Orava ako turistický región patrí určite medzi najnavštevovanejšie na Slovensku a dovolím si tvrdiť, že právom. Pochváliť sa môžeme nielen dominantou kraja Oravským hradom, ale aj oravským morom v podobe Oravskej priehrady a tiež zachovanou prírodou Roháčov v Západných Tatrách či Oravskou Magurou s Babou horou.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2021
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 09.07.2021.
Malebnou oravskou krajinou si razia svoju cestu aj nespočetné potôčiky, potoky a riečky, ktoré rieka Orava odvádza z celého územia ďalej do Váhu. My sa zameriame na riečky v regióne Oravy, ktoré sú vhodné na lov muškárením a ich návštevou si môžeme spríjemniť pobyt v tomto rázovitom kraji...
Zázrivka
Na spodnom toku, tesne pod obcou Párnica, sa do Oravy vlieva Zázrivka. Je to menšia riečka široká 4-6 metrov, s malou hĺbkou okolo 30-50 cm, ale nájdu sa tu aj jamy s vodou nad jeden meter. Pramení v pohorí Oravská Magura. Nad Párnicou sú vybudované pri Zázrivke rybníky na chov rýb. Drvivú časť chovu tvoria pstruhy dúhové, ktoré sporadicky utekajú do toku a práve pod rybníkmi tvoria dúhaky aj časť úlovkov rybárov. Ďalej sa tu vyskytuje lipeň, ktorý tu dokáže dorásť až do 50 cm (v dôsledku tlaku rybárov je už dnes takýto úlovok skôr raritou) a najpočetnejšie zastúpenie má pstruh potočný. Pre lov muškou je Zázrivka vhodná od dediny Zázrivá nadol. Veľmi pekný úsek je od Lučivnej po kameňolom, ale dobré miesta sú aj v spodnej časti okolo rybníkov a pod nimi. Brehy sú hojne zarastené vegetáciou a tá vytvára nad tokom klenbu, čo sťažuje lov na sucho alebo strímer, čo však neznamená, že tieto techniky muškárenia sa nedajú miestami úspešne použiť. Z tohto dôvodu bude na väčšine toku ideálne použiť nymfy. Zázrivku obhospodaruje MO SRZ Dolný Kubín ako pstruhový revír.
Zázrivka pod Bielou.
Studený potok
Ďalší významný prítok Oravy vhodný na lov muškou je Studený potok prameniaci v Roháčoch, ktorý sa do Oravy vlieva nad Podbielom. Je to stredne veľká rieka široká 7, miestami aj okolo 10 metrov. Charakter toku je prúdivý, s hĺbkou aj cez 1 meter. Na Studenom potoku je vybudovaných niekoľko malých vodných elektrární, ktoré vytvárajú väčšie či menšie jazerá, kde sa dajú uloviť pstruhy potočné či lipne. Úplne vrchná časť rieky pod Zubercom je už
v Národnom parku Západné Tatry a je tam celoročný zákaz lovu. Aj na Studenom potoku v jeho spodnej časti– pri obci Oravský Biely Potok – sú vybudované rybníky, kde chovajú pstruhy dúhové, takže aj tie budú medzi úlovkami. Hlavne treba ale počítať so pstruhmi potočnými a lipňami. Na jar počas trenia hlavátok natiahnu do toku neraz aj tieto majestátne dravce. Tesne nad sútokom s Oravou tu do neresu tiahnu aj podustvy. Studený potok je pre lov na mušku vhodný asi celý a použiť sa dajú všetky techniky muškárenia. Ja osobne chodím najradšej od veľkej starej elektrárne nad chatami po Oravský Biely Potok, ale dobrý úsek je prakticky až po sútok s Oravou nad Podbielom. Studený potok obhospodaruje MO SRZ Trstená ako pstruhový revír.
Studený potok pod starou elektrárňou.
Oravica
Posledný a najväčší prítok, ktorý sa tesne pod priehradným múrom ešte vlieva priamo do rieky Orava, je stredne veľká rieka Oravica prameniaca tesne za hranicami s Poľskom. Oravica je charakterom rôznorodá rieka, kde pláne striedajú prúdy a miestami tvorí pomalé meandre. Na muškárenie začína byť Oravica vhodná od dediny Oravice. No čím nižšie budeme loviť,tým bude rieka väčšia a hlbšia, s viacerými dobrými partiami na lov muškárením s použitím všetkých spôsobov lovu muškou. Zaujímavý úsek je nad Čimhovou, kde sa tok kľukatí v niekoľkých meandroch – tie tvoria hlbšie pláne a jamy, kde sa skrývajú aj väčšie pstruhy a lipne. Ďalej sú veľmi dobré partie cez mesto Trstená, ako aj pod mestom.
Veľká škoda je, že z meandra nad Tvrdošínom je niekoľko rokov vodný tok odklonený do zregulovaného rovného koryta, čím veľký prírodný meander s dĺžkou viac a kilometer navždy zanikol. Práve v tomto úseku rieky som rád chytával na sucho alebo mini strímre opatrné pstruhy a nedôverčivé lipne,ktoré mi neraz dali zabrať celé hodiny, kým som ich oklamal... Dnes je tento úsek už minulosťou a ostali iba pekné spomienky na to, keď sme tam s kamarátom Maťom do tmy čakávali na rojenie potočníkov a niekoľkokrát sme prvé veľké ryby preľstili až za súmraku na suchého potočníka alebo stupáka.
Cez mesto Tvrdošín tečie Oravica už vo svojej plnej sile, takže prúdy striedajú hlbšie tichšie partie optimálne pre lov muškárením. V Oravici sa vyskytujú hlavne pstruhy potočné a lipne, keďže na vtoku do Oravy je tu vybudovaná vysoká hať, cez ktorú sa ryby nedostanú, možno len počas povodňových stavov. Oravicu spravuje MO SRZ Trstená ako pstruhový revír.
Oravica nad Tvrdošínom.
Všetky vody tečú do priehrady...
Vyššie nad Oravicou už prúdy a pláne Oravy navždy spútala hrádza Oravskej priehrady, avšak naše putovanie s muškárkou v ruke tu nekončí. Veď do priehradného jazera sa vlievajú tiež riečky vhodné na muškárenie.
Jelešňa
Pri hraniciach s Poľskom sa do priehradného jazera vlieva menšia riečka Jelešňa. Pramení na slovensko-poľských hraniciach v Oravickej Magure a pôvodne sa vlievala do Čiernej Oravy, ktorú však na území Slovenska navždy pohltili vody Oravskej priehrady. Jelešňa je však pre lov na mušku veľmi náročná, lebo preteká nekonečnými meandrami, kde sa dá chytať často iba z brehu alebo sú brehy zasa husto zarastené vegetáciou, čo lov s muškárkou značne sťažuje. Od hraničného priechodu s Poľskom Trstená-Chyžné smerom vyššie je Jelešňa v podstate iba väčší potok a preteká územím mimo ciest a dedín. To zasa znemožňuje dostať sa k toku autom a pripomeniem tiež, že Jelešňa podstatnou časťou svojho toku tvorí hranicu s Poľskom. My sa preto zamerajme na spodný úsek od hraničného priechodu nižšie.
Aj spodný tok sa vyznačuje meandrami, ktoré tvoria hlboké jamy s takmer stojatou vodou, kde sa dá muškáriť prakticky iba na sucho, ale sú tu aj pekné prúdivé úseky vhodné pre lov na nymfu. Z rýb sa tu vyskytujú lipne, pstruhy potočné, jalce a ostrieže. Nad vtokom do priehrady sa v hlbších partiách oplatí použiť aj strímer, keďže tu vyťahujú z priehrady šťuky, jalce a tiež väčšie ostrieže, ojedinele aj boleň. Na Jelešni sa mi vždy páčilo to, že tečie mimo civilizácie, v prírode len málo poznačenej ľudskou činnosťou. Oklamať tieto v podstate divé ryby je náročné a vyžaduje si to aj nemalú dávku trpezlivosti a kumštu. Jelešňu obhospodaruje MO SRZ Trstená ako pstruhový revír.
Jelešňa.
Polhoranka
Ďalšia z oravských riečok, ktorú sa oplatí navštíviť s muškárkou je Polhoranka prameniaca v najsevernejšom bode Slovenska, v pohorí Oravské Beskydy, a do priehrady sa vlieva pod obcou Zubrohlava. Na začiatku opisu tejto riečky sa musím priznať, že moje osobné skúsenosti s lovom na Polhoranke sú spomedzi všetkých oravských revírov najskromnejšie, pretože takmer celý tento tok spadá pod správu Štátnych lesov, kde platia povolenia na rybolov vydané iba touto inštitúciou. Ale úplne spodný úsek tejto – inak veľmi peknej horskej riečky – je z pohľadu muškára takisto zaujímavý.
Spodný úsek je vedený ako súčasť Oravskej priehrady a má dĺžku asi 2 km. Šírka toku sa v priemere pohybuje od 7 do 10 metrov, s relatívne plytkým prúdivým tokom, ktorý ale miestami vytvára hlbšie výmole a pláne. V časti patriacej Štátnym lesom sa z rýb vyskytujú lipne, pstruhy potočné a ostrieže. Spodný úsek nad priehradou je však, čo sa týka obsádky rýb, omnoho pestrejší. Treba tu počítať zo zábermi nielen lipňov a pstruhov potočných, ale aj šťúk, zubáčov, ostriežov, jalcov, pstruhov dúhových a boleňov. Na vzdutí do priehrady, ktoré býva pri plnom stave vody v priehradnom jazere dlhé aj niekoľko stoviek metrov, vyskytujú sa húfy rôznych bielych rýb, pleskáče aj kapry. Polhoranku obhospodarujú Štátne lesy SR so štatútom pstruhového revíru a spodnú kaprovú časť spadajúcu pod Oravskú priehradu spravuje Rada SRZ.
Polhoranka.
Mútňanka
Táto menšia horská riečka sa priamo do priehradného jazera nevlieva, ale je to ľavostranný prítok Bielej Oravy (tú sme predstavili samostatne vo vlaňajšom decembrovom čísle Slovenského RYBÁRA). Mútňanka je charakterom toku zvláštna tým, že aj niekoľko desiatok metrov toku je úplne plytká a široká aj cez 10 metrov, aby následne svoje koryto vtesnala iba do 2-3 metre širokého hlbšieho prúdika alebo výmoľa s hĺbkou aj viac než 1 meter. Práve tu musíme počítať so zábermi lipňov, pstruhov potočných aj dúhových a ojedinele aj jalcov. Na muškárenie je vhodná od dedinky Beňadovo.
Ako som písal vyššie, vhodné hlbšie miesta tu treba hľadať a niekedy človek prejde desiatky metrov bez možnosti nahodiť do poriadneho miesta...Ale vzápätí objaví optimálny prúdik na lov nymfou, prechádzajúci do hlbokého výmoľa – kde na strímra treba počítať so zábermi pstruhov– a končiaci pláňou, na konci ktorej zbierajú suché mušky opatrné lipne. Čaro Mútňanky je aj v tom, že preteká mimo dedín, kde si rybár môže ešte vychutnať skutočný pokoj a oddych pri rybačke s muškárkou v ruke. Mútňanku, ktorá sa s riekou Oravou spája nad Brezou, obhospodaruje MO SRZ Námestovo ako pstruhový revír.
Mútňanka.
Hruštínka
Ešte by som tu mohol spomenúť Hrušťínku, ktorá pramení na Kubínskej holi a vlieva sa do Bielej Oravy v obci Lokca. Hruštínka je v podstate iba väčší potok s husto zarastenými brehmi, kde sa dá muškáriť len miestami. Potok ale vytvára hlbšie jamy, kde sa dajú uloviť lipne, pstruhy potočné aj dúhové
a v spodnej časti aj jalce. Na muškárku sa dá loviť od Hruštína nadol, pričom pekný úsek je medzi Vasiľovom a Lokcou kde rieka vytvára niekoľko meandrov. Hruštínku spravuje
MO SRZ Námestovo ako pstruhový revír.
Rozmýšľam, čo napísať na samotný záver, azda len – dovidenia pri rybačke na niektorej z malebných oravských riek, riečok či potokov.
Hruštínka.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
