Saharské zápisky predstavujú môj pohľad na revír Sahara, respektíve moje dojmy, postrehy a názory zozbierané z návštev tohto revíru za posledné roky. Cieľom nie je popísať moje rybačky, ktoré som tam absolvoval, ale pozrieť sa cielene na niektoré z vybraných aspektov rybárčenia na Sahare za uplynulých päť rokov.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Niečo nové
Prirodzenou ľudskou vlastnosťou je objavovať, spoznávať nové veci a vyhľadávať nepoznané. Veď práve tejto našej prirodzenosti vďačíme za pokrok a inovácie. Rovnako alebo podobne je to aj u rybárov. Asi málokto z nás strávil svoju rybársku kariéru na brehoch iba jedného revíru. Chceme objavovať, hľadať nové výzvy a skúšame sa v rybolove posúvať dopredu. A tak chodievame na nové revíry, kde podvedome alebo aj celkom plánovane očakávame nové úspechy, nové zážitky a nové skúsenosti.
Niekedy začiatkom roka 2016, v čase každoročne sa konajúcich rybárskych výstav, už ani neviem koľkýkrát som riešil otázku návštevy revíru Sahara. Z fotografií a správ od vody som o Sahare vedel už mnoho zaujímavých postrehov, ale nikdy som tam ešte nebol. Moje rozhodnutie stále zostávalo nejednoznačné. Revír v okolí Pardubíc ma lákal, ale predsa len to bola pre mňa veľká vzdialenosť, než aby som tam vybehol len tak, vyskúšať...
Možno si mnohí pomyslíte, že píšem akoby o nejakej zahraničnej bájnej vode, kde je potrebné dlhodobo plánovať rybačku a kde sa človek vyberie len zriedkavo. Ale objektívne vzaté by to pre mňa aj bola zahraničná výprava na ďaleké jazero. Z miesta bydliska to totiž pre mňa predstavuje cestu trvajúcu viac ako 7 hodín. Áno, za rybami často cestujeme dlho a ďaleko, ale vybehnúť na jednu alebo dve noci zaiste nebolo schodnou alternatívou.
Tesne pred podobratím prvého saharského úlovku.
Konečne som sa rozhodol
Niekedy nad vecami tak tuho premýšľame, až to príliš zamotáme. Úvah už bolo dosť a rozhodnutie bolo prijaté! Začal som plánovať moju prvú rybačku na Sahare. Informácií som mal dostatok, a to od tých najpovolanejších, ktorí priamo na Sahare alebo v spojitosti so Saharou trávia každý deň. Lov na tri udice, dovolené iba nahadzovanie, čln s možnosťou použiť na zdolávanie a kŕmenie, ryby bojovné, ale ostražité. Možno nič výnimočné, pomysleli by ste si. Opäť však musím pripomenúť môj pohľad a vlastnú skúsenosť. Tak napríklad lov na tri udice bol síce príjemnou zmenou, ale keďže som dovtedy navštevoval výhradne miestne a zväzové vody, tak tretiu udicu, tretí navijak, tretí hlásič a podobne, som v tom čase ešte nemal. Vďaka kamarátom som si všetko potrebné, to „tretie“, zapožičal.
Z pohľadu kŕmenia som síce mal akú-takú vedomosť o preferenciách tamojších kaprov, ale zásadné zmeny oproti mojim bežným rybačkám som nechcel robiť. Niekedy je lepšie vsadiť na to, čomu konkrétny rybár plne dôveruje, čo má osvedčené, a teda má aj všetko potrebné príslušenstvo ako pop-up, dipy, boostre a iné atraktory konkrétnej príchute. Možno jedinou zmenou bolo množstvo kŕmenia, keď dodatočná tretia udica znamenala dodatočné kŕmenie a príležitosť zobrať nejaký iný, tretí druh boilies. Z písania je asi zrejmé, že som sa snažil o to, aby som nemal priveľa rôznych druhov, ale skôr dostatočné množstvo z každého typu návnady. Montáže som taktiež neplánoval nejako zásadne meniť, až na výnimku použitia háčikov bez protihrota. Všetka ostatná bižutéria mohla zostať pre mňa v štandardnom režime. Do tejto chvíle to boli prípravy iba takpovediac na sucho, z domova a pri sledovaní správ o úlovkoch.
Momenty, ktoré si dlho pamätáme.
Cestou necestou
Môj prvý výjazd na Saharu sa uskutočnil na jar roku 2016. Keďže iných povinností v deň odchodu bolo akosi priveľa, z domu som vyrazil spolu s kolegom až popoludní. Bolo jasné, že k Sahare prídeme až niekedy v neskorých večerných hodinách. Smer sme mali jasný a podľa toho nás aj navigácia viedla. Viedla nás tak dokonale, že sme mali možnosť uvidieť aj miestne zákutia, ktoré by sme asi inak ani nenavštívili. A tak sme sa s relatívne veľkou dodávkou, v ktorej sme cestovali, ocitli pri akomsi moste cez Labe, ktorého šírka bola vhodná pre jedno osobné auto. Pre nás už ale nie! Späť, cúvať a dúfať, že podobný most už nebude. Hľadali sme, trochu aj blúdili, dúfali, že ďalšia odbočka už naozaj bude tá správna. Nakoniec, niekedy po desiatej večer sme konečne prišli k brehom jazera. Z fotiek mi bola Sahara známa, ale noc decentne zahaľovala jej zákutia, ktoré sa mali naplno prejaviť až ráno.
Každý revír schováva pekné zákutia.
Privítanie
Správca Martin nás už čakal s miernym úsmevom na perách, ktorý decentne naznačoval, že „ako ste, preboha, nemohli trafiť?“... Hneď o prvý dojem zo Sahary sa postaral správca Martin. Chlap vyšľahaný vetrom, zajedno so živlami prírody a s pevným stiskom v rukách, ktoré boli poznačené ťažkou dennodennou prácou s rybami a na revíri. My v miernom daždi naobliekaní a Martin vo svojej klasickej čiernej veste a zelenej mikine. My po ceste hladní a Martin možno ešte pred chvíľou dojedajúci obed, ktorý cez deň nestihol. My zúfalí z cesty a Martin usmievajúci sa, vediac, že nič hrozné sa nestalo. Tak takéto boli moje prvé dojmy. Takto nejako som si Martina zapamätal. Samozrejme, Martina necharakterizovala len jeho práca, ale aj príjemný, ústretový prístup ku každému, kto si to cení.
Prvý kontakt s rybou znamenal nádej, že môžu prísť ďalšie.
Prvé zábery
Dorazili sme a plní očakávaní sme už-už chceli mať udice nahodené. Otvorili sme auto a vtom prásk! Moja dovtedy pekná zelená taška padla rovno do kaluže blata. Vlastne, pre tento príbeh nepodstatné, ale zároveň presne vyjadrujúce danú chvíľu – konečne na rybách, ale s mnohými útrapami! (hoci treba dodať, že vôbec nie závažnými) Prvá noc bola pred nami a do vody sme ako-tak nahodili prúty. Už o niekoľko hodín mal kolega prvý záber, po ktorom sa hneď ráno pošťastilo aj mne. Celkom ľahký začiatok, zdalo sa mi. Ale asi sme sa nechali príliš uniesť na pozitívnej vlne, pretože ďalšie dni už boli o čosi ťažšie.
Jedna z prvých nocí strávených na Sahare. Vegetácia je dnes už iná, ale zvuky okolia zostali rovnaké.
Prvé dojmy
Nebudem sa ďalej detailne rozpisovať o taktikách alebo o tom, čo presne a kedy sa nám podarilo chytiť. To ani nie je primárnym zámerom tohto článku. Skôr som chcel naznačiť, čo všetko bolo pred tým, než som na brehoch Sahary mohol v rukách držať svojho prvého kapra. Celý ten začiatok, moje prvé dojmy zo stretnutia s ľuďmi na revíri a prvé úlovky totiž formovali niečo, čo naďalej trvá. Saharu navštevujem, respektíve mám snahu navštevovať každý rok. Niekedy sa mi to podarí na jar a opätovne na jeseň, inokedy iba raz do roka. Málokedy sa teším na sedemhodinovú cestu, na večerné príchody, na rýchle vybaľovania, ale vždy po návrate domov z tejto rybačky, už plánujem opäť ďalší výjazd.
Jeden z prvých mojich „lepších“ úlovkov na Sahare v roku 2016.
Dnes iná, ale prvý dojem pretrval
Revíry sa vyvíjajú, menia sa a v negatívnom aj pozitívnom zmysle slova sa na nich podpisuje čas. A práve preto moje prvé dojmy z revíru Sahara je potrebné hodnotiť a brať do úvahy v tom zmysle, ako som to počas prvej svojej návštevy vnímal. Sahara je dnes iná, aká bola vtedy, keď som ju navštívil prvýkrát. Je to prirodzené a takto to v živote chodí. Prvé dojmy však do istej miery dokážu formovať dlhodobý prístup a názor na konkrétnu lokalitu. Niekedy stačí dobrý alebo zlý prvý dojem, aby to v nás zanechalo dlhodobú stopu, ktorú je možné niekedy len veľmi ťažko zmeniť alebo upraviť. Občasný pohľad spätne nám následne poodhalí, ako sa náš prístup ku konkrétnemu revíru formoval a vyvíjal, pričom niekedy aj naznačí, čo s najväčšou pravdepodobnosťou bude nasledovať.
Prajem všetkým veľa úspechov pri objavovaní vašich vlastných nových revírov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
