Farby pod vodou 2. časť
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2021
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 09.07.2021.
Všetky znalosti môžete získať nejako teoreticky, ale priame rozpoznávanie efektov je stále pôsobivejšie. Preto som vyrobil paletu s nástrahami, ktorú som si vzal so sebou na potápačskú dovolenku do Indonézie. Ľudia sa tam celkom dobre pobavili, keď som na potápačský výlet zobral aj svoju paletu, na ktorej som mal pripevnené gumené nástrahy.
Niekedy býva len časť
nástrahy v UV farbe –
ako tento chvostík.
Potápačské experimenty v morskej vode...
Výsledky však boli celkom pôsobivé, pretože farby sa v hĺbke podstatne menili. Predovšetkým som si všimol dlhú stálosť fluorescenčných farieb a potvrdil svoje „izbové“ experimenty. Potvrdili tiež moju dlhodobú preferenciu fluo farieb v hlbokej vode a pri slabých svetelných podmienkach. Fluorescenčné farby slúžia v náročných podmienkach ako veľmi dobrý „vizuálny zosilňovač“. Niektorí obchodníci tieto vedomosti využívajú v súčasnosti na obchodné účely a ponúkajú špeciálne farebné perá a pod., aby ste si podľa potreby mohli svoje nástrahy „vytunovať“. Podľa môjho názoru je to zbytočné, pretože nástrahy si môžete „uložiť aj chaoticky“. Ak máte žiarivožlté, fluo ružové alebo fluo-zelené gumy uložené napríklad s bielymi gumami, fluo farba prejde na nefluorescenčnú nástrahu vo veľmi krátkom čase. Moji zákazníci, ktorých som sprevádzal, sa vždy čudovali, prečo zhromažďujem všetky svoje nástrahy tak „bez lásky“ do jedného vedra. Teraz už asi chápete, že je to súčasť môjho triku. Často sa mi totiž stáva, že na takéto nástrahy mám lepšie úspechy ako na „čerstvé gumy z obchodu“...
Účinok sa však pri veľkom množstve UV žiarenia môže zmeniť na pravý opak. Keď chodíme napr. v lete loviť šťuky, potom veľmi skoro ráno chytáme na fluo-ružovú, ktorá funguje perfektne. Neskôr sa to však zmení a pár hodín funguje lepšie krikľavo žltá a chartreuse s trblietkami (obe sú to tiež fluo farby). S blížiacim sa poludním tieto farby často už vôbec nefungujú. Potom zrazu fungujú decentné, prirodzené farby a podľa priezračnosti, respektíve zakalenia vody aj tmavomodré tóny. V neskorých popoludňajších hodinách je poradie obrátené až do večera, kým rybačku ukončíme s ružovou tak, ako sme začali.
Okrem oblačnosti má na farebné videnie významný vplyv aj poloha slnka a vietor. Čím šikmejšie dopadá slnečné svetlo na hladinu vody, tým viac svetla sa odráža priamo na hladine, a tým je v hĺbkach väčšia tma. Čím je veternejšie, tým viac svetla dopadá šikmo na hladinu a odráža sa.
Každý potápač pozná zo skúsenosti v čistej vode, že bez baterky celý podvodný svet rýchlo dostane zelený alebo modrý nádych. Toto sú najistejšie náznaky toho, že tieto farby prenikajú zvlášť dobre do väčších hĺbok, a preto sú ako farby na nástrahách lepšie viditeľné.
Pri vizuálnych experimentoch v rôznych hĺbkach vody sa prejavili výrazné rozdiely medzi fluorescenčnými a normálnymi farbami. Fluo farby sa zachovajú aj pri 30 metroch, zatiaľ čo normálne červené a oranžové tóny zmiznú veľmi rýchlo.
Úspešná kombinácia fluo oranžovej a čiernej.
Potápačské fotky z mora
Najskôr som odfotil svoju „gumovú paletu“, aby boli pekne viditeľné všetky farby. Objavujú sa rôzne červené, oranžové, žlté, zelené a modré tóny. A potom hybaj do hlbín – bez prídavného svetla! Zmena farieb bola fascinujúca...
Už v hĺbke 10 metrov začalo miznúť niekoľko farieb. Venujte, prosím, pozornosť chrbtovej časti nástrah. Červená sa už zmenila na tmavohnedú. Červená pri 4. gume zprava dole je tiež úplne preč. Oranžová nie je vždy oranžová. Venujte pozornosť 3. a 4. gume zľava dole! Fluo-oranžová v tretej gume stále oslnivo žiari – oranžové prúžky na 4. gume nie sú fluo a úplne zmizli. Taktiež „obyčajné farby“ ako napr. zelený chrbát druhej gumy vľavo dole veľmi slabne...
Hĺbka 20 metrov. Zdá sa, že ponor do hĺbky robí to, čo vedie naše ženy v domácnosti k šialenstvu pri praní: farby úplne vyblednú – niektoré úplne zmizli. Naopak niektoré sú tu stále v plnej „sile“! Už vari tušíte, čím to môže byť spôsobené...
Hĺbka 30 metrov. Nemohol som ísť hlbšie, inak by som v tejto hre pokračoval veselo ďalej. Tu vidíte farby, ako som ich vnímal a fotografoval v tridsaťmetrovej hĺbke. Niektoré farby sú modrozelená omáčka, iné sú ešte celkom rozpoznateľné, niektoré dokonca takmer nezmenené. To sú, samozrejme, vždy fluorescenčné farby! Preto sú potápačské obleky zvyčajne pokryté fluo sfarbenými pruhmi. Náš zrak a oči zubáča zvlášť dobre reagujú na žlté tóny. Preto sa táto farba používa mimoriadne často na potápačské obleky a na umelé nástrahy...
Považujem za veľmi vzrušujúce a fascinujúce, že veľa farieb sa jednoducho stáva čiernymi alebo „svetlo-bezfarebnými“, zatiaľ čo niektoré bežné a všetky fluo farby ani vo väčších hĺbkach takmer nestratia svoj vzhľad.
Táto šťuka skočila na fluo-oranžovú gumu.
Pod vodou na Möhnesee a v Porúrí
Svoje pokusy robené v mori som potom zopakoval aj v sladkej vode, kde sú podmienky viditeľnosti oveľa horšie. Všetko, čo sa v mori deje farebne na desiatkach metrov, to sa deje v sladkej vode inak a zvyčajne oveľa plytšie. Sladká voda je takmer vždy výrazne zakalenejšia ako morská voda následkom širokej škály látok v nej rozptýlených. S kalom je farebný filter silnejší a viditeľnosť pre našich predátorov horšia. Ešte dôležitejšie je, že farby nezmiznú v rovnakom poradí ako v mori alebo v destilovanej vode. V závislosti od zloženia zakalených látok to môže vyzerať úplne inak!
Vo veľmi čistej vode farby miznú podobným spôsobom ako v morskej vode: najskôr červená, potom oranžová, potom zelená, modrá a fialová. V sladkej vode sú živočíchy a riasy plávajúce vo vode – takzvaný fytoplanktón a iné rozptýlené látky – zodpovedné za často úplne inú priepustnosť farieb. Rozptýlené látky vo vode vytvárajú efekt svetelného filtra, ako pri fotografovaní s farebným filtrom – so zeleným alebo žltým, takže zvyčajne to nie je modrá, ktorá preniká zvlášť hlboko do vody, ale zelená a žltá. Týka sa to hlavne letného obdobia, keď sú tieto organické látky vo vode výrazne zastúpené. Po ich odumretí sú opäť zaujímavé iné farby: červená, oranžová atď. Preto sú červená alebo oranžová a ružová od jesene do mája často top farby a chytajú omnoho lepšie ako iné farby. Nie, že by potom predátori iné farby nevideli, ale milujú tie červenkasté tóny, keď sú znova dostatočne viditeľné!
Bolo to jedinečné, ako v decembri šťuky preferovali presne takúto nástrahu. Aj mnoho ďalších zákazníkov mi potvrdilo, že majú podobné skúsenosti s takouto farbou v chladnejšej vode. Zažil som aj extrémne situácie s fluo-oranžovým Salmo Slider RT, na ktorý sa dravce doslova vrhali. Mimochodom, svetlo nie je absorbované iba do hĺbky, teda zvisle, ale aj vodorovne. Takže napr. červená nástraha je stále rozpoznateľná ako červená v hĺbke jedného metra, ak som priamo pred ňou; zmení sa to, keď sa postupne od nástrahy vzdialim. Červená sa stáva hrdzavohnedou a nakoniec čiernou.
Niektorí odborníci dokonca predpokladajú, že táto horizontálna zmena farby môže odradiť niektoré ryby útočiace z diaľky. To však nebolo dokázané a sladkovodné ryby väčšinou vidia iba na malú vzdialenosť. Je ťažké si to predstaviť, ale vnímanie rybím okom sa odohráva v mnohých domácich vodách od niekoľkých centimetrov do zvyčajne menej ako 3 metrov. V neposlednom rade aj preto sú naše ryby dosť krátkozraké a na diaľku vôbec nevidia ostro.
Takáto šťuka poteší aj skúseného rybára.
Experiment s farebným diskom
Na základe vlastných skúseností od mora som vytvoril farebný disk s políčkami v rôznych bežných a fluo farbách. Predtým sme postupným ponáraním svetlého objektu skúmali iba hĺbku viditeľnosti, aby sme vybrali tie správne farby nástrah.
Oveľa informatívnejší je pohľad na ponáraný farebný disk. Týmto spôsobom môžeme veľmi rýchlo určiť, ktoré farby sú v aktuálnej svetelnej situácii rozpoznateľné. A vďaka tomu je výber farby nástrahy oveľa jednoduchší.
V Porúrí vyzeral výsledok takto:
Na prvom obrázku je disk nad vodou. Všetky farby sú jasne rozpoznateľné– fluo farby sú usporiadané v hornej štvrtine, normálne farby v dolnej tretine. Medzi nimi sú niektoré štandardné farby ako strieborná, zlatá,
biela a čierna.
Považujem za úžasné, ako extrémne rýchlo sa farby menia vo vodách Porúria. Už
v metrovej hĺbke nie je nič také, aké bolo. Prvé farby „vybledli“...
Očakávali by ste, že k takému do očí bijúcemu vyblednutiu farieb dôjde v hĺbke 2 metrov? Disk sa trochu pootočil, preto fluo farby teraz vidno v pravej hornej štvrtine. V ľavej dolnej oblasti už množstvo farieb „odišlo“...
Pre porovnanie, potápačský výjazd na Möhnesee (v októbri):
Okamžite je viditeľné, že farby v Möhnesee sú stabilnejšie ako v Porúrí! V jednom metri hĺbky vody vidno iba mierne vyblednutie farby!
Farby začnú blednúť v dvojmetrovej hĺbke. Fluo farby stále vidno celkom dobre, iné farby doslova zmiznú...
Fluo farby stále dobre vidno v troch metroch vody. Červená a oranžová ako bežné farby takmer zmizli. Normálna žltá a zelená sú stále dobre viditeľné.
Teraz vyjdú najavo úžasné rozdiely – voda už bola chladná a fluo červenkasté tóny sú zjavne stále zreteľne rozpoznateľné. Ale fluo-zelená a žltá tiež celkom dobre vyniknú v prostredí. Inak sú už iba strieborná a biela ešte ako-tak rozpoznateľné.
Čo vidia rybie oči
Ichtyológovia zistili, že oči rýb sú v mnohých ohľadoch veľmi podobné našim očiam. Väčšina rýb, ktoré sa nachádzajú v plytkých až stredne hlbokých vodách, má vynikajúce farebné videnie, pokiaľ ich biotopom nie je trvale zakalená voda. Iba niekoľko druhov rýb, ktoré sa radšej vyskytujú vo veľmi zakalenej vode (napr. sumce), má obmedzené farebné videnie. Morskí predátori majú mimoriadne dobrý zrak v modrozelenej oblasti, pretože tieto svetlé farby dosahujú najlepší prienik v morskej vode. Zubáč má osobitne dobre vyvinutý zrak skôr v zelenožltej oblasti. Ale veľmi dobre reaguje na všetky fluo farby.
Veľmi zaujímavé sú nálezy v prípade lososa, ktorý v morskej vode veľmi dobre vidí zeleno-modré farby. Táto vlastnosť sa však mení pri migrácii do neresísk. Niekoľko dní po zmene vody z morskej na sladkú prebehne v oku ryby chemický proces, ktorý vytvorí výraznú silu zraku v ružovom svetelnom spektre. Je to pravdepodobne spôsobené tým, že sa pozornosť nesústredí na získavanie potravy, ale na neres. A mnoho lososov sa počas neresu odieva do nápadne červenkasto ružového šatu. Vďaka tomuto poznaniu je pochopiteľné, prečo nástrahy v týchto farbách fungujú tak dobre. Zábery sú pravdepodobnejšie skôr ako výsledok agresie proti „konkurentom“, než z hladu a loveckého inštinktu.
Praktické tipy pre výber farieb
1. Čím je voda čistejšia a čím viac svetla je v nej, tým viac musíte experimentovať s rôznymi farbami. Ryby a absorpcia svetla určujú, čo sa bude páčiť. Ak je to možné, začnite pri silnom svetle veľmi tmavými farbami, ako sú fialová, tmavomodrá a čierna.
2. Prírodné farby, ktoré zodpovedajú obvyklým loveným rybkám, sú veľmi dobrou voľbou, najmä v plytkej čistej vode.
3. Čím menej svetla dopadá do hĺbky, tým menší je možný výber farieb. Čierna, biela, trblietkové efekty a predovšetkým fluo farby sú potom na prvom mieste.
4. Vody sa často jagajú v určitých farbách (oceánska modrá, smaragdovo zelená alebo hnedožltá). Dôvodom sú svetelné vlny, ktoré putujú vodou a potom „prefiltrované“ z nej znova vystupujú. Farba vody je teda indikátorom toho, ktoré farby sa „vracajú“ z hĺbky. Môžu teda slúžiť ako veľmi hrubý sprievodca pri výbere farieb nástrah. Pokiaľ zvolíte farbu nástrahy takú, aká je farba vody, často je to dobrá voľba, pretože svetelné vlny tejto farby môžu do vody dobre preniknúť.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
