Nastalo ťažké obdobie pre ryby aj pre rybárov. Január a február mnoho stojatých vôd ľad zavrel a milostivo nám ponechal pre našu zábavu len tečúce vody. Samozrejme, nie všetky. Len veľké toky a rieky položené v nížinných oblastiach, kde je teplejšie, môžeme navštíviť s rybárskym prútom a dúfať, že nejaká tá ryba sa zľutuje a zoberie našu ponúkanú nástrahu.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.06.2020.
Väčšina rybárov trávi zimné obdobie doma v papučiach. Veď čo by robili pri vode v tom chladnom nepohodlí? Ja to však vidím úplne inak. Na rozdiel od iných sa na toto obdobie svojim spôsobom celkom teším. Pri vode je pokoj. Pokoj, aký v lete zažijete len málokde a ja si ho vážim čím ďalej tým viac. No a s rybami to tiež nebýva zasa až také zlé. V miernejšej zime môžete dokonca zažiť dni lepšie než v letných horúčavách, keď sú ryby apatické a nejavia záujem o nič. Len ľahostajne driemu pod hladinou a k záberu ich aj tak neprinútite.
Január a február, to sú moje mesiace na lov takých rýb, ako sú nosále, podustvy, jalce, plotice, pleskáče. Občas sa podaria aj iné ryby. Napríklad taká mrena. Sklamem tých, čo sa zaujímajú výhradne o kapry. S tými je to slabé, ale ani kapor sa vylúčiť nedá a ja ich chytám najmä v malých tokoch celkom pravidelne. Najskôr ich však musíte nájsť. Samozrejme, nejde o veľké kapry a tiež musíte vymeniť boilies a pelety za iné nástrahy. Potom sú šance celkom reálne. A ako to potom pri takomto zimnom love vyzerá? Napríklad takto...
Je polovica januára, u nás na juhu Moravy nie je po snehu stále ani pamiatky a teploty sa cez poludnie stále držia okolo nuly. Ranné mrazy tu sú, to áno, ale ešte neklesajú pod mínus päť pod nulou. Ak je ráno bielo, je to len vďaka inovati, ktorá sa teraz tvorí. Sotva však vyjde slniečko, inovať rýchlo zmizne a bielo zostáva len na zatienených miestach. Vonku je príjemne a niekedy to tak vyzerá, ako keby už bola jar pred dverami.
Niekedy sa podarí mrena.
Malé vodné elektrárne nemám vôbec rád
Starý mlynský náhon je veľmi pomalá a malá voda. Avšak zamŕza len málokedy a keď, tak len na krátku dobu. Vyrážam k nemu krátko po obede a to rovno pod mlyn. Tam už sa síce dávno nemelie, ale mlynské koleso bolo nahradené malou turbínou, ktorá vyrába elektrinu. Tieto malé elektrárne nemám vôbec rád. Vďaka nim hladina neustále kolíše a to nie je dobré pre ryby. Lenže ako si pomôcť? Taká je doba. Tieto stavby vyrástli ako huby po daždi a jednu jednoducho máme aj tu. Voda pod mlynom je rýchlejšia a tu zamŕza ako posledná.
Teraz je hladina úplne bez ľadu, voda čistá ako sklo a verím, že ryby už čakajú, čo dobrého im prinesiem. V zime najčastejšie chytám s plavákom, ale tu nie. Toto malé a nekryté miesto, kde sa nemám kde schovať, nie je ani trochu vhodné pre mávanie prútom. Ryby sú teraz plaché, v čistej vode dobre vidia siluetu rybárov na brehu, a preto radšej lovím s ľahučkým feederovým prútikom pekne v sede na malej stoličke, posunutý ďalej od brehu, aby som bol čo najmenej nápadný.
K vode nesiem len minimum výbavy a aj keď mám v úmysle vnadiť, kýblik dnes zostal doma, kde som si pripravil svoju obľúbenú zimnú návnadu do krmítka – rozmrvený chlieb (hrubšia chlebová strúhanka). Je to jednoduché krmivo, lacné a hlavne funguje. Ako si také krmivo pripraviť? Cez hrubé sito pretlačíme plátky čerstvého toustového chleba, a to je prakticky všetko. Vzniknutou posýpkou, plnú lákavých kúskov, ktorú k vode nesiem v igelitovom vrecúšku, plním krmítko bez toho, aby som ju vlhčil.
Čo môže byť jednoduchšie! V zime používam len malé krmítka, a pre túto návnadu najradšej také, ktoré si pre túto príležitosť robím sám z plastovej rúrky, ktorá dokonale chráni návnadu po celý čas jej klesania ku dnu a až tam sa z krmítka kúsočky chleba pomaly uvoľňujú, čo je pre ryby veľmi lákavé aj v chladnej vode.
Mnoho rybárov by v zime svetlú návnadu nikdy nepoužilo a jediné čomu veria, sú tmavé zmesi. No, to je ich vec. Ja môžem s pokojom povedať toto – svetlé zmesi v zime rybám nevadia a chlebová strúhanka, výrazne svetlá, patrí k tým najlepším zimným návnadám vôbec. Ryby na ňu reagujú prakticky okamžite. Nahadzujem krmítko s návnadou pod protiľahlý breh vzdialený asi šesť metrov, kde je trochu hlbšie a čakám na záber. Používam úplne jednoduchú koncovú zostavu. Je to „priebežka“ s nadväzcom dlhým asi štyridsať centimetrov z číreho vlasca s priemerom 0,12 mm. Na háčiku mám tiež malý kúsok kyprej striedky hriankového chleba, ale v zásobe mám pripravené aj hnojáčky a kostné červy.
Odkladám prút do vidličiek a než sa poriadne usadím, špička prúta sa prudko ohýba. Taký rýchly záber som nečakal, ale asi tuším, aká ryba sa zmieta na konci vlasca. Je to jalec. Často ich v zime týmto spôsobom chytávam. Ryba mieri proti vode a zdá sa, že nebude práve malá. Uvoľňujem trochu viac brzdu navijaka a nechávam rybu kúsok odplávať od miesta, kde chcem loviť, aby som si tam zbytočne ryby nevyplašil. Potom oblúkom stáčam rybu k sebe a pomaly ju vediem do pripraveného podberáka, ktorý už mám potopený pod hladinou. Keď je jalec nad ním, ticho a pomaly ho dvíham. Musím si dávať veľký pozor na hluk. Je to pekná ryba a ako rýchlo som ju dostal do podberáka, tak rýchlo ju aj vraciam do vody a znova nahadzujem.
V malých tokoch chytám kapry celkom pravidelne.
To by mohla byť slušná ryba. A veru bola!
Teraz na záber čakám o chvíľku dlhšie. Ale nie o veľa. Špička sa zase pekne výrazne ohýba. Často sa hovorí o jemných zimných záberoch, ale ja som nikdy nemal pri love feedrom pocit, že by sa oproti letnému braniu niečo výrazne zmenilo. Zábery sú čitateľné a jasné. Priseknem a opäť vodím, ako sa zdá, celkom slušnú rybu, z ktorej sa vykľuje pekný karas striebristý. Dve nasledujúce nahodenia nemám na pečivo záber, a preto prichádza čas na zmenu. Nastražím kostné červy a záber je prakticky okamžite. Je to ryba, s ktorou tu počítam takmer na isto, nosáľ. Nosáľ je moja zimná ryba a nachytám ich spústy. Je s nimi naozaj zábava. Kúsky okolo štyridsiatich centimetrov na jemnom náčiní pekne bojujú. Pár ich chytám a nastáva pauza. V zime nič neobvyklé. Aj to najlepšie miesto sa celkom rýchlo vyčerpá. Podídem preto k ďalšiemu hlbšiemu miestu a opäť začínam s pečivom na háčiku. Už tradične je prvou rybou jalec. Tento je malý. Nasleduje chvíľa čakania a potom veľmi plynulý, ale dôrazný záber ohne špičku až na doraz. To by mohla byť slušná ryba. A veru že áno!
Po zaseknutí ryba vyráža z miesta po prúde dolu a nemieni sa len tak zastaviť. Dá mi naozaj dosť práce si s ňou poradiť a musím povedať, že na jemnom nadväzci ju zvládam skôr so šťastím než s rozumom. Už ju mám pod nohami, ale stále ju nemôžem odlepiť od dna. Trvá ešte hodnú chvíľu, než sa pod hladinou objavia nažltlé boky kapra. Je to krásny lysec.
Ani karas v zime nespí.
Bol to slušný boj
Viem, že sa tu v tých miestach každú zimu kŕdeľ kaprov zdržiava, ale ďalší kaprí záber už nemám, aj keď u toho nasledujúceho som na kapra myslel. Nie je to však kapor, ale mrena. Aj tie sa teraz na zimu stiahli z prúdu do pokojnejšej vody. Záujem o potravu však, ako sa zdá, ani ony nestratili. Bol to slušný boj...
Tento deň bol aj nebol výnimočný, pretože podobných zažívam v zime dosť a dosť. Rozhodne si nemôžem sťažovať na nezáujem rýb. Avšak je to veľa o počasí a tiež o tom, či dokážete ryby nájsť alebo nie. Z toho dôvodu rád chytám na malých vodách, ktoré sú oproti veľkým riekam oveľa čitateľnejšie a ryby v nich nájdem celkom ľahko. Mohol by som sedieť aj pri veľkej rieke, ale často je to len plytvanie časom, pretože by som chytal ryby veľmi podobné tým z malých vôd. Teda ryby menšie, ale na ich vyhľadanie by som musel použiť oveľa viac času, ktorého nie je vzhľadom na to, že je celkom skoro tma nazvyš. Držím sa preto toho, čo poznám, pretože keď idem na ryby, chcem ich chytať a nie iba len tak sedieť a nadarmo mariť čas.
Zimný čas je ťažký čas, ale ryby sa rozhodne chytať dajú a šanca na slušný úlovok je tu vždy. Chce to len trochu zmeniť prístup, dobre sa obliecť a aspoň na krátko vyraziť k vode.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
