Za všetkým je v prvopočiatku myšlienka, ktorú rozvíjame až k dokonalému plánu. Plánovanie musí byť veľmi starostlivé. Keď sa chystám na ryby, vopred už väčšinou viem, kde a ako by som chcel chytať.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Tiež sa snažím pripraviť po stránke vybavenia, a hlavne odhadnúť aký druh návnad a nástrah by mohol byť úspešný. Treba si priznať, že naše predstavy sú často na hony vzdialené realite, ale vždy je lepšie byť pripravený na niečo ako na nič. Rovnako tak to bolo na krásnom revíri vo Francúzsku, kde sme chytali ryby s Edom Skillzom. Celú dobu nás sprevádzalo množstvo prekvapení a poznaní. A až ku koncu výpravy sme poriadne prichádzali na to, čo na miestne kapry platí.
Lara Skillz a Ed Skillz pri nočnej rybačke na rieke Amstel.
Lara Skillz s parádnym úlovkom.
Sťahovanie sa v centre Amsterdamu.
Expedícia pokračovala ďalej
Bol posledný deň a nikomu z nás sa nechcelo baliť, pretože prichádzal jeden záber za druhým. Keď sme sťahovali posledný prút v nádhernej a ničím nerušenej prírode, bolo to na mojej nálade dosť poznať. Všetci rybári to iste poznajú. Čas na rybách je neúprosný. Pri poslednom šálku kávy na rozlúčku sa Ed rozhovoril o svojom pouličnom rybárčení v Amsterdame. Trochu som sa zasníval a snažil si predstaviť tie mestské kanály a centrum mesta, ktoré som poznal len z dokumentárnych filmov. Vtom mi Ed ponúkol, že ak chcem, môžem ísť s ním domov a ukáže mi pár úžasných miest. Bol by som asi blázon, keby som túto šancu nevyužil, a tak naša expedícia pokračovala ďalej.
Po príchode do Amsterdamu sme prespali prvú noc u Eda s tým, že druhý deň kúpime povolenku a vyrazíme sa pozrieť po miestnych revíroch. Mal som predstavu, že budeme chytať priamo v centre mesta, tak aby sme mohli skĺbiť rybačku s kultúrnym zážitkom, ale Ed nás vzal inam. V rannom opare sa nám otvoril komplex malých rybníčkov, ktoré boli prepojené kanálmi. Bolo cítiť, že pre Eda sú práve tieto lokality považované za Mekku miestnej kapráriny s bohatou kaprárskou históriou a my sme boli pripravení sa tejto rybárskej kultúry nadýchnuť.
Cieľ pre nás znel jasne, uloviť PURE DUTCH CARP! Nahodili sme teda prvýkrát na okraji Amsterdamu na malom kanáli, ktorý sa v jednom mieste rozširoval a tvoril plochu napodobňujúcu malý rybník. Eda čakali pracovné povinnosti, a tak sme zostali pri vode sami len ja a kameraman Rosťa. Nová zem, nový revír, nová výzva.
Absolútne bez plánovania, príprav a znalosti miestnych revírov sme sa ocitli na brehu holandského kanála. V týchto situáciách nikdy neviete čo je správne. Musíte jednoducho začať a snažiť sa rýchlo prečítať vodu. Nevedeli sme, koľko času môžeme v Holandsku zotrvať a kedy nás pracovné povinnosti donútia sa vrátiť. Preto sme nechceli strácať ani minútu a náš plán bol v aktívnej rybačke a snažiť sa každý deň spoznať iné miesta.
Nočný STREET HUNTER!
Aj v meste sa dá bivakovať.
V centre mesta plávajú neskutočne krásne pleskáče!
Prvý holandský kapor
Bolo jasné, že to nebol čas na žiadne veľké kŕmne kampane, ako skôr pre aktívne rybárčenie s atraktívnymi nástrahami. Prvú noc sa okrem silného uragánu, ktorý nám rozlámal dáždniky, nič nedialo. Až nad ránom to raz píplo a Rosťa zdolal nádherného pleskáča. Nasledujúci deň sme stopovali ryby a okrem pleskáčov sa nám kapra nepodarilo nájsť. Všetko sa zmenilo druhý deň, keď som v zátoke malého rybníčka zazrel retiazku bubliniek, ktorý by nemusel byť od pleskáčov, a tak som vyskúšal rybe do cesty nahodiť šťavnaté sústo.
Aj keď som bol potichu ako myška, bublinky zmizli a vyzeralo to, že rybu som vyplašil. Po chvíli sa zase pri hladine objavili bublinky, ktoré sa blížili presne do miest, kde ležala moja nástraha. Skoro som ani nedýchal a pozorne sledoval špičku prúta, ktorá sa po chvíli jemne ohla a zase narovnala. Vlasec sa povolil a mne bolo jasné, že ryba nástrahu vyfúkla a háčik sa nezasekol. Bublinky zase zmizli a mne bolo jasné, že je po všetkom. Otočil som sa k batohu, aby som si urobil iný nadväzec, keď sa mi vtom rozbehol prút takou rýchlosťou, že som ho skoro stratil. Bol tam!
S trochou šťastia sa mi podarilo podobrať nášho prvého holandského kapra. Boli sme veľmi šťastní, ale najväčšiu radosť som urobil Rosťovi, ktorý vedel, že tento kapor je vstupenkou do centra Amsterdamu, do osvetlených ulíc, kde mal určite viac zaujímavejších predmetov pre jeho kameru, ale aj kávičku a obľúbené bagetky, ktoré tak miluje. A tak sme sa zbalili a na odporúčanie Eda zadali do GPS názov ulice.
Jedno z najmagickejších miest, na ktorom som kedy chytal. V tých dverách za mnou v noci strašilo!
V centre miliónového mesta a predsa sám.
Ed s majestátnym ,,obyvateľom“ Amsterdamu.
Málokde máte toľko možností, ako v Amsterdame
Mestská rybačka sa medzi rybármi stáva veľmi obľúbeným štýlom rybárčenia. Čo si budeme rozprávať, v mestách žije veľké množstvo rybárov a nie každý má možnosti cestovať za rybami na viac dní a mnoho kilometrov. Ako malý chlapec, žijúci v centre Pardubíc, som si mestskú rybačku užíval deň čo deň. Nemal som iné možnosti a som veľmi rád, že som žil v meste, kde som mal možnosti rybárčiť. Skôr nám vlastne nič iné neostávalo a teraz sa tieto lokality navštevujú cielene a cielene sa v nich lovia nádherné ryby. Jednou takou najrozprávkovejšou destináciou je Amsterdam, pretože málokde na svete máte toľko možností, ako práve na tomto mieste.
Keď sa pozriete na mapu, takmer celé mesto a jeho okolie je pretkané rôznymi kanálmi, riekami a mestskými parkami s rybníčkami. Od tej doby, čo som si urobil vodičák a zarobil si na svoje prvé auto, unikal som mnoho rokov do najodľahlejších miest takmer po celej Európe. Teraz som sedel 1 000 km od svojho domova, uprostred rušnej ulice a sledoval ten cvrkot miestnych bicyklov. Bicykle boli úplne všade.
Amsterdam! Chvíľku som sa vnútorne pasoval s prostredím, v ktorom sme plánovali rybárčiť. Človek musí otvoriť oči a sledovať naraz viac vecí, než len rybársky revír. Mal som taký zvláštny pocit. Ako by som sa nasťahoval k niekomu do obývačky, ako by som tam vôbec nepatril. Rosťa priniesol z neďalekej reštaurácie čapované pivko a teplú večeru a povedal mi: „Chlapče spomeň si, koľkokrát si niekde v divočine otváral poslednú konzervu tuniaka a prepočítaval zásobu pitia, aby si vydržal do konca výpravy.“ Tu je to iný „Rock n Roll "! Od srdca som sa zasmial, vychutnal si miestne jedlo a začal si užívať miestnu rybačku.
Môj prvý holandský kapor.
Po rýchlom fotení, späť na slobodu.
Koľkokrát ste súčasťou mesta, bez toho aby o vás okolití ľudia vôbec vedeli.
Po rybárskej stránke som sa cítil dobre
Sedeli sme uprostred mesta a zdieľali miestnu kultúru a zvyky a do toho sme sa snažili uloviť nejakú rybu. Ani presne neviem v akej časti mesta sme sedeli, ale po rybárskej stránke som sa cítil dobre, pretože vedľa jednej zakotvenej lodi sa neustále objavovali jemné bublinky, kam som opatrne dostreľoval kúsky boilies.
Myslel som, že to sú pleskáče, ktorých je v týchto vodách požehnane, ale prudká jazda ma vyviedla z omylu. Pre nás to bol veľmi silný okamih. Začala sa kľučkovaná medzi výletnými loďami, lanami a drevenými kolami. Vnímal som len kvíliace brzdy amsterdamských bicyklov, ktoré zastavovali za nami a vlasec, ktorý pretínal hladinu Amsterdamského kanála. Keď som kapra naviedol do podberáka, všetko napätie z nás opadlo.
Bol to neskutočne krásny šupináč, ktorý mal svalnaté telo so silným rysom postrannej čiary, vďaka ktorej sa naviguje v miestnych kanáloch a riekach. Ako len opísať ten emotívny zážitok v pár riadkoch? Ja to snáď ani neviem. Každopádne si pamätám ten pohľad na odplávajúceho kapra a niekoľko miestnych obyvateľov, ktorí ma sledovali zo svojich obývačiek. Okná sa zavreli, rovnako tak ako hladina za rybou a príbeh pokračoval ďalej.
Mestská rybačka je čarovná, keď sa mestu otvoríte, vydá vám to najlepšie. V nasledujúcich pár dňoch sme spoznali nielen nové rybárske miesta, ale tiež niekoľko typických pamiatok pre Holandsko. Poslednú noc sme strávili spoločne s Edom Skillzom, kde inde, než na rieke Amstel, ktorá je dominantou tohto krásneho mesta.
Amsterdam nie je určite miestom, kde budete očakávať, že zaplníte kartu foťáku obrími kaprami, ale je miestom, odkiaľ si môžete odviesť zážitok na celý život, rovnako tak ako je to u nás. Znova som si uvedomil, že rybačka môže mať tisíce rôznych podôb a možností. Možno aj preto je jedným z najrozšírenejších ľudských koníčkov na svete!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
