Pozdravujem vás, priatelia! Január je vhodný čas na to, aby som na pokračovanie v dvoch častiach zrekapituloval svoju minuloročnú sezónu na mojej obľúbenej priehrade. Už som písal o tom, že každoročne sa na Ružíne loví viac a viac kapitálnych rýb a ani vlaňajší rok 2020 nebol výnimkou.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 70
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 09.07.2021.
Prostredníctvom známych sa nám znovu podarilo zdokumentovať kvantum krásnych rýb z tejto vody. Niektoré kapry sa dokonca ulovili aj opakovane. Už druhý rok platí aj na Ružíne vrchná miera kapra, ktorá určite zachránila obsádku kapitálnych rýb. Samozrejme, že došlo aj k zabitiu a privlastneniu pár miestnych mohykánov. Ale všetkých rybárov kontrolovať je nemožné...
Málo vydarený začiatok
Takisto ako predvlani, ani tentoraz mi premiéra na tejto vode vôbec nevyšla. S kamarátom Tomášom sme si naplánovali päťdňovú výpravu. Vybrali sme si miesto blízko prítoku Hnilca, kde sme očakávali výskyt kaprov. Ešte týždeň pred lovom sme si boli zmapovať miesta. Teplota vody bola okolo 15 °C. Verili sme, že kapry začnú tiahnuť do plytkých častí priehrady. Žiaľ, v čase, keď sme začali loviť, teplota vody spadla na 9 °C, takže sme vedeli, že to bude ťažké. Napriek všetkému sme sa rozhodli ostať a skúsiť to. Počas 48 hodín sme urobili zopár záberov, ale rybu sa nám na breh dostať nepodarilo. Čakanie na rybu sme si krátili prípravou rôznych gurmánskych špecialít... Kráľovské toasty, hamburgery, hovädzie steaky a rôzne iné jedlá nám spestrili náš jedálniček.
,,Zelená perla východu".
Každý neúspech nás posúva
Kempingový program od RidgeMonkey je fakt vychytaný a naše stravovanie pri vode posunul na úplne inú úroveň. Keď sa nám ani na tretí deň nepodarilo uloviť kapra, rozhodli sme sa presťahovať do hlbších častí priehrady, kde bola paradoxne voda oveľa teplejšia. Tam sa nám nakoniec podarilo uloviť pár menších rýb, ale stále to nebolo to, čo sme čakali. Nevadí, každý neúspech nás posúva ďalej.
Počas júna som už, žiaľbohu, nemal veľmi veľa času na ryby a na nočnú rybačku som sa dostal až začiatkom júla.
Akoby ich jedna mater mala.
V lete skúšame nový flek
Na prvú krátku júlovú výpravu sa ku mne pridal aj kamarát Marián. Vybrali sme sa na miesto, kde sme v živote nelovili. Informácie o mieste sme nemali takmer žiadne, ale vedeli sme, že pár rýb sa tu už chytilo. K vode sme prišli ráno, aby sme mali dostatok času na zmapovanie vody, prípravu kŕmenia aj montáží. Vo vode sa nenachádzalo nič zvláštne, až na jednu zatopenú cestu. Pri plavbe sme spozorovali pár rýb tesne pod hladinou, práve na zatopenej ceste. Miesto na lov sme mali teda vybrané.
Na brehu sme si rýchlo nachystali prúty a postupne sme ich všetky vyviezli na zhruba 100-metrový úsek vo vode. Na jeden prút som nastražil moju klasiku The Krill s broskyňovou popkou a na druhý prút tigrí orech. Práve s montážou na tigrí orech som sa poriadne vyhral. Pomocou vrtáčika a korku som vytvoril z dvoch orechov neutrálne vyváženú nástrahu, ktorá sa vznášala tesne nad háčikom. Niekedy aj taká maličkosť môže priniesť úspech. Montáž som zasypal niekoľkými lopatkami konope a tigráča.
Prvá ryba z nového miesta a hneď takýto fešák.
Hladina sa zdvihla
Počas dňa sme pravidelne dopĺňali tekutiny liehového charakteru a na obed sme si navarili bravčovú panenku s grilovanou mrkvou. Za krásneho slnečného dňa sme skôr vyhľadávali tieň a netrpezlivo čakali, či nám to do rána pípne. Večer k nám prichádza na chvíľu návšteva a hneď je veselšie. Tesne pred zotmením sme zaregistrovali, že voda akosi rapídne stúpa. Za polhodinu sa zvýšil stav o 1,5 metra a moje navijaky pomaly olizovali vodnú hladinu. Opäť extrém, ktorým je Ružín povestný. Netušili sme, aký vplyv to bude mať na ryby.
Môj prechodný domov.
Po noci úspešné ráno
Celú noc sa nič nedialo. Ráno okolo pol piatej sa ozýva Majov príposluch. Pomalý padáčik nie je to, čo sme čakali, ale aspoň je tu nejaký kontakt. Na breh vyťahuje malého lysca. Počas vyvážky sa ozýva aj môj prút s orechom. Rýchlo veslujem na breh a do pár sekúnd už navíjam prvé metre šnúry. Na háčiku je ryba so značným odporom. Prajem si, aby som rybu aspoň videl. Kapor má extrémne silné výpady. Zrejme to bude nejaký ,,divočák“. Postupne ho dostávam z hĺbky ku hladine. Majo ho opatrne podoberá, keď tu zrazu kapor vyskočil z podberáka ako pstruh a ja len rýchlo brzdím kvíliacu cievku. Prvý pokus veru nevyšiel... Na druhý to už konečne vyšlo a ja si môžem schuti zakričať: ,,Jo!“ V sieti podberáka mám tmavého divokého šupíka. Na chvíľu ho dávam odpočinúť do plávajúceho saku a chystám aparatúru na fotenie. Po zdokumentovaní ho rýchlo púšťam a ešte na pár hodín vyvážam prút naspäť. Čoskoro má Majo ďalší záber, no peknú rybu stráca v prekážkach. Pomaly prichádza čas nášho odchodu. Balenie urýchľuje aj prichádzajúca búrka. Nakoniec sme s touto krátkou rybačkou maximálne spokojní a určite sa tu ešte vrátime.
Rôznorodosť kaprej obsádky je fakt pestrá.
Repete na mieste činu
O mesiac nato sa na to isté miesto vraciam, v tomto prípade s kolegom Jakubom. Zámerne sme si vybrali stred týždňa a verili sme, že pri vode budeme sami. Tak sa aj stalo. Naďaleko od nás nebolo nikoho. Je pred nami viac ako 24 hodín lovu. Po príchode k vode sme ostali trochu zarazení stavom vody – do normálnej výšky hladiny chýbali poctivé 4 metre. Čiže tam, kde som pred mesiacom ukladal montáže do 8-metrovej hĺbky, budú teraz len 4 metre. Rozhodne som sa toho nebál a čím skôr som chcel dostať prúty do vody. S Kubom sme zvolili odlišné taktiky. Ja som sa rozhodol pre menšie nástrahy ako tigrie orechy a 16 mm boilies. On zvolil štandardné 24 mm boilies s pop-up. Bol som zvedavý, ktorá taktika prinesie úspech.
Rybárčina je veselý šport...
Počas dňa nečakáme veľkú aktivitu, a tak debatujeme, popíjame a varíme si obed. Vyprážané kuracie nugetky s hranolkami chutia v prírode priam božsky. Poobede k nám prichádza loviť aj Junior. Ako obchodný zástupca pre Mastodont Baits je neustále vyťažený, a tak sme ho pozvali na jednu rýchlu rybačku. Spoznávanie nových ľudí je ďalším pozitívom tohto športu. Pri vode sa stretnú ľudia rôznych povolaní, rôznych pováh, ale pritom nás všetkých čosi spája... Po príchode si ide vyviezť prúty a po západe slnka už posedávame a klebetíme o tej našej kaprárine.
Malé lysé prekvapenie
Ešte za vidna som sa rozhodol previezť prúty, aby som si bol istý dokonalou prezentáciou montáže. Jeden prút som mal však uviaznutý niekde v strome. Pomocou hrubej sily a 0,55 mm šokového vlasca som spadnutý konár zdvihol z dna a pod ním ma čakalo na háčiku asi 55 cm lysé prekvapenie. Malý lysec to po zábere napálil hneď do stromu a mne ani signalizátor nestihol zaznamenať kontakt. Kapríka chytro púšťam naspäť, mením montáž a prút pokladám pár metrov ďalej od prekážky.
Stúpanie a klesanie vodnej hladiny je na pravidelnom poriadku.
Trafil som kuchyňu
Všetci sme v očakávaní, čo prinesie noc. Ja však verím, že ráno bude najplodnejšie. Tesne pred polnocou sa ozýva môj príposluch. Do podberáka dostávam šupíka tesne pod 70 cm. Aj keď to nie je obor, teším sa, že niečo vôbec píplo. Po prepísaní dochádzky k vode ideme zaľahnúť.
Približne o tretej ráno prichádza nečakaný dážď. Zanedlho mi už pri hlave opäť pípa príposluch. Rozospatý a dezorientovaný prichádzam rýchlym krokom k prútom a po chvíli si spokojne ťahám do podberáka ďalšieho krásneho lysca. To, čo im chýba do veľkosti, im nechýba do krásy. Po prevezení prúta je na brehu o pár minút ďalší. Očividne som im trafil kuchyňu.
Ronnie rig – moja obľúbená
prezentácia pop-up.
Stačil jediný výpad
Keď som už konečne položil prút do Nano podu a chcel si ísť naspäť ľahnúť, rozozvučal sa druhý prút na tigrí orech, ktorý bol od včera bez kontaktu. Rybu sa mi na 180-metrovú vzdialenosť nedarí zastaviť a čoskoro som ,,na tvrdo“. Skáčem do člna a rýchlo sa snažím dostať k rybe, aby som sa ju pokúsil zdolať. Po príchode na miesto uviaznutia mi spadla sánka. Vlasec mi smeruje kolmo dolu a predo mnou sa pod hladinou nachádza metrový šupináč. Inštinktívne som schmatol podberák a snažil sa ho podobrať. Kaprovi však stačil iba jediný silný výpad a bol preč. Samozrejme, že som si zo sklamania poriadne zahrešil. Bol som však rád, že neostal visieť v prekážke.
Zapriahol som delfína
Hoci tomu miestu už neverím, lebo som ho rozplašil, ale predsa ešte raz tu pokladám orechovú pascu s minimom kŕmenia. Po necelej hodinke pasca sklapla. Po zábere kapra držím napevno a s prútom cúvam dozadu. Na hladine vidím len víriacu sa vodu a výskok ryby nad hladinu. Zrejme som zapriahol nejakého delfína. Počas celej zdolávačky sa ryba držala pod hladinou. Predpokladám, že to bude nejaký malý divoký lysec. Pri brehu sa nám však ukázal úzky dlhý šupinatý športovec, ktorý mal ešte veľkú rezervu energie. Keď ho podoberáme a ukladáme na podložku, jeho cirkus stále pokračuje. Urobiť foto sa nám darí až na tretíkrát. Po zdokumentovaní ho púšťam naspäť a som vďačný aj za túto menšiu náplasť za predošlého strateného kapra.
Typický čistokrvný ružínsky šupináč, ktorý bojoval slušne aj na brehu.
Vydarená rybačka
Plodné ráno ešte zakončujem posledným malým lyscom, ktorý bol vyšší ako dlhší. Úplne úžasné formy kaprov, ktoré sú budúcnosťou tejto vody! A ako skončil stav malé kontra veľké nástrahy? Mne sa podarilo urobiť 7 záberov, pričom Kubovi a Juniorovi to, žiaľbohu, nepíplo. Zrejme ešte ryby nemali poriadny apetít, ktorý neskôr rozhodne príde. Z môjho pohľadu – podarená rybačka.
Augustové resumé
Počas augusta som na tomto mieste absolvoval ešte dve krátke nočné výpravy. Na oboch sa mi podarilo uloviť množstvo krásnych tmavých lyscov. Najviac som sa však tešil na príchod septembra a pomalého ochladenia.
Na záver tejto časti môjho rybárskeho rozprávania by som chcel všetkým rybárom popriať úspešný rok 2021 a veľa rybárskych, ale aj osobných úspechov. Vážte si prírodu, správajte sa k sebe slušne a buďte dobrí...!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
