Ten čas tak nesmierne letí. V jeden deň si plánujete výpravu, ktorá sa má konať o pol roka a človek akoby prstami lúskol a zrazu len sedíte v aute a ono sa to deje. Ani neviem ako, no zrazu som sa ocitol za volantom niekde na rakúskej diaľnici a vedľa mňa sedel ukecaný Meso. Niekedy sa fakt sám seba pýtam „je to vôbec možné?“ Veď to bolo len včera, keď som si cez internet kupoval povolenku na slovinské jazero Bled.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.06.2020.
Meso si, samozrejme, aj počas môjho premýšľania niečo bľabotal popod nos, no ja som to v túto chvíľu vôbec neregistroval. Bol som hlboko zamyslený a zároveň som sa nesmierne tešil.
Výhľad, ktorý som si chcel vryť do pamäte.
Sen sa stal skutočnosťou
Od toho momentu, ako som prvýkrát videl fotografiu zo slovinského jazera Bled, som toto jazero prihodil na svoj „wishlist“. No sen sa stal skutočnosťou a ja som bol už dobré dve hodiny na ceste práve do tejto finálnej destinácie. Možno by ste si povedali, že som opäť šiel so svojim dobrým kamarátom Mesom, no tentoraz nie. Mesovi to nevyšlo a nestihol si zakúpiť povolenku. Totižto ono je to tak, že od roku 2019 je denný limit zahraničných rybárov na jazere Bled obmedzený na 10 rybárov. Myslím, že aj vďaka tomuto sa tento rok veľa rybárov na Bled nedostalo. Je to novinka, ktorú málokto vedel, ale veď k tomu sa dostaneme neskôr.
Pri vážení sa mi ručička váhy zastavila na hodnote 16,40 kg, čo bolo pre mňa vlastne splnenie cieľa.
Zastávka, fotka, carptalk a pokračujem
Mesovi to tento rok s výpravou na Bled, bohužiaľ, nevyšlo, a tak si v mojom termíne vybral rybačku neďaleko tohto slovinského jazera. Napokon to zapichol na jednej nádhernej alpskej priehrade vzdialenej niekoľko desiatok kilometrov od Bledu. Nakoniec to bolo super, pretože sme mali spoločnú cestu a mohli sme aspoň pokecať.
Počas rybačky sme boli tiež v kontakte, no len klasicky cez internet a mobil. Mesa som asi po trojhodinovej ceste vysadil na jeho vopred stanovenom lovnom mieste, kde ho čakal už náš spoločný kamarát Richard. Rišovi sa v ten moment podarilo zdolať svojho prvého kapra výpravy. Prehodili sme zopár viet, Rišovi pomohli s fotografiou kapra a ja už som opäť sedel vo svojom aute a sústredil sa na nadchádzajúcu výpravu.
Musím povedať, že tento kút sveta je nádherný. Nie, nie je to klišé. Naozaj som na vlastné oči videl úpätie rakúskych Álp s prechodom práve do tých slovinských. Majestátne a obrovské, skutočné obrovské pohorie, z ktorého doslova srší zdravie a príroda. Ako som sa tak plížil úžinami Álp a stále viac sa blížil svojmu cieľu, dostával sa mi tento kút sveta hlbšie pod kožu. V momente, keď píšem tento článok, sa mi vynorili krásne spomienky a to zatiaľ len z cesty tam.
Aké poklady skrýva toto nádherné jazero?
Prvý pohľad na Bled
Bol som už naozaj veľmi blízko cieľa, ktorý som na fotografiách videl už toľkokrát, no naživo ešte ani raz. Nevidel som ho, no cítil som, že už tam budem a spoza niektorej z malebných slovinských dedín sa mi vynorí. Musím povedať Bled je nádherný, úplne iný ako ostatné klasické kaprárske destinácie. Ešte pred príchodom do kempu, kde som plánoval prejsť, som sa zastavil nad jazerom na jednej vyhliadke aby som si tento pohľad poriadne vryl do pamäte. No nič, pokračoval som ďalej a to priamo do kempingu Bled. Prešiel som recepciou kde som sa začekoval a následne som odstavil auto na svojom pridelenom mieste.
V prvý deň som sa priamemu lovu kaprov absolútne nevenoval. Chcel som si všetko dôkladne pripraviť a prejsť si breh jazera, na ktorom som sa chystal chytať. Poskladal som si svoj kaprársky vozík Trakker X‑Trail Gravity a pomaličky systematicky ukladal do neho kaprárske náčinie. Vedel som, že od auta na svoje lovné miesto to budem mať približne kilometer, a tak som sa snažil baliť len tie potrebné a nevyhnutné veci. Na Blede je to proste tak, že pri východe slnka smiete začať loviť a skončiť musíte presne pred pol nocou o jedenástej. Do vozíka som teda potreboval dať všetko na prežitie jedného celého dňa. Oblečenie, jedlo, pitie, kŕmenie a ostatné nevyhnutné kaprárske náčinie.
Trvalo to niekoľko desiatok minút, kým som vozík naplnil a zaistil tak, aby mi ráno po ceste nič nevypadlo. Následne som zobral svojho Lumixa a šiel sa prejsť okolo jazera no a prípadne niečo zjesť pretože po nie až takej dlhej ale úchvatnej ceste som celkom vyhladol. Po ceste som stretol zopár chalanov, čo aktuálne lovili a prehodili sme pár slov. Taliansky kaprár mi dokonca ukazoval fotografie, čo sa mu podarilo uloviť predchádzajúci rok na Blede.
Ráno na Blede.
Prvý kontakt s bledskými kaprami
V bufete neďaleko bledskej pasáže som si kúpil sladký dezert a pomaličky sa vybral späť do kempu kde som si už okolo ôsmej ľahol do spacáku a nedočkavo čakal na ranný budíček. Akoby lúsknutím prstov som už o piatej ráno pevne zvieral v dlaniach svoj vozík a tlačil ho na mnou vopred vytypované miesto.
Stále som premýšľal, ako to vlastne spravím. Či sa budem po všetky tri dni snažiť dostať na jedno a to isté lovné miesto alebo skúsim chytať každý deň niekde inde. Nakoniec padlo rozhodnutie na druhú možnosť. Každý deň skúsim iné lovné miesto. Myslím, že v konečnom dôsledku a z pohľadu spoznávania jazera je to lepšie ako sedieť tri dni na jednom mieste.
Po prvom nahodení ako vlasec pretínal hladinu azúrovo modrej vodnej plochy jazera Bled a lúče vychádzajúceho slnka dopadali na hladinu jazera, sa ma zmocnil neopísateľný pocit. V prvom momente som neveril, že vlastne chytám na Blede, ale ono to bola pravda. Nuž a teraz už mi nezostávalo nič iné len čakať, či sa Devill Krill postará o tón z mojich signalizátorov.
Počas prvého dňa sa toho v mojom podaní udialo viac na brehu ako vo vode. Niekedy tesne po obede som dostal jemný záber no, bohužiaľ, sa mi ho nepodarilo premeniť v úlovok. Skorej som bol prekvapený z japonského turistu, ktorý mi okolo desiatej zaklopal po pravom ramene a ukazovákom ukazujúc na fotoaparát som pochopil, že si ma chcel proste odfotiť.
V prvom momente som tomu vôbec nerozumel, ale keď sa mi to v ten deň stalo ešte dva razy, tak som si už na to pomaličky zvykal. Neviem, či tam turisti berú rybárov ako určitý druh atrakcie, ale bola to každopádne nová, no zaujímavá skúsenosť. Sám seba som sa v duchu pýtal, či a na koľkých profiloch sociálnych sieti budem publikovaný.
Prvý deň sa už do nočných jedenástich hodín nič neudialo. Ja som si postupne pripravoval PVA pančuchy a montáže na druhý deň. Pár desiatok minút pred polnocou som dorazil do kempu. Vedľa auta som si odstavil vozík a zaľahol do spacáku premýšľajúc, ktoré lovné miesto padne na druhý deň lovu. Nakoniec to všetko dopadlo tak, že som sa posunul asi o dve lovné miesta, čo je asi 100 metrov ďalej od pôvodného stanovišťa, kde som lovil počas prvého dňa. Netrvalo to vôbec dlho a Devill Krill začal ukazovať to, na čo som u neho zvyknutý. Po 20 minútach som dostal prvý razantný záber od kapra. Po nádhernej zdolávačke v krásne čistej vode bledského jazera som si pred objektívom svojho fotoaparátu poťažkal prvého krásneho šupináča z tejto výpravy.
Pri vážení sa mi ručička váhy zastavila na hodnote 16,40 kg, čo bolo pre mňa vlastne splnenie cieľa. Išiel som na Bled s malou dušičkou vyskúšať spraviť záber a ak sa podarí, tak skúsiť úlovok presahujúci hmotnosť 15 kg. Týmto lyscom som zmazal oba ciele naraz. „Super“ vyslovil som si v duchu, keď mi kapor mával chvostovou plutvou na rozlúčku pri jeho púšťaní späť do vody.
Nádherný tmavý šupináč, ktorému sa na breh veľmi nechcelo.
Nádherný tmavý šupináč
Približne o hodinu neskôr prišiel ďalší, na vlas rovnaký, záber. Spomínam si veľmi presne, že tohto kapra som veľmi ťažko otáčal. Išiel si proste svoje a zobral mi z cievky veľké množstvo vlasca. Nakoniec sa mi ho po štvrť hodinke podarilo nasmerovať do podberáka a ja som si mohol po lyscovi vychutnať aj prvého šupináča z Bledu. Nádherný tmavý šupináč, ktorému sa na breh veľmi nechcelo. Opäť som ho zvážil a následne pustil späť tam kam patrí. Váha ktorá ukazovala presných 14 kg skončila neďaleko podložky.
Musím povedať, že pri tejto zdolávačke som mal už takto zavčasu mierne publikum. Nebolo to však nič ak to porovnáme s tým, čo sa mi stalo druhý deň okolo jednej po obede. Opäť som dostal razantný záber a bola to poriadna sila. Zdolávanie trvalo jednoznačne najdlhšie zo všetkých doposiaľ ulovených rýb z Bledu.
Kapor sa pod brehom prevracal a bral asi tak 30-krát priamu čiaru smerom ku dnu. Akoby každým tým prevrátením upútal pozornosť dvoch či troch okolo idúcich turistov, ktorí keď videli, že sa niečo deje, vytvorili okolo mňa koridor. Proste som mal publikum ako hrom. Po tom ako som kapra podobral spustil sa obrovský potlesk a ja som sa pootočil. Neveril som tomu čo sa deje. Za mojim chrbtom stálo minimálne 25 cudzincov, ktorí stískali v dlaniach fotoaparát a čakali na to, keď si kapra budú môcť zvečniť.
Pri všetkom tom zhone som kapra dával na váhu až potom čo som ho ja sám pofotil a spravil si s ním krátke video. Váha aj so sakom mi ukazovala rovných 22 kg a po odčítaní saku mal šupik nádherných 20,40 kg. Keď si spomeniem, že som sem šiel vlastne pre akúkoľvek rybu a teraz predo mnou leží dvadsaťkilový bledský tank, tak zavládla maximálna spokojnosť.
Publikum pri zdolanej rybe.
1 900 km ľútosti
Čo sa týka rýb, tak ani po zvyšok druhého a ani tretí deň sa už nič zaujímavé nestalo. Na brehoch jazera Bled som nielenže načerpal nové skúsenosti a zážitky, ale spoznal som aj jedného fajn človeka, s ktorým sme dobré tri hodiny debatovali. Bolo to druhý deň poobede, keď sa pri mne zastavil pán severského typu. Blond vlasy, ktoré už prechádzali do šediva s úsmevom od ucha k uchu. Ten kto Bled a jeho atmosféru pozná tak vie, že proste tam vás zastavuje a prihovára sa vám kde kto. Toto bolo však iné. Po polhodine debatovania sme sa jeden druhému predstavili. „Hi, I am Tommy from Denmark, nice to meet you“ vyšlo z Tommyho úst. To čo som sa však dozvedel potom, ma veľmi zaskočilo. Predstavte si, že Tommy chodieva na Bled každoročne. Tento rok však vôbec nevedel o tom, že sú obmedzené povolenky na deň. Teda, že je obmedzený počet povoleniek. Cestoval cez celú Európu bez mála 1 900 km z Dánska a bohužiaľ, na Blede si v roku 2019 nezachytal.
V tom momente mi ho bolo veľmi ľúto, ale zdalo sa, že on to berie športovo. Rozprávali sme spoločne asi 3 hodiny, bavili sa o asi všetkých známych aj menej známych jazerách v Európe, vzájomne sme si ukazovali medzi sebou svoje úlovky. Bolo to fajn poobedie. S Tommym sme sa po západe slnka rozlúčili a s prianím pekného večera dali nádej na spoločnú rybačku, možno niekedy v budúcnosti.
Pritom, ako som tlačil vozík pred polnocou do kempu, som si uvedomil, že vlastne takéto výpravy, ktoré už fakt nie sú za domom, je potrebné čo možno najlepšie do detailu a včas naplánovať. Nenechávať nič na náhodu a nič nepodceňovať. Každému, kto čo i len trošku uvažuje o tom ísť na Bled, tak to vrelo odporúčam, každý skutočný srdcom kaprár by toto jazero nemal vynechať.
PS: Tommy ak sa náhodou dostane tento článok až k tebe, tak ťa pozdravujem a neboj, nezabudol som „Bled is Special One“
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
