Záver sezóny sa nezadržateľne blíži, preto využívam ešte posledné dni na krátke vychádzky k vode. Avšak ryby už chytám
skôr okrajovo, oveľa viac sa venujem ochrane revíru.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2020
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.06.2020.
S príchodom prvých mrazov aj na náš revír prileteli kormorány, títo dokonalí, večne nenažraní predátori. Takmer každý deň prechádzam miesta, kde sa najčastejšie zvyknú zdržovať. Snažím sa ich aspoň odplašiť, keď to nepomáha, tak oslovujem miestnych poľovníkov…
Krásny zubáč - ikernačka, putuje späť na slobodu do rodného živlu.
Namiesto rýb kormorány
Na popoludňajšiu obchôdzku beriem aj štyroch chalanov z rybárskeho krúžku, ktorých neodradil ani mráz a chcú si ešte zachytať. Nechávam ich na našom obľúbenom mieste, kde sme mali počas sezóny celkom slušné úlovky, hlavne zubáče. Vyzbrojení jemnými prívlačovkami a pevným odhodlaním, začínajú loviť. Ja pokračujem ďalej a zdá sa, že som „úspešný“… Na stromoch popri rieke je niekoľko desiatok operených predátorov, ktorí ma už zďaleka registrujú. Ale až keď sa zdvihnú do výšky a stratia ďaleko za horizontom, som spokojnejší. No i tak si kladiem otázku, kedy sa opäť vrátia…
Lovili sme na našom obľúbenom mieste, kde sme ulovili už viacero pekných zubáčov.
Aspoň malého ostriežika
Po chvíli sa vraciam ku chalanom, ktorí sú stále bez záberu. Asi to tu kormorány celkom poplašili. Silný mráz sa zarezáva pod nechty, a tak sa chlapci idú zohriať do auta. Tiež som premrznutý, ale premáham sa aspoň na tých pár posledných nahodení na záver sezóny. Vybaľujem svoje UL‑ko a tajne dúfam, že vyprovokujem k záberu, ak nie zubáča, tak aspoň ostrieža.
Nahadzujem tesne k druhému brehu a malý ripper priťahujem drobnými poskokmi. Úplne ležérne, viem, že v takejto zime sú aj ryby celkom spomalené. Nechytám ani päť minút a už mi zvoní mobil! V duchu si vyčítam, že som ho hneď nevypol, ale je to dosť dôležité, tak to musím vziať… Udicu si prekladám do ľavej ruky a nástrahu viac neťahám, snažím sa ju oživovať jemným nadvihovaním prúta. Vtom sa ripper o niečo pri dne pevne zachytí. To predsa nie je možné, veď som tu za celú sezónu nič neodtrhol až teraz?
Kormorány neustále hliadkujú v korunách stromov.
Toto pleskáč nebude
Zapriem sa silnejšie do prúta a zdá sa, že to povoľuje. Robím niekoľko krokov dozadu a skutočne, niečo pomaly priťahujem. No ťah náhle zosilňuje a ja musím spraviť niekoľko krokov späť k vode. V ľavej ruke nemám ten správny cit, a tak neviem vôbec posúdiť čo to je – koreň, alebo ryba? Celé to trvá možno dve, tri minúty, keď sa konečne hovor končí a ja sa môžem stopercentne venovať rybačke. Zdá sa, že je to predsa ryba, asi podseknutý pleskáč, myslím si.
Na niekoľkogramový prút je to celkom slušný ťah. Rybu ďalej zdolávam, ale na pleskáča vyniká až neuveriteľnou silou! Bojuje celkom rozvážne silovo, stále sa drží pri dne. Je to zvláštne a trvá to až podozrivo dlho. Toto pleskáč rozhodne nebude, že by sumec? V takejto zime asi ťažko. Možno podseknutý kapor, neviem. S pribúdajúcimi minútami je pre mňa ryba stále väčšou záhadou…
Zamrznuté očká sťažujú rybolov v závere sezóny.
Len nespraviť chybu…
Rybu sa snažím zdvihnúť vyššie ku hladine, ale vôbec to nejde. Akoby jej neubúdali sily. Zo zamrznutých očiek odpadávajú drobné kúsky ľadu. Vydrží to silón, neprereže sa? Začínam byť nervózny, len nespraviť chybu. Plynú ďalšie nekonečné minúty, aspoň ju tak vidieť… Konečne rybu otáčam dolu miernym prúdom, pláva tesne popri brehu, tak to využívam a dvíham ju kúsok vyššie ku hladine. Vtom sa prudko otočí, ale stihnem ešte zbadať širokú belavú chvostovú plutvu. Je to zubáč a poriadny!
Snažím sa zachovať rozvahu, už ho zdolávam oveľa opatrnejšie. Ale jemné UL‑ko mi nedáva veľa šancí na manévrovanie. Ryba sa našťastie drží na otvorenej vode, mimo prekážok, no aj tak si stále viac uvedomujem limity ultraľahkej prívlače. Ale kto by tu na konci sezóny čakal takúto rybu? Zubáč je predsa, so svojou kvalitnou svalovinou, stále neodolateľným lákadlom pre väčšinu rybárov. Ba zubáčom často nepohrdnú ani zarytí vyznávači lovu „Chyť a pusť“. Prečo som si nevzal pevnejšiu „šťukovku“, s ktorou som úspešne odchytal celú jeseň… v duchu si to neustále vyčítam. Toto „páratko“ mi rozhodne veľa šancí na úspešné zdolanie nedáva.
Väčšie ryby sa často skrývajú na menej prístupných miestach.
Krásny zubáč, ikernačka!
Volám na chlapcov, hľadám podberák, ale zbytočne. Auto je príliš ďaleko na to, aby ma počuli. Zubáč robí stále menšie kruhy, úniky sú čoraz slabšie. Hľadám miesto na vylovenie, ale na strmom brehu to nebude ľahké. Zubáča dvíham ku hladine, malý ripper má v kútiku širokej tlamy, zdá sa, že celkom pevne. Ultraľahkej prívlači sa venujem už niekoľko rokov, ale takéhoto zubáča som ešte na UL‑ku nemal.
Prekrásna ryba! Stále má dosť síl a nechce sa položiť na bok. Skúsim zariskovať a oboma rukami ho podoberám a vylovujem z vody. Vtom prichádzajú chalani a len neveriacky krútia hlavou. Robíme pár fotiek a rybe opäť darujem slobodu… Napriek tomu, že ryby väčšinou púšťame, zostávajú dosť prekvapení. Veď toto bol trofejný kus! Ale ikernačka, vysvetľujem… Možno by som sa rozhodol inak, pokiaľ by bol nafúknutý, poškodený, vytiahnutý z veľkej hĺbky. Alebo by to bola kanibalka šťuka, prípadne vychudnutá prestarnutá ryba bez perspektívy. Ale takýchto veľkých ikernačiek zubáča ja v našich vodách stále menej. Krásne biele brucho sa jej už zaplňuje ikrami. Len tri mesiace a príde neres. Splnenie rodičovskej povinnosti dostalo tentoraz prednosť pred chutnými filetami…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
