Každý poriadny rybár túži chytať veľa rýb, samozrejme, čo najväčších. V súčasnej dobe sociálnych sietí, kde na nás dennodenne vybiehajú príspevky od našich kolegov z rôznych kútov Slovenska s prekrásnymi zubáčmi, šťukami či ostriežmi, niet sa čo čudovať, že sa usilujeme často vyraziť na nové, nepoznané vody.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Túžba poznať neznáme je pochopiteľná, veď človek – o rybároch ani nehovorím! – je tvor zvedavý a stále vyhľadáva nové zážitky a dobrodružstvá. Samozrejme, ani ja nie som výnimkou a každý rok podniknem viacero výprav za rybačkou mimo Liptova. Čoraz častejšie cestujem aj do zahraničia, odkiaľ si vždy prinesiem prekrásne zážitky. Učarovali mi najmä úžasné nórske fjordy a lov tresiek, prípadne španielske sumce a zubáče z Ebra alebo holandské šťuky a zubáče. Predovšetkým zubáče mi v posledných rokoch veľmi učarovali a veľká časť mojich rybárskych výprav smeruje práve na lov týchto dravcov.
Piliere mostov bývajú často úspešné nielen pri zubáčoch.
Za zubáčmi na nové miesta
Nebudem klamať, že ešte pred pár rokmi som nemal potrebu vyraziť mimo domova. Na Liptovskej Mare som dokázal zubáče úspešne chytať prakticky celú sezónu – od júna až do neskorých mrazivých decembrových vychádzok. No situácia u nás sa v posledných rokoch radikálne zmenila. Ťažko povedať, či za to môže množstvo rybárov, ktorí navštevovali túto priehradu, alebo iné faktory, avšak za posledné roky sú úlovky zubáčov viac-menej vzácnosťou. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo som za rybačkou začal cestovať – buď už do spomínaného zahraničia, alebo do rôznych kútov Slovenska. Pravdupovediac nejde mi len o to, aby som nachytal čo najviac rýb, ale snažím sa predovšetkým spoznať nové revíry, prípadne porovnať, či na rôznych vodách fungujú rovnaké pravidlá alebo nástrahy. Svoje výlety smerujem v podstate na naše najväčšie priehrady, akými sú Orava, Kráľová či Zemplínska šírava. Práve tieto veľké vody sú pre mňa najväčšou výzvou, keďže nie je vôbec jednoduché tu zachytať. Ak sa nám ale pomerne rýchlo podarí oboznámiť s novým revírom a vystihneme deň, keď sú ryby aktívne, môžeme tu zažiť skutočne prekrásne chvíle.
V nasledujúcich riadkoch sa budem snažiť rozpísať, ako postupujem ja, keď sa vyberiem loviť na novú vodu. Zameriam sa predovšetkým na lov zubáčov z člna, pretože práve tento štýl rybačky je v posledných rokoch veľmi obľúbený a venuje sa mu čoraz viac rybárov.
Chladné jesenné ráno na Liptove.
Získavanie informácií
Pokiaľ sa rozhodneme vyraziť do neznáma a rovno ísť chytať takpovediac „naslepo“ – bude to pre nás takmer zabitý čas. Úlovky budú náhodné, ak sa vôbec nejaké podaria. Základom úspechu je získať čo najviac informácií o konkrétnej lokalite. Ideálna situácia je, ak poznáme niekoho nablízku, kto bude ochotný poskytnúť nám aktuálne správy o tejto vode.
Prekvapenie v podobe sumca.
Vďaka dlhoročnému účinkovaniu
v súťažnej prívlači mám priateľov prakticky po celom Slovensku a práve pri návštevách nových revírov to považujem za obrovskú výhodu. Správy o aktuálnej aktivite rýb či tipy na konkrétne miesta sú doslova na nezaplatenie. Ak však nemáme takéto šťastie a nablízku nemáme žiadneho „žolíka“, musíme si poradiť sami. Je pochopiteľné, že v tom prípade nájsť dobré miesto nás bude stáť oveľa viacej času a námahy. O tom, aké dôležité je informovať sa o aktuálnej situácii na tej-ktorej vode som sa presvedčil
v novembri.
S kamarátom Majom sme sa vybrali na Zemplínsku šíravu, kde sme si chceli schuti zachytať zubáče. Už niekoľko rokov funguje táto priehrada v režime „chyť a pusť“ a z minulých rokov, keď sa nám skutočne podarilo pekne zachytať, sme predpokladali, že aj teraz to bude podobne. Preto som považoval za zbytočné kontaktovať domácich, a to sa nám poriadne vypomstilo... Celé dva dni sme križovali Šíravu hore-dolu bez akéhokoľvek kontaktu s rybou. A to tam poznáme skutočne osvedčené miesta. Bolo mi trochu divné, že sme na vode nevideli žiadne ďalšie člny, no neprikladal som tomu veľký význam. Skúšali sme všetky možné hĺbky, nástrahy, štýly vedenia, no bez úspechu. Až po odchode sme sa dozvedeli, že už pár týždňov zubáče na Šírave absolútne neberú a aj domáci rybári navštevujú radšej okolité revíry. Takéto výlety ale vôbec nie sú na škodu, lebo sa z nich dá veľmi dobre poučiť.
S nadchádzajúcim večerom sa aktivita zubáčov zvyšuje.
Ako začať
Začať by sme mali v každom prípade sondovaním dna. Viem, na veľkých vodných nádržiach to znie ako sci-fi, avšak bez toho sa uspieť nedá. Rovnako, ako kaprári pred prvým vyvezením svojich montáží presondujú dno, tak isto to bude aj pri prívlači. Ako iste všetci vieme, zubáča budeme len ťažko hľadať na rovine bez prírodných prekážok. Preto nás budú v prvom rade zaujímať rôzne hrany, zlomy, ale vlastne aj všetky nerovnosti, ktoré sa na dne nachádzajú. Práve tieto poskytujú zubáčom ideálne stanovištia. Veľmi úspešné bývajú staré korytá riek. Tie sú obľúbené pre všetky druhy rýb, lebo tu vždy nájdu dostatok potravy.
Všetko to znie zatiaľ pomerne jednoducho, no aby sme vôbec mohli tieto loviská hľadať, potrebujeme sonar. Viem, v minulosti, keď sme podobné vymoženosti ešte nemali, boli sme odkázaní na olovko, ktorým sme preklepávali dno a takýmto spôsobom sa snažili nájsť nejakú hranu. Žijeme však v 21. storočí plnom techniky, a tak sa sonar stal neoddeliteľnou súčasťou našich rybačiek. V žiadnom prípade nejde o lacnú záležitosť, veď cena lepších typov sa pohybuje okolo niekoľkých tisícok eur. Tieto sonary vyzerajú doslova ako televízory a sú vybavené 3D, ba aj LIVE sondami. Toto považujem už za úplný extrém a zatiaľ nie som v štádiu, že by som chcel investovať do podobnej hračky. Myslím, že na správne presondovanie dna nám postačí aj oveľa lacnejšia verzia. Základ je, aby sme so sonarom dokázali vyčítať hĺbku vody, prípadne teplotu a spomínané prekážky. Veľmi často sa stretávam s rybármi, ktorí majú na používanie sonaru vyslovene negatívny názor. Podľa nich sa pomocou sonaru jednoducho nájde húf rýb, ktoré sa potom veľmi jednoducho dajú nachytať. Samozrejme, je to úplná hlúposť. Na 99 % nám echolot slúži na prieskum dna a nie na vyhľadávanie rýb. V opačnom prípade by rybačka úplne stratila svoje čaro a revíry by čochvíľa boli bez rýb.
Západ slnka na Zemplínskej šírave.
Správna hĺbka
O tom, v akej hĺbke hľadať zubáče, by sa dalo veľmi dlho diskutovať. Predovšetkým to závisí od toho, v akom období ich lovíme. Na začiatku sezóny, to znamená jún – júl sa zameriavam skôr na plytšie partie. Za ideálne považujem hĺbky okolo 4 – 6 metrov. Neraz sa mi ale stalo, že som si zubáče veľmi dobre zachytal aj v približne dvojmetrovej vode; zhodou okolností to bolo na pravé poludnie, v extrémnej horúčave. Takýmto plytkým vodám sa ale venujem skôr po zotmení, keď zubáče vyrážajú na lov za malými rybkami. S nadchádzajúcou jeseňou a postupným ochladzovaním sa postupne presúvam do hlbších partií. Darmo tu budem písať, že lovím väčšinou na 15-tich metroch, keď toľko na niektorých priehradách ani nenájdeme. Pravdaže, závisí to od toho, aké hĺbky sa na danej vode nachádzajú. V zásade však platí, že s blížiacou sa zimou sa zubáče sťahujú hlbšie. Koncom roka občas dokonca skúsim aj miesta cez 20 metrov, aj keď tomu sa už snažím vyhnúť. Zubáč vytiahnutý z takej hĺbky môže mať problémy to následne rozplávať. Dá sa tomu zabrániť veľmi pomalým zdolávaním zaseknutej ryby, pokojne aj niekoľkominútovým.
Dnes budú určite brať... (foto: Roman Gemzický)
Počasie
Otázka počasia je pre mňa pomerne zábavná. Keď je zlé počasie, väčšinou nikam nejdem... Samozrejme, žartujem! Pokiaľ to vonku nie je úplný extrém, nič ma od rybačky neodradí. Veľakrát sa mi potvrdilo, rovnako aj viacerým mojim kamarátom, že čím horšie počasie, tým lepšia aktivita rýb. Najmenej sa mi zvykne dariť pri jasnom počasí, keď je hladina ako sklo, prípadne pri prudkej zmene tlaku. Naopak dobrý vplyv na počet záberov má sychravé počasie s nepríjemným vetrom. V takýchto podmienkach musíme ale mať bezpečný, stabilný čln, ktorý nemá problémy ani vo väčších vlnách. Samozrejmosťou musí byť primerané oblečenie. Teplota často pod bodom mrazu v kombinácii so silným vetrom ma neraz vyhnali na breh. Priznám sa, že momentálne do kvalitného oblečenia investujem oveľa viac ako do rybárskeho náčinia.
Zubáče sa odjakživa považovali za nočné dravce. Ešte keď sme ako malí chlapci chodievali s otcom na zubáče, lovili sme zásadne večer až do zotmenia, prípadne skoro ráno. Až postupom rokov som zistil, že tieto ryby sa dajú loviť počas celého dňa. Najmä na jeseň som skutočne nevidel rozdiel v ich aktivite v priebehu celého dňa. Niekedy som mal viac záberov ráno, inokedy poobede, prípadne cez samotné poludnie. Možno počas letných dní mám pocit, že viac záberov prichádza práve na svitaní, prípadne pri zotmení. Ale, ako som už spomenul, neraz som si výborne zachytal aj počas letných obedných horúčav.
Takže máme približné informácie, kde máme rybu hľadať. Nabudúce si predstavíme samotný lov, moje obľúbené náčinie, vhodné nástrahy, ich farbu, veľkosť a vedenie.
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
