Je úplne jedno ako sa dostanete k rybačke, či vás k tomu privedú rodičia, alebo starý otec, prípadne váš partner, ale keď to už raz vyskúšate, niet cesty späť. Stanete sa priam závislí na najkrajšej droge na svete, na rybačke. A túžba ísť k vode vás neopustí ani po niekoľkoročnej pauze a hľadáte možnosti ako skĺbiť povinnosti maminy dvoch malých detí a rybačku. O tom, že sa to dá, vás presvedčí šikovná rybárka Inka.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.06.2020.
Volám sa Inka Růžičková, bývam v Prahe a už v detstve mi bola voda dosť blízka. Mala som rada plávanie, šnorchlovanie, neskôr freediving, ale centrom môjho záujmu boli predovšetkým živočíchy pod vodnou hladinou, ktoré ma vždy fascinovali svojimi tvarmi a spôsobom života. V desiatich rokoch som snívala o tom, že sa stanem morskou biologičkou a rozlúštim komunikáciu veľrýb. Za svojim snom som išla dlho, ale nakoniec mal so mnou osud iné plány a zostala som v ČR, a vyštudovala úplne iný odbor.
O to viac času som trávila na našich vodách a ako samouk sa venovala lovu kaprov na ľahšiu položenú. Týmto konkrétnym spôsobom lovu som sa zaoberala ešte donedávna, ale pred tromi rokmi som sa začala venovať aj prívlači. Odvtedy chytám prakticky len dravce.
V lete 2018 som sa rozhodla zverejniť niekoľko svojich úlovkov na sociálnej sieti. Pozitívne reakcie ľudí ma veľmi milo prekvapili, a preto vo zverejňovaní fotiek a krátkych príspevkov pokračujem aj naďalej. Pred niekoľkými mesiacmi som nadviazala spoluprácu so spoločnosťou Zebco Europe, kde reprezentujem prívlačovú značku Quantum.
* Ako si sa dostala k rybačke?
Kúzlo rybačky mi odhalil môj otec, keď som mala asi 5 rokov. Chytali sme predovšetkým na plávanú a bavili sa lovom plotíc, červeníc, sumčekov a pleskáčov. Občas sme nahodili na kapry a chytali na klasickú položenú. Tie chvíle pri vode ma fakt bavili. Ticho pozorovať pohojdávajúci sa plavák, predstavovať si, čo sa deje pod vodnou hladinou a s detským nadšením očakávať záber od ryby. To detské nadšenie vo mne zostalo doteraz. Užívam si každý záber, každú chytenú rybu, či už veľkú alebo malú. Mojím cieľom nie sú trofejné kusy, ale predovšetkým radosť z rybačky.
Stovky hodov, desiatky rôznych nástrah a záber prišiel až na kopýtko v hnedom odtieni.
* Prečo ťa rybačka tak uchvátila a pohltila? Čo je na nej pre teba také fascinujúce? Čo pre teba znamená rybačka?
Neskutočne si užívam tú atmosféru. Pri vode cítim taký zvláštny pokoj a pohodu. A príroda tú atmosféru vymyslí zakaždým inak, novo, nevšedne... Nikdy sa neodohrá ten istý príbeh. Ryby niekedy berú, inokedy zase nie. Scenár nie je nikdy rovnaký a to ma baví.
* Pamätáš si ešte na to, na ktorom revíri si začínala a akú rybu si chytila?
Detstvo som strávila v Mělníku a tiež tu som začala aj rybárčiť. Predovšetkým okolité mělnické tône a rybníčky sú kolískou mojich prvých rybárskych skúseností. Prvú rybu si úplne nepamätám, ale povedala by som, že to musel byť sumček americký, pretože tých tam bolo nespočet.
Zima, dážď a vietor. Podmienky zdanlivo nepohodlné, ale keď zaberie bojovný boleň, tak je všetko zabudnuté.
* Máš nejaký obľúbený revír, ak áno, prečo?
Moje najobľúbenejšie revíry sú Sázava, Berounka, Ohře a v neposlednom rade aj náš miestny rybník v Prahe, kde učím rybárčiť svoje deti. Z rieky Sázavy a Berounky mám veľa krásnych ostriežov, šťúk a boleňov. Rieka Ohře je pre mňa srdcovou záležitosťou predovšetkým v love mrien. A úplne najobľúbenejší revír je ten, pozdĺž ktorého vedie cyklotrasa, pretože moje deti vezmú bicykle, kolobežky, korčule... A to si potom prídeme na svoje všetci.
Jeden z prvých tohtoročných ostriežov zo sútoku dvoch českých riek.
* Aký je tvoj najväčší zážitok od vody, prípadne úlovok?
Zážitkov je nespočetne veľa, ale ten asi najsilnejší som mala v detstve. Zážitok, z ktorého sa mi ešte niekoľko dní triasli kolená. Bolo leto, prázdniny a ja som bola s rodičmi pod stanom pri vode. Prebudila som sa veľmi skoro ráno a pretože vonku bola hmla, tak som okamžite vyskočila zo spacáku a nahodila prút „na ťažko“. Chytanie v hmle má pre mňa svoje špecifické čaro. Po chvíli dostávam prudký záber a rybu mám na prúte. Neviem či bola skutočne taká veľká, alebo ma len klamali moje detské oči, ale zdalo sa mi, že je snáď rovnakej veľkosti ako ja sama. Bola som v takom šoku, že som stratila hlas a nemohla zavolať rodičov o pomoc. S rybou som sa niekoľko minút preťahovala, ale zdolať sa mi ju, bohužiaľ, nepodarilo. Hladina sa vlnila ešte dlhú dobu, než sa úplne upokojila a potom nastalo ponuré ticho a ja som zostala stáť sama v hmle so slzami v očiach. Silné emócie vo mne zostali ešte veľmi dlho.
Jeden z prvých tohtoročných ostriežov zo sútoku dvoch českých riek.
* Aký je tvoj najväčší rybársky sen?
Už toľkokrát som sa brodila v divokej rieke a chytala parádne lososy v neskutočne nádhernej prírode Aljašky, v Mongolsku som jazdila k rieke na koni a potom ťahala na breh tajmeny a lenoky, v Španielsku-Baskicku som lovila v podhorských jazerách z kajaku 50 cm ostrieže a na rieke Ebro som si z lode s motorom 115 HP senzačne zachytala zubáče.
Potom som sa však vždy prebudila a zistila, že to bol len krásny sen. Tak tieto destinácie ma fakt lákajú.
* Zmenilo ťa nejako toto hobby, prípadne dalo ti niečo užitočné?
Každý človek potrebuje niekde čerpať energiu, dobíjať batérie, a ja som vďačná, že som ten svoj zdroj našla. Okolitá príroda, voda a ryby ma vždy pozitívne naladia a na tejto vlne sa potom veziem ešte veľmi dlho.
Pri rybačke mám rada ticho a pokoj. Ale ruch veľkomesta má svoje kúzlo, ktoré ma občas priťahuje.
* Prečo si sa rozhodla pre prívlač? Zlákali ťa tie krásne trblietajúce sa blinkre?
Prívlač som začala chytať z jediného dôvodu. Po narodení mojich detí som sa niekoľko rokov nedostala k vode a počas tej doby som stále pociťovala veľmi silnú túžbu zachytať si ryby. Lov na klasickú položenú nepripadal do úvahy, pretože moje deti nebaví sedieť a čakať na záber. Premýšľala som, čo s tým. Ako skĺbiť prechádzku s deťmi, mať so sebou minimum vecí, byť pri tom v pohybe a zároveň si ľahko zachytať. Ako ideálne riešenie sa mi javilo chytanie na prívlač. V tomto ohľade som však nemala absolútne žiadne skúsenosti ani vedomosti. Túžba dostať sa k vode s prútom v ruke bola stále silnejšia a ja som sa teda rozhodla, že sa pokúsim naučiť prívlačovať. Najskôr som sa pustila do teórie. Prečítala som si niekoľko kníh, nakupovala časopisy a pozrela neúrekom veľa videí a dokumentov. Keď som mala pocit, že som už dostatočne teoreticky pripravená, tak som vyrazila k vode, prvýkrát s prívlačovým prútom v ruke a s veľkým nadšením, aká to bude pohoda. Bohužiaľ, moja prvá skúsenosť bola veľmi trpká. Vôbec mi to nešlo. Hodiny som zúfalo nahadzovala bez jediného kontaktu s rybou a celkovo som mala pocit, že mi to vôbec nejde a asi nikdy nepôjde. V hlave sa mi preháňali myšlienky, že to s prívlačou asi nebol úplne dobrý nápad, a že zostanem aspoň pri chytaní na plávanú, veď to je tiež „naľahko“. Za normálnych okolností som pokojná, ale vtedy sa mi chcelo fakt plakať a mala som sto chutí zlomiť prút. Toľko času som venovala štúdiu teórie, po večeroch tréningu vo viazaní uzlov a ono to pri vode nefunguje. Tak veľmi som si priala chytiť rybu. A asi práve preto, najskôr len silou myšlienok, náhle dostávam záber od šťuky a neskôr vyťahujem na breh nádhernú šesťdesiatku. To ma neskutočne nakoplo a odvtedy chytám prakticky len na prívlač, ktorá ma fakt pohltila. Teraz už tiež viem, že teória bez praxe nejde. K ďalším pekným úlovkom som sa musela prechytať a získať skúsenosti pri vode. Tie skúsenosti získavam aj naďalej pri každej vychádzke k vode. Páči sa mi, že rybačka nie je len o nahadzovaní a navíjaní nástrahy, ale je pri tom potrebné aj premýšľať, vymýšľať, skúšať, sledovať svoje okolie, zaujímať sa o správanie rýb, brať do úvahy počasie... Objavovať nové súvislosti a skúsenosti, a tým sa posúvať stále ďalej.
Aj malá šťuka mi dokáže urobiť veľkú radosť. Táto bola chytená cestou po vianočný stromček.
* Máš nejakú obľúbenú nástrahu, ak áno, prečo?
Veľmi ma baví sledovať zábery v priamom prenose, takže rôzne varianty hladinových nástrah u mňa nájdete snáď vo všetkých farebných vyhotoveniach. Veľmi sa mi osvedčila 3-dielna nástraha Quantum Top Gipsy F, ktorá pri pohyboch špičkou prúta perfektne „kľučkuje“ po hladine a ryby na to reagujú. Rada chytám aj na gumové kopýtka, nymfy a červy. Parádne fungujú na moje obľúbené druhy rýb – ostrieže, mreny a bolene.
* Sprevádza ťa na rybačke tvoj partner, alebo chodíš radšej sama?
Áno, na ryby ma môj partner sprevádza. Kvôli mojej vášni si poctivo naštudoval rybársky poriadok a zložil rybárske skúšky, aby sme mohli rybárčiť spoločne. Často vyrážame k vode aj s našimi deťmi, ktoré majú 6 a 9 rokov, takže už sú to parťáci. Keď nemajú náladu na rybárčenie, tak objavujú okolitú prírodu a vymýšľajú si rôzne iné aktivity a zábavu.
Keď ryby v horúcom lete neberú, tak ma jalec veľakrát zachráni od nuly.
* Riešiš nejako aj svoj zovňajšok a outfit, keď ideš na ryby?
Svoj zovňajšok riešim každé ráno bez ohľadu na to, či idem alebo nejdem na ryby. Nie, že by som v kúpeľni trávila hodiny času, ale 10-15 minút každé ráno svojmu zovňajšku venujem. Čo sa týka outfitu, tak sa obliekam hlavne tak, aby som sa cítila pohodlne, ale ladiť to, pochopiteľne, tiež musí.
* Chodíš na ryby aj v zlom počasí keď aj väčšina mužov sedí radšej v teple pri pivku?
Rybárčenie je mi určite príjemnejšie za pekného počasia, ale ani zima a mierne nepriaznivé podmienky mi nevadia. V zimnom období rybárčim max. do teploty – 4 °C. Vysledovala som, že pri tejto teplote sa to nejako láme a pri -5 °C už fakt mrznem.
*Myslíš si, že medzi ženami panuje predsudok, že rybačka je výhradne pre mužov?
Myslím, že nie. Každá kamoška, ktorú som kedy vzala na ryby, tak bola z tohto hobby nadšená a prekvapená aký je to pokoj, pohoda a adrenalín zároveň. A to nie je nič z toho, čo by si mali užívať výhradne muži.
Paddleboardfishing a obdivovanie historického centra Prahy. Krásny deň pri vode, zase trochu inak.
* Ako na teba ako na rybárku reagujú muži?
Tie reakcie sú rôzne, ale s negatívnou reakciou som sa nestretla nikdy. Keď ma na ryby sprevádza partner, tak mi ostatní rybári nevenujú toľko pozornosti. Domnievajú sa, že ja sprevádzam partnera a vôbec ich nenapadne, že je to naopak. V tejto nenápadnej roli sa cítim komfortnejšie.
* Čo by si na záver odkázala našim čitateľom, a hlavne čitateľkám?
Všetkým čitateľom prajem veľa krásnych rybárskych zážitkov! Majte radosť z každej neopakovateľnej chvíle pri vode a vážte si každý úlovok, aj keď je to malá ryba.
Ďakujem za rozhovor, Inka, a prajem všetko dobré v novom roku a nech teba aj celú rodinku rybačka teší a napĺňa. Zachovaj si to detské nadšenie a užívaj si každý záber.
Čas od času si zájsť cielene zachytať mreny na prívlač ma veľmi baví.
FB: Quantum Fishing Czech Republic/
FB: Inka Růžičková/
LinkedIn: inkaruzickova
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
