okolí mestečka Chillivack. Pre rybára nie je vždy prvoradé ubytovanie, ale keď bývate v rodinnom penzióne uprostred kanadskej prírody s výhľadom na rieku, je to taká významná pridaná hodnota, že veru aj rybačka chutí lepšie.
Kanadskí manželia Mike a Adriána so svojimi šestnásťročnými dcérami dvojičkami sa vždy vzorovo starajú o svojich hostí. Po raňajkách, ktorým sme jednohlasne odsúhlasili Michelinskú hviezdu, sme sa spustili dolu strmým chodníkom k rieke, kde nás už čakali sprievodcovia Chris a Tyson. Rybolov na jesetera prebieha priamo z člna, ktorý je ukotvený uprostred rieky. Loď, ktorá je poháňaná prúdom vody z tryskového motora, hravo prekonáva nečakané naplaveniny štrku a iné prekážky plávajúce pod hladinou. V zadnej časti sú umiestnené štyri držiaky udíc, ktoré pri správnom záseku uvoľnia udicu a rybu môžete voľne zdolávať, ale nemusí to byť vždy tak.
Po krátkej inštruktáži sme sa postavili za udice a čakali - „Miško, na dvojke máš záber!“- kričí jeho priateľka Martina. Michal trhne udicou raz, druhý raz, tretí raz, ale držiak si ju nedal vziať. Nasleduje ešte niekoľko márnych pokusov, ale pazúry držiaka sú pevne zaťaté. Po tomto nevydarenom pokuse išiel náš kamarát na trestnú lavicu, kde si povinne musel nacvičiť vytiahnutie udice z držiaka.
„Feri, trojka!“- kričím tentoraz ja. Ferove zaseknutie sedelo. Zdolávanie prebiehalo systémom každý chvíľku ťahá pílku. Keďže chytáme na háčiky bez protihrotov, udica musí zostať sústavne napnutá pod kontrolou. Už päť rokov platí na rieke Fraser pravidlo, že ryba dlhšia ako päť stôp sa nesmie vytiahnuť do člna. Chris nacvičeným chmatom vopchal prsty rybe do papule a potiahol ju do pripravených nosidiel v člne. Nemýlil sa. Podľa kanadského merania od rypáku po výrez na chvostovej plutve mal jeseter 152 cm (cca 5 stôp), ale to netušil, že mi Slováci si meriame úlovok až po koniec chvosta. Stosedemdesiatpäť centimetrov, to je to číslo, ktoré vo Ferovi vyvolalo nekontrolovaný výbuch radosti. „Ty kokso, keď som sa rozhodol pre zájazd, tak číslo stosedemdesiatpäť som si dal ako cieľ, zvolal Fero. Splnené!“- a už sa venoval iba foteniu.
Ferov prvý jeseter (175 cm).
Malý, či veľký, každý urobil radosť.
Rekord zájazdu jeseter biely 252 cm.
Nepovolím ani milimeter.
Rekord za rekordom
Nedá mi nespomenúť, že Martinka, ako piaty nerybársky člen posádky člna, využila chlapskú eufóriu pri zdolávaní ryby na to, aby sa potichu vytratila na predok lode a urobila to, čo nám chlapom ani v kolektíve nerobí problémy. Z nenazdania sa z hmly vynoril čln s našimi štyrmi kamarátmi a ukotvil sa neďaleko nás. Vo chvíli, keď ma Miro s Tomášom podpichovali neslušnými gestami mi zabrala ryba. Už pri prvom nápore som vedel, že jej dĺžka určite prekoná moju výšku. Modrina na bruchu od rúčky udice mi vydržala až domov.
Boj bol nekonečný a keď sa na hladine prevalilo jej mohutné telo, Chris vyhlásil: „Príliš veľká“- v zmysle, že do člna túto rybu nevytiahne a treba sa odfotiť iba prevesený cez bok lode, a tak sa škeriť do foťáku. Na môj smutný psí pohľad, že ju chcem odmerať reagoval tak, že vo vode k nej priložil lano a to sme následne zmerali. Bol to prvý jeseter cez dva metre (214 cm).
To sa ešte len z hory vracala ozvena našich radostných výkrikov, keď vedľajšia loď musela odkotviť, aby mohla prenasledovať veľkú rybu, ktorú mal na udici Tomáš. Po pol hodine zdolávania zamierila loď ku brehu, aby sa s rybou mohli odfotiť vo vode. To sme už tušili, že náš rekord bude prekonaný. Bol. Miera, dvestoštyridsaťpäť centimetrov aj s usmiatymi rybármi letela cez sociálne siete do sveta. Vyzerá to tak, ako by sme jesetera pod meter ani nechytili. Nie je to celkom tak. Najmenší jeseter mal veľkosť päťdesiat centimetrov a priemerná dĺžka sa pohybovala v rozpätí 140-180 cm.
Ďalší deň sme si rozdelili na dve časti. Pol dňa lososy a poobede jesetery. Lososy sme chytali v prítoku rieky Fraser v rieke Harison. Miško nám predviedol, že i do takej čistej rieky tiahnu veľké ryby, aby sa nakŕmili na zdochlinách uhynutých lososov, ktoré odnáša rieka. Podarilo sa mu zdolať jesetera 203 cm a Chrisa sme presvedčili, aby s loďou potiahol k brehu a tam by sme sa mohli odfotiť. I takéto fotenie má svoje kanadské pravidlá. Rybu nemôžete vytiahnuť celú nad hladinu, iba do polovice jej tela, aby sa vlastnou hmotnosťou nepoškodila.
Lov uprostred rieky Fraser.
Michal a Martina uprostred veľkomesta.
Michal a jeho jeseter.
Pohľad z terasy penziónu.
Tá posledná ryba stála za to
Naši sprievodcovia dostali správu od svojich kolegov, že v ústí rieky v meste Vancouver sa chytá viac jeseterov, ako v horných častiach rieky Fraser. Keďže táto časť revíru patrí do slaných a nie sladkých vôd, musíme si cez internet vytlačiť novú licenciu pre nasledujúci deň. Ráno sme si privstali a po hodine a pol sme dorazili do stredu mesta. Nad riekou sa rozplývala hmla a do slnečného rána sa vyliahol obrovský cestný most na lanách, pod ktorým chytáme ryby.
Cítime sa, ako by sme chytali pod mostom SNP v Bratislave. Na pravej strane rieky počuť signalizáciu cúvajúceho auta na skládku železného šrotu a na ľavom brehu uháňa mestská železničná doprava. Nasleduje športovo priemyselná rybačka. Včera nás obletovali orliaky bielohlavé a dnes nám nad hlavami hučí preplnená diaľnica. Neviem, ako to tí Kanaďania robia, ale vo vode ani na brehu sme nenašli žiadnu plastovú fľašu a či igelitové vrecko. Dokonca ani len mostné piliere sa miestnym sprejerom nechce „vyzdobiť“ a na dôvažok uprostred veľkomesta chytáme jednu rybu za druhou. Netvrdím, že sú to všetko kapitálne kusy, ale tá posledná stála za to.
Po obede sa prúd v rieke otočil a voda vďaka prílivu tiekla opačným smerom do vnútrozemia. Tak ani toto sme nečakali a vtedy Fero zasekol monštrum, ktoré keď vyskočilo nad vodu, nás presvedčilo, že fotenie pri brehu bude nevyhnutné. Chris našiel vhodné miesto pri oddychujúcej skupinke mladých ľudí, ktorí keď uzreli, čo ťaháme za člnom, bez ostychu začali tlieskať. Nasleduje rýchle prezliekanie do broďákov a šup do vody. Jeseter meria 252 cm a hmotnosť odhadujeme na stotridsať kilogramov. Fero ešte plný adrenalínu zo zdolávania ma svojím objatím pridusil a pusou na čelo rybieho krásavca vracia obra na slobodu. V tento deň aj Janko na našej ďalšej lodi chytil jesetera s ľahko zapamätateľným číslom 222 cm. Spolu sme chytili v strede veľkomesta 24 ks rýb.
Ani sme sa nenazdali a objatia na privítanie od našich hostiteliek im vraciame v podobe bozkov na rozlúčku. Britská Kolumbia nesklamala ani tento rok. A to sa ešte môžete tešiť na pokračovanie ako sme lovili lososy.
PS: Starostlivosť o prírodu spoznáte vtedy, keď cez okno MHD sledujete ako rybár zdolal dvojmetrovú rybu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
