Bolo to presne 6 rokov neúspechu, zlého žrebu, driny, ponaučenia z chýb a obetovania svojho času bez rodiny, keď sme ho venovali práve pretekom Zemplínsky kapor. Áno, presne tak, ako si mnohí poviete ,,TITUL MAJTSRA SLOVENSKA CHCE KAŽDÝ!“, no každý ho mať nemôže. Ako by som to len povedal, sme blázni, hlupáci alebo len tichí blázni, ktorí si siahli na dno svojich síl.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2020
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.06.2020.
A ako sa nám to teda podarilo? Ja vám odpoviem na túto otázku. Srdce, vášeň a dobrý žreb, ktorý sme mali, je základ toho, aby ste dosiahli tento úspech. O zložení tímu sme sa rozhodli ešte v januári. Náš tím pozostával z Erika Nudzíka, Norberta Škreka a Jozefa Bakuša.
Tím, ktorý mal veľa skúseností nielen z pretekov na Zemplínskej šírave, no napriek tomu bol medzi nami aj Jožko, ktorý mal skúsenosti z veľkej vody, no stále netušil, s akou prírodnou silou sa ide stretnúť.
Ryba ulovená doslova s príbehom dvakrát do podberáka pokiaľ sa dostala do člna.
Dôležité rozmiestnenie loviacich miest
Pani Zemplínska šírava nám aj tento rok ukázala svoju pravú tvár. Kvôli nepriaznivému počasiu sme takmer 12 hodín nemohli chytať a bola vyhlásená čierna vlajka. Každý jeden účastník na týchto pretekoch vie, o čom práve píšem. Preteky ako každé iné, sú, samozrejme, o lovnom mieste. Tento ročník sme sa rozhodli, že žrebovať bude práve nováčik Zemplínskeho kapra a to Jožko, ktorý by mohol mať to povestné nováčikovské šťastie. Priali sme si jedno miesto, a to bol Paľkov 1. Opäť sa nám však neušlo a vyžreboval si ho náš veľmi dobrý kamarát Janko Urban. V žrebovacom koši ostalo staré dobre známe miesto a to Lúčky 1, plus pár miest z Paľkova. Nemusím ani ďalej písať, že sa nám zase ušli naše staré známe–neznáme Lúčky 1, lebo sme tam nikdy nechytali ale mali sme radosť „VEĽKÚ RADOSŤ“.
Príchod na miesto a následne rozloženie tábora je zbytočné opisovať, lebo každý jeden rybár to pozná, no predsa sa tam nájde najdôležitejšia časť, a to je rozmiestnenie loviacich miest. Rozhodli sme sa pre 4 lovné miesta, ktoré sme začali intenzívne kŕmiť. Kde presne to bolo, si nechám pre seba, ale prezradím vám vzdialenosti týchto miest. Udice sme mali rozmiestnené od 500 do 1 200 m. Nechcem z tohto článku robiť nejaký príbeh, ale chcem sem napísať presné emócie, ktoré pri písaní článku opäť prežívame. Miesta sme začali prekrmovať od základných tzv. boilies BFE po najvyšší rad a to Kraken, Atlantída a naše obľúbené Golem S. Zaujímavosťou bolo však následné boilies pod háčikom, ktoré sme zámerne spravili tak, aby bolo zvýraznené inou chuťou ako sme kŕmili.
Proste neopísateľná radosť.
Na jednej strane nebo na druhej peklo
Tak by som nazval aj priebeh celého týždňa, ktorý sme prežili. V sobotu, keď bol vyčlenený čas na vyhľadanie miesta a prvého zákrmu, sme kvôli silnému vetru odložili tieto aktivity až do večerných hodín, keď vietor konečne ustal. Boli sme aspoň „bajočko“ pozrieť, čo sa nám ukrýva pod vodou, no lovné miesto, kvôli nedostatku času sme nespravili ani jedno. V nedeľu ráno o šiestej štart pretekov. Susedné tímy vyvážajú udice, no my berieme len sonar, gps a mapujeme dno kde budeme loviť. Okolo poludnia už sú však všetky udice vo vode a čakáme na prvý kontakt s rybou. Ten netrvá dlho, no, bohužiaľ, prvá ryba a bodovaná, nám ušla o 2 gramy.
Tejto rybe chýbalo pár gramov, aby bola prvá ryba pretekov nad 15 kg.
Prvé body a začiatok krásneho kolotoča záberov
Sen, pre ktorý sme na Šíravu prišli, sa začal vo večerných hodinách, keď sa rozbiehal jeden prút a hneď ďalší a ďalší. Scenár z poobedia sa opakuje aj pred polnocou prvého dňa, keď nám prvá ryba pretekov nad 15 kg ušla o 6 gramov, no ďalší záber nám tú cenu opäť po roku doprial s rybou v hmotnosti 18,98 kg a začalo sa diať to, čo sme vždy chceli: makať, makať a makať! Celý priebeh je ako z rozprávky, všetko nám vychádzalo chytali sme krásne a aj veľké ryby… až do stredy.
Vyhlásenie víťazov Zemplínskeho kapra.
Streda ako zlý sen
Tento deň sa na Šírave niesol v silnom vetre, čierna vlajka, nemožná vyvážka a pokračovanie vetriska po celý deň. Všetky prúty, kde boli zábery máme na brehu, pričom sa bezmocne pozeráme na silu prírody. Každý máme rodinu a utopiť sa kvôli rybám, sme sem určite neprišli. Tu ide frajerina, všetko ego bokom, no našli sa aj takí, ktorí sa asi nemajú dosť radi. Musíme niektoré udice znova naviazať, namotať šnúru a večer, keď sa vietor upokojil, hneď vyraziť do útoku. Náskok, ktorý sme mali vytvorený sa pomaly, ale isto skracoval, pričom nám počet záberov pribudol. No lepila sa na nás aj smola, ktorej sme sa predtým vyhýbali veľkým oblúkom. Na lovných miestach kde sme do vtedy nemali žiadne prekážky sa nám po silnom vetre zrazu začali ryby zamotávať do neznámych prekážok. Niečo sa nám darilo vykotvičkovať, niečo, naopak, nie a pri vetre, ktorý nás sprevádzal, to bolo dosť namáhavé, ruky dorezané od šnúr a silónov, zapálené rany nás začali riadne pobolievať.
Trošku sme si užili tú debnu a neopísateľnú radosť.
Tento boj už nevzdáme!
Štvrtok nás fyzicky položil. Neustály kolotoč záberov od nebodovanej ryby, stále v člne, mokrí a zima ako v Rusku. Áno, takýto bol ten deň. Náskok sa nám skracoval, my narobení ako kone. Celú noc to pokračovalo. Jožka chytajú triašky, zimnice následne mňa a liek Paralen nastupuje vo veľkom štýle. Únava a ostatné faktory sa podpísali pod to, že v piatok ráno sme doslovne na dve hodiny odpadli. Po zobudení sme začali makať zase na 120 %, ale zníženie náskoku nás dostalo do poriadneho stresu s výčitkami, že sme tie dve hodiny zaspali. BOJ a začínajúci stres, ktorý sa stupňoval, boli tvrdý oriešok. V hlave musí byť všetko urovnané, inak sa začnú diať veľké chyby a smola, ktorej sme mali už dosť, by mohla byť ešte väčšia.
Radosť z vybojovaných cien.
Posledná noc ako nočná mora
Ja to neviem ani opísať, čo sa dialo; 24 hodín denne v brodiacich čižmách, naobliekaní a mokrí, stále na stoličke so stresom, strachom o výsledok a sen, pre ktorý ste tak celý týždeň makali. Srdce pre výhru bolo u všetkých troch také silné, že aj napriek zimniciam od únavy, sme sa držali ako to len šlo. Oči stále smerovali len na príposluch, prechádzanie hore‑dole, cigaretka jedna od druhej, vlasy vytrhané a tlak enormne vysoký.
Čas akoby cúval, sem‑tam nejaké body, ale stále sme nevedeli ako to je. Končene vychádza slnko, všade pokoj, pokoj okrem nás. Keby sme mohli tak postavíme hádam aj zámok, rozoberieme aj poskladáme celé auto a každú sekundu pozeráme na čas. Hodinky ukazujú 7.00 a susedom sa rozbiehajú 4 prúty, pričom vravím chalanom, že si volám sanitku a nielen sebe, ale všetkým trom. Nevedeli sme si pripustiť, že za celý týždeň, počas ktorého sme naspali poctivých 12 hodín ani o sekundu dlhšie, nám víťazstvo hodinu pred skončením ujde. Je tu 8.00 a koniec lovu. Zatiaľ balíme a čakáme na výsledky, pričom Jožkova kalkulačka horí. Informácia prichádza o deviatej, otvárame stránku, vzájomné pohľady s miernym úsmevom a hlboký výkrik do neba. V momente z nás opadala všetka nervozita, stres, neviem ako to nazvať, smiech striedal slzy a zas naopak. Šťastie, ktoré sme cítili, sa nedá nijako opísať: SME MAJSTRI SLOVENSKA!!!
Spolu sme chytili 160 rýb z toho 52 bodovaných. Získali sme ceny za Majstra SLOVENSKA, 1. miesto výhra Zemplínskeho kapra, hmotnostný priemer 5 najťažších rýb a už druhý rok po sebe sa nám podarila aj cena za prvú rybu nad 15 kg. Okrem titulov sme získali aj nové priateľstvá a skúsenosti.
Najlepšie nám fungoval Kraken s Atlantidou. Za celý priebeh pretekov sme skŕmili viac ako 220 kg guľôčok a 100 kg partiklu.
Chceme poďakovať našim rodinám, ktoré nás podporovali, čo nám veľmi pomohlo, našim priateľom, ktorí nás prišli podporiť aj osobne, firme Orthodoxcarp za krmivo, ktoré nám šliapalo na jednotku, organizátorom a všetkým, ktorí tieto preteky sledovali. Na vyhodnotení bolo veľa sĺz šťastia, či na debni alebo aj pri príchode domov. Rasťo, Marek, Braňo veľmi som rád, že sa ukázala tímová emócia, ktorú ste nám dali. Ďakujeme.
PS: Každému odporúčam ísť, skúsiť a zažiť…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
