Veľké jalce, pleskáče, bolene, ba aj zubáče doslova lietajú vzduchom. Agresívne predátory si ich vzájomne trhajú zo zobákov. Dokonale prečesávajú rieku a v amoku nepoznajú brata. Konkurencia je veľká, veď sa ich tu zletelo takmer stopäťdesiat kusov! Januárové ticho ruší len kŕkanie a trepot krídiel nenásytných kormoránov, ktoré aj túto zimu prišli drancovať naše najkrajšie vody...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2021
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Zima predstavuje pre ryby mimoriadne kritické obdobie. Sú vystavené množstvu negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú ich kondíciu, zdravotný stav, ale najmä samotné prežitie. So znižujúcou sa teplotou vody sa zhromažďujú do veľkých húfov v blízkosti prekážok či priehlbín na dne alebo si v mäkkom bahne vyhĺbia miesta, kde prezimujú. Postupne sa u nich znižuje až zastavuje príjem potravy, spomaľujú sa dýchacie pohyby aj tep srdca. Ich aktivita klesá na minimum...
Nenápadné lysky sa tiež rady priživia na hostine kormoránov.
Naše vody – bohato prestretý stôl
Veľmi dobre to vedia aj predátory rýb. A dokonale to aj využívajú. Najväčšou hrozbou pre naše vody sú jednoznačne kormorány. Obrovské kŕdle kormoránov sa v zimnom období sťahujú najmä od pobrežia Severného a Baltického mora. Fínsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko sú krajiny, odkiaľ k nám každú zimu prilieta až niekoľko tisíc jedincov! Je neuveriteľné, že sa im oplatí prekonať stovky až tisíce kilometrov, aby sa tu nerušene vykŕmili. Oplatí, pretože my im neustále poskytujeme bohato prestretý stôl.
Takmer mierový zubáč ako kvalitná potrava pre kormorána. Uniknúť mu nepomohla ani ostrá chrbtová plutva.
Ekologická katastrofa
Pokiaľ sa zastavia na Orave, Kysuci, hornom Váhu, Hrone alebo na Turci či Poprade, tak spôsobia doslova ekologickú katastrofu. Už po prvých náletoch v roku 2004 na to upozornil bývalý zamestnanec Štátnej ochrany prírody Ing. Miroslav Zontág! Žiaľ, jeho hlas, ani hlasy ďalších rozumných ochrancov prírody a rybárov neboli vyslyšané. Kormorány tak naďalej každú zimu ohrozujú tie najvzácnejšie biotopy podhorských riek. Ale už aj veľké nížinné rieky a priehradné nádrže sa iba ťažko dokážu vyrovnať s narastajúcim tlakom predátorov. Viackrát som bol svedkom divých náletov kormoránov na Váhu, Morave, Dunaji, Malom Dunaji alebo ich ramenách. To, čo dokázali napáchať iba za niekoľko dní na obsádkach rýb, mi nechceli veriť ani dlhoroční kamaráti – skúsení rybári. A tak sa zdokumentovanie tohto nenásytného hodovania stalo pre mňa novou fotografickou výzvou...
Volavky lovia vyplašené ryby v plytčinách pri pobreží. Trúfnu si aj na slušného kapra.
Náročná úloha
Kormorán je napriek svojej žravosti neuveriteľne ostražitý a plachý vták. Počas odpočinku, sušenia krídel, ale najmä počas lovu sa pri každom vynorení neustále rozhliada, skúma okolie. Akoby vedel, že je nežiaduci – pytliak! Každý podozrivý pohyb, niečo nepredvídané, neznáme, odchýlka od normálu ho vyplašia a rýchlo uniká. V prípade, že je nakŕmený, dokonca si dokáže odľahčiť tak, že skonzumované ryby vyvráti. Navyše, kormorán vyniká aj v inteligencii, ba až drzosti. Na rybníkoch, kde sa naň už dlhšie poľuje, vraj dokáže rozoznať poľovníka so zbraňou od bežného rybára a tomu prispôsobiť aj únikovú vzdialenosť! A o korisť sa nikdy nechce deliť. Dokonca chamtivo ukradne ulovenú rybu aj svojmu partnerovi, volavke či čajke. Odfotiť čo i len jediného kormorána pri love je náročná úloha, odfotiť celý kŕdeľ je už okrem znalostí a predvídania aj otázkou šťastia. Jednoducho, treba byť dokonale pripravený na správnom mieste v správnom čase!
Do nenásytného kormorána sa zmestí všetko.
Veľký omyl...
Spočiatku sa mi zdalo, že nafotiť kormoránov priamo pri love nebude až taký problém. Veď poznám viacero zimovísk rýb, ktoré okrem volaviek a čajok navštevujú aj kormorány. Začal som tieto miesta častejšie navštevovať a podrobnejšie sledovať. Dokonale zamaskovaný na brehu rieky alebo jej ramien som ich hľadal, čakal. Ale mierny priebeh zimy mi nedával veľa šancí na úspech. Po kormoránoch akoby sa „zľahla zem“. Začiatok januára a kormorány stále nikde... Zdalo sa, že tohto roku budú naše rieky uchránené, že neprileteli. Pritom som vôbec netušil, ako veľmi sa mýlim. Po mnohých nekonečných ránach a dňoch, keď som odchádzal od vody úplne premrznutý, zničený a unavený od včasného ranného vstávania, som už prestával veriť, že sa mi to podarí. Už som to chcel vzdať. A to aj napriek mojej príslovečnej tvrdohlavosti a viac ako dvadsaťročným fotografickým skúsenostiam. Nepomáhala mi ani relatívne dobrá a spoľahlivá fotografická technika, dokonalé maskovanie, ba ani znalosti miest ich výskytu a lovu.
Na okrajoch rieky číhajú volavky, ktoré lovia ryby natlačené kormoránmi do plytčín.
Rybu skonzumujú za dve, tri sekundy
Nakoniec sa predsa ukázali, no len dva kusy. Lovili dokonca v mojej tesnej blízkosti, ale nafotiť ich s korisťou bolo prakticky nemožné. Nikdy som nevedel, kde sa vynoria a navyše takmer každú ulovenú rybu skonzumovali maximálne za dve či tri sekundy po vynorení. Len konzumácia rýb veľkých okolo pol metra im trvala o niečo dlhšie. Nakŕmené sa potom rýchlo stratili v meandroch rieky...
Prvé nakŕmené kormorány a volavky opúšťajú zimovisko len niekoľko minút po love.
Sústredenie volaviek
Mojím cieľom sa preto stali skôr volavky. Aj keď sú tiež mimoriadne opatrné, predsa len je jednoduchšie predvídať ich stanovište a miesta lovu. A tak som sa veľmi potešil, keď jedného mrazivého januárového rána neďaleko mňa zosadla aspoň táto šedá rybárka. Ešte som ani nestačil zaostriť fotoaparát, keď doleteli ďalšie tri, tentoraz snehobiele beluše veľké. A na druhý breh ďalšie a ďalšie. Pripadal som si ako fotograf National Geographic niekde v prírodnej rezervácii. Až na to, že zo samotného prekvapenia som takmer zabudol fotiť. Tak toto som ešte nikdy nezažil?! Majú tu volavky azda nejaké sústredenie?
Ani rýchly boleň neunikol nenásytnému zobáku kormorána.
Veľké čierne tiene
Až keď z oblohy začali klesať veľké čierne tiene, pochopil som. Spočiatku ich boli desiatky, ale postupne prilietali ďalšie skupinky. Nakoniec ich bolo okolo stopäťdesiat! Volavky robili kormoránom akýsi predvoj, chceli sa tiež nakŕmiť. Vedeli presne, kde budú kormorány loviť! V niekoľkých sekundách voda doslova zovrela. To, čo som zažil v to januárové ráno, som určite nečakal... Kormorány lovili doslova všetko – jalce, pleskáče, plotice, karasy, bolene, zubáče, ale aj ďalšie druhy rýb, ktoré som už ani nestačil sledovať alebo fotograficky zdokumentovať. Zazimované ryby so spomalenými únikovými reflexmi nemali prakticky žiadnu šancu!
Spoločne vedia kormorány dokonale preloviť celé zimovisko rýb...
Neuveriteľné drancovanie
Márne boli aj všetky zúfalé pokusy rýb o únik na plytčinách. Tu na ne číhali ďalšie predátory – volavky. Svojimi ostrými harpúnami lovili to, čo kormoránom zázračne uniklo. Alebo malé vyplašené rybky, o ktoré kormorány nejavili až taký záujem. Sledoval som a fotil tento nerovný lov a zároveň som riešil novú vnútornú dilemu: ukázať sa a ukončiť krvavé divadlo alebo ďalej fotiť a zdokumentovať toto neuveriteľné drancovanie? No zároveň som si uvedomoval, že ak ich vyplaším, tak kormorány vyvrátia polonatrávené ryby, aby čo najrýchlejšie unikli a presunuli sa na iné zimovisko. Tam by, samozrejme, pokračovali v drancovaní...
Nakoniec to vyriešili samotné kormorány. Neprešlo ani desať minút a absolútna väčšina z nich už mala nalovené. Rýchly a efektívny lov, aký sa v živočíšnej ríši len tak nevidí. Vlastne tu ani nešlo
o lov, skôr o zbieranie ľahkej koristi – spomalených zazimovaných rýb. Niektoré kormorány boli tak nakŕmené, doslova „prežraté“, že ani nedokázali zohnúť krk, len stáli s pootvorenými zobákmi, z ktorých trčali chvostové plutvy rýb. Ďalšie si sušili perie a oddychovali na konároch na pobreží a v korunách stromov. Len pár jedincov sa snažilo ešte dokŕmiť okolo brehov na plytčinách.
Kormorán s plným žalúdkom rýb má problém vôbec vzlietnuť.
Čo dodať na záver?
Odchádzam od svojej milovanej rieky v rozpakoch. To, čo som videl, je následok obrovského nerozumu! Plytvania zdrojmi až ohrozením krehkej stability celých ekosystémov vodných tokov! Hlavou mi neustále víri jediná otázka: Kde sa podel rozum? Zdravý sedliacky rozum, nie takzvané vedecké správy, zavádzanie a manipulácie
s verejnou mienkou. Máme vyčíslené spoločenské hodnoty kormorána, čajok, vydry... a niekto neustále vytvára dojem, že bez prísnej ochrany by neprežili! Ale opak je pravdou. Ich masový výskyt má invázny charakter a štát, podobne, ako je to s kormoránmi v Čechách, by mal ich stavy regulovať!
Ešte malú jednohubku v podobe karasa...
Pohľad do vlastných radov
Žiaľ, ani my rybári neberieme príliš ohľad na ryby sústredené na zimoviskách. Tým, že ich lovíme aj v zime, vôbec im nezlepšujeme šance na prežitie. Nebuďme ako kormorány! Chápem množstvo rybárov túžiacich po úlovku, ale na druhej strane sú ryby, ktoré potrebujú pokoj na úspešné prezimovanie a prežitie vôbec. Chlad, mráz, ochorenia, parazity, nedostatok potravy, premnožené predátory a ďalšie negatívne javy si každoročne vyžiadajú svoju daň. Je to obdobie, keď ryby osobitne vyžadujú našu starostlivosť, pomoc a ochranu. Je to na každom z nás...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
