Zarastené vody sú v niečom podobné s tými s prekážkami. Ryby sa tu cítia bezpečne. Rôzne trávy a rastliny, rovnako tak ako zatopené stromy a kríky, využívajú ako úkryt. Samotný lov je však trochu odlišný. A o tom si povieme v ďalších riadkoch.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.06.2020.
Najväčší rozdiel je v kladení montáží. Kým na vodách s prekážkami riešite predovšetkým to, ako ďaleko sa dá položiť montáž od prekážok, aby rybu bolo možné zdolať. Možno ešte prihliadnete k reliéfu, prípadne typu dna. V trávach je to o niečo zložitejšie. Prvá vec je prísť na to, odkiaľ budú chodiť zábery. A to mnohokrát nie je vôbec jednoduché.
Trávnaté revíry vyžadujú podrobné preskúmanie.
Zábery aj cez deň
Prvý veľmi zarastený revír, ktorý som poznal, bol Tovačov. Tamojšie štrkovisko v sebe skrýva nádherné ryby, ale zároveň je na mnohých miestach pomerne namáhavé na chytanie. Keď sme sa tam na jar roku 2006 zúčastnili kaprárskeho maratónu, bola vtedy na väčšine tejto vody len relatívne nízka tráva. A to ešte nie všade. Ja som ju však pred sebou mal. Stačilo však boilies zľahka nadvihnúť penou, tak aby bolo dva až tri centimetre nad dnom, prípadne si zľahka dosadlo na povrch dna. A ako jeden z mála som robil zábery aj cez deň, čo vtedy možno malo rozhodujúci vplyv na naše víťazstvo.
O rok neskôr sme boli späť a čo čert nechcel, vyžrebovali sme si rovnaké miesto. Boli sme natešení, ale to sme netušili, že to tentoraz taká idylka nebude. Jednak bola jeseň, navyše prišlo prudké ochladenie, ktoré vyhnalo väčšie ryby z plytších častí zo strany od Lobotíc smerom do hlbších partií, k Tovačovu. My sme boli niekde uprostred, ale maximálnu hĺbku sme mali okolo piatich, šiestich metrov, čo v tej chvíli bolo málo. Väčšie kapry sa vtedy chytali v hĺbkach deväť a viac metrov, kde navyše už neboli trávy. Nám tam zostali len kapry na hranici bodovanej miery.
Druhá vec bola zmena na dne. Už tam nebola niekoľkocentimetrová trávička, ale hustejší a ďaleko vyšší koberec rastlín. Ak si dobre pamätám, dosť som sa s tým vtedy trápil. Kapry nedokázali v tom hustejšom poraste nástrahu hlbšie nasať, mával som ich zaseknuté len za krajíček. Niekoľko som ich pri zdolávaní stratil, čo sa mi rok predtým nestalo ani raz. Aj keď sme sa snažili a na počet kusov chytili skoro rovnaký počet rýb ako víťazné tímy, nízky hmotnostný priemer nás poslal poradím nadol. Nakoniec sme boli radi za ôsme miesto a víťazstvo v sektore.
BigC mi pri testovaní nie len na trávnatých vodách prinieslo skvelé úlovky.
Skôr utrpenie ako zábava
Pri mojej poslednej návšteve Tovačova pred pár rokmi už zase bolo všetko inak. Vyžrebovali sme si opäť plytkú časť, kde koncom jesene nebolo nič iné, než koberce tráv a obrovské trsy rastlín. Nemať so sebou podvodnú kameru, nemali by sme tušenie, či je vôbec niekde kúsok dna, kam by šlo položiť montáž. Snáď až na polovici vody, na konci nášho sektora, neboli rastliny v takých hustých trsoch. Ale odtiaľ sme neurobili ani záber. Tie nakoniec prišli z miest, kde sme s pomocou kamery položili montáž na čistý kúsok dna v blízkosti hustejšieho trsu. Kapry navyše ten týždeň nebrali na celom jazere, fúkal nepríjemný ľadový vietor, takže to pre všetkých bolo skôr utrpenie ako zábava.
Často tiež jazdím na inú zarastenú pieskovňu, kde nie sú také hĺbky a kde sú iné druhy tráv. A v tom je práve to kúzlo. Poznať, ktoré trávy sú pre kapry "in" a ktoré, naopak, moc nemusia. Pri správnom položení montáže môže byť otázka chvíle, než príde záber. Zastavil som sa tam raz na pár hodín za kamarátom, ktorý tam chytal už tretí deň. Nejaké ryby mal nachytané, ale vraj to prestalo brať, nariekal, že už je viac ako 24 hodín bez záberu.
Spýtal som sa, kam môžem položiť svoje prúty, požičal som si čln a vyviezol udice. Prvý záber prišiel o desať minút, druhý dve hodiny potom. Pritom som to mal kúsok od neho, len proste v inom druhu porastu. „Choď do prd ...,“ nevydržal to kamarát, hoci s úsmevom na perách. A podobné to bolo aj naposledy, keď som sa prišiel pozrieť za chalanmi, ktorí tu chytali. Pretože tam nebolo veľa miesta a nechcel som ich obmedzovať, rozbalil som si len jeden prút. Vyviezol som, vyliezol hore na breh a ... počujem hlásič. „Chlapci, máte záber,“ hovorím im. „Nie, to je tvoj, čo si teraz vyviezol.“ Videl som im na očiach, že by ma najradšej poslali niekam, preto som radšej ten prút nabudúce vyviezol tak, aby som ich neprovokoval ďalším záberom.
Vo vodách s priezračnou vodou bývajú účinné nadväzce z fluorokarbónu.
V trávach zvyčajne nebýva nutné silné vnadenie
Okrem zvolenia správneho miesta a správneho typu tráv ide aj o spôsob položenia montáže. Do niektorých typov tráv možno i nahodiť. Len je pritom vhodné nejako ochrániť háčik, aby sa nezapichol do nejakej rastliny. Napríklad malou PVA pančuchou, ktorá ho schová, navyše spomalí klesanie nástrahy. Alebo môžete na háčik napichnúť PVA penu, ktorá má ten istý efekt. V hustejšom poraste nezostáva než celú montáž vrátane návnady a nástrahy s háčikom vložiť do PVA vrecúška.
Pri vyvážaní a spúšťaní montáže z člna - je to o niečo jednoduchšie, napriek tomu aj tu by som v mnohých situáciách odporučil použiť PVA. Navyše môžete montáž pritiahnuť do skrytých miest, čo by pri nahodení nebolo možné. Napríklad na maďarskom revíri Háromfa, ktorému sa hovorí Zelené peklo, je nutné montáž zamaskovať tak, aby nebola vo voľnom oku medzi leknicami – stulíkmi. Odtiaľ prichádza záber len málokedy. Ale keď ju schováte medzi tieto porasty, ktorých korene tu majú veľkosť menších stromov a listy sú vo veľkosti laby medvedice, kapry si dajú povedať oveľa častejšie.
Skryté miesto pod listami, avšak s čistejším dnom, tu slávi úspech. Podobné je to na niektorých vodách, kde sú trsy tráv a v nich oká. Šikovné zatiahnutie montáže na okraj rastlinstva je zvyčajne tým správnym riešením.
Pri love v trávach zvyčajne nebýva nutné silné vnadenie. Skôr sa snažím rozhádzať niekoľko hrstí boilies okolo montáže po každom zábere. Rovnako tak, keď znovu kladiem udicu. Často sa na tomto type vôd stane, že ryby vyzbierajú všetky návnady, až na nástrahu. Majú čas a pokoj si to pozrieť, a tak sa málokedy pomýlia, obzvlášť za jasného slnečného dňa pri priezračnej vode. Spotrebované množstvo krmiva tak závisí od toho, koľko budete mať záberov, prípadne koľkokrát budete udicu prevážať.
Krištofov kapor, ktorý bol najmenej dve hodiny na odstrihnutom vlasci.
Pevný, háčik, silnejší vlasec a šokovka
Úspešná prezentácia nástrah môže byť na každom revíri iná, hoci na prvý pohľad môžu vyzerať podobne. Niekde skvele fungujú plávajúce pop-up, zatiaľ čo inde je najúspešnejšie klasické boilies na dno. Občas vyskúšam aj panáčika a svoje často urobia aj vyvážené balance nástrahy. Inými slovami, ak daný revír dobre nepoznáte, je nutné skúšať a experimentovať. To isté platí aj pre príchute.
Tiež montáž, háčik aj nadväzec by mali byť v týchto podmienkach skôr predimenzované. Veľakrát kapra vytiahnete aj s obrovským kusom trávy. Keby ste na konci mali vlasec 0,25 až 0,30 mm alebo malý háčik, zrejme by to nedopadlo dobre. Preto pevný háčik (Heavy, ShutUp), silnejší vlasec a šokovku, ktorá pri chytaní v rastlinách môže byť z pletenej šnúry. Niekto v týchto situáciách používa pletenku namiesto vlasca v celom návine, pretože sa lepšie prerezáva rastlinami. Niečo na tom je, ale ja by som hlavnú výhodu videl v rýchlejšej a výraznejšej signalizácii záberu. Určite sa vám pri chytaní v zarastených vodách tiež stalo, že ste mali na háčiku zaseknutú rybu, bez toho, aby váš hlásič niečo signalizoval. Niekedy to môže byť na zlosť, keď sa vám tam zavesí napríklad malý pleskáč a zablokuje nástrahu na niekoľko hodín.
Niekedy to však môže mať aj lepší koniec. Chytali sme so synom v prítokovej oblasti jednej slovenskej priehrady, kde bolo veľa rastlín, ale kde zároveň voda ešte dosť prúdila. Chvíľami natoľko, že strhávala trsy tráv a zmotávala vlasce do seba. A tak to bolo aj teraz. Syn mal jeden krátky pípanec, ale nestihli sme si ani všimnúť, na ktorom to bolo prúte. Navyše, tie pípance od plávajúcich trsov boli na dennom poriadku. A tak sme to nechali byť a až po troch hodinách, keď trochu opadol prúd, sme sa dali do rozpletania udíc. Boli také zmotané, že neostávalo nič iné ako jednu úplne odstrihnúť. Vymotanie tej druhej nám zabralo najmenej hodinu.
Potom sme začali na vode hľadať odstrihnutý vlasec a po jeho nájdení chceli stiahnuť aj túto udicu. Keď som sa dostal až na koniec, bolo mi trochu divné, že montáž leží inde, než sme ju položili. Chcel som povedať synovi, nech si dá pozor, ale už som to nestihol. Obrovský kopanec mi vytrhol šokovku z ruky. Potom sa ozvala hrozná rana. Myslel som, že došlo k zlomeniu prúta, ale ten to nechápem ako vydržal. Syn s prekvapeným výrazom a prútom ohnutým ako luk náčelníka Apačov za chvíľu zdolal nádherného 19 kg šupináča. Toho, čo zabral pred mnohými hodinami, pritom najmenej dve hodiny bol na prestrihnutom vlasci. Rybolov je niekedy rozprávkový. Veľa úspechov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
