Preteky s názvom IBCC na Balatonskom „mori“ netreba zvlášť predstavovať, keďže vlani to bol už 6. ročník najväčších a najsledovanejších kaprárskych pretekov v Európe! V dôsledku všeobecných epidemiologických obmedzení sa preteky z pôvodného aprílového termínu nakoniec preložili na jeseň.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2021
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 09.07.2021.
Veľké prípravy
Na prípravu sme síce veľa času nemali, ale všetci traja z nášho novo zloženého tímu Mikbaits Parys.SK, teda Majo Brezovský, Milan Šeda a ja, sme už na Balatone boli, a tak sme vedeli, čo všetko na túto akciu budeme potrebovať a čo nás tam čaká. Niekoľkokrát sme si zavolali a dohodli sa, kto čo zoberie a zabezpečí. Po materiálnej stránke sme boli dostatočne pripravení behom pár dní a krátko pred odchodom som sa pustil do varenia partiklu, čo bola moja úloha. Navaril som 350 kg kukurice zmiešanej s repkou + 90 kg tigrieho orecha. Keďže sme vychádzali z vlastných skúseností, tak sme sa s Majom dohodli, že každý si zoberieme po 100 kg boilies, čo sme považovali za dostatočné množstvo už aj s rezervou. Ja som vsadil na Meteoru a BigB a Majo si bral G2 a Losos/Ráček/Asa. Všetko sme brali v priemeroch 24 mm. Na facebooku sme zaznamenali prípravy rôznych tímov, ktoré si pripravovali enormné množstvá kŕmenia a 700 až 800-kilogramové porcie boilies, nad čím sme sa len pousmiali.
Kontrola člnov... Bezpečnosť na takej rozľahlej vode je na prvom mieste.
Covidový test
Poslednou veľkou prekážkou bol PCR test na Covid-19, ktorý vyžadovalo Maďarsko pri vstupe do krajiny. V pondelok ráno sme sa teda museli dať otestovať a v utorok sme čakali na výsledky a vlastne aj na to, či na preteky pôjdeme alebo nie. Prvý sa ozval Milan, ktorý sa testoval v Prahe. Napísal nám, že má pre nás zlú správu, a to – že to s ním budeme musieť na Balatone týždeň vydržať… Srandista! Večer nám s Majom prišli SMS ky s rovnako dobrou správou, že sme negatívni, a tak sme v stredu ráno mohli vyraziť smer Maďarsko. (Nie všetci mali také šťastie, takže na poslednú chvíľu museli zostať doma…)
Pri prvom západe slnka sme boli
v očakávaní, čo prinesie prvá noc.
Fonyód mi je asi súdený
Po príjazde do centra diania sme sa zaregistrovali a vyžrebovali sme si číslo poradia, podľa ktorého mali večer v živom vysielaní losovať. Na žrebovanie sa podujal Majo a vytiahol číslo 34. Aj tu prišlo k zmene a nekonal sa veľkolepý otvárací ceremoniál s večerou a losovaním na pódiu, ale žrebovalo sa online za prítomnosti notára. S napätím sme spolu s ďalšími chalanmi z tímu Mikbaits sledovali živé vysielanie na notebooku. My sme prišli na rad pomerne skoro a sám majiteľ IBCC nám vylosoval číslo 101 (za ktoré mu ďakujeme!), ktoré sa nachádzalo na južnej strane Balatonu v oblasti nazývanej Fonyód – Napsugár kemping. Chalani okolo nás nám začali okamžite, nadávať“ s otázkou na mňa, či si tam už nechcem postaviť barak, keďže vedeli, že v predchádzajúcich troch ročníkoch som už dvakrát sedel na Fonyóde a teraz tam budeme opäť! Priznávame, že sme boli z vylosovaného miesta nadšení, pretože na Balatone je dosť miest, kde sme rozhodne sedieť nechceli. Nevedeli sme však, čo nás tam čaká, keďže oblasť Fonyód má približne 15 km, takže fakt, že budeme chytať v tejto oblasti dopredu ešte nič neznamená. Netušili sme, čo budeme mať pred sebou a či tam budú vôbec aj ryby.
Na Balaton treba byť pripravený, ale množstvo kŕmenia sme brali s rozvahou.
Talizman pre šťastie
Ihneď po losovaní sme sadli do auta, aby sme stihli poslednú kompu, ktorá nás previezla na južnú stranu jazera. Po asi 40 km sme dorazili do kempu, kde sa nachádzalo naše stanovište s číslom 101. Autom sme sa do areálu kempu nedostali, nuž sme sa tam vybrali poobzerať pešo. Pri vode som našiel malú gumenú veľrybu a povedal som chalanom, že tento talizman je znamenie a prinesie nám šťastie. Počas prechádzania pri vode sme počuli, ako sa v diaľke vyhodil kapor a podľa zvuku to nebola malá ryba! S Majom sme boli ihneď ako na ihlách a nevedeli sme sa dočkať rána. Krátko nato sa vyhodili ďalšie dve ryby, ale to už išlo o malé kapríky. Podstatné bolo, že tam ryby boli.
Balatonský vysávač...
Utáborení a prúty vyvezené
Ráno nám otvorili bránu a vpustili nás do kempu, ale na samotné miesto nie, takže sme si museli obsah auta a plnej dodávky navoziť na vozíkoch alebo ručne. Vecí sme mali množstvo a s postavením tábora nám to zabralo pomerne dosť času. Preteky začali na poludnie a Milan spolu s maršalom a jedným členom susedného tímu vyšli na vodu, aby osadili sektorovú bójku na hranicu 550 metrov od brehu. Táto bója zároveň rozdeľovala naše miesto od susedovho. Venovali sme sa prípravám a občas sme si všimli, ako sa susedný rakúsky tím neustále doťahuje s Maďarmi, ktorí boli ich susedia z pravej strany. Po ťahaniciach a dohadovaní, keď sme sa chceli už konečne venovať lovu, sme pristúpili na to, že sektorovú bóju posunieme ešte o 30 metrov do nášho sektora a uberieme si tak priestor na lov. Prúty sme mali vyvezené až o 17. hodine… Na predchádzajúcich dvoch pretekoch sme o takom čase mali chytených už niekoľko rýb, ale to sme sa nenaťahovali so susedmi o miesto tak dlho ako teraz.
Ja som si uložil tyčovku na vzdialenosť 350 m, kde som si pomocou sondovacej tyče Nash našiel prechod z tvrdého dna do mäkšieho. Jeden prút som uložil na tvrdé pieskové dno a pravý o 30 m ďalej na prechod mäkkého a tvrdého dna. Majo to vytiahol na 500 m do mäkkého blata, keďže minulý rok nachytali bez problémov všetky ryby z bahna. Prvotný zákrm sme obaja zvolili trochu masívnejší a do vody som poslal asi 40 kg kŕmenia a Majo na svoje miesto asi o 20 kg viac. Pod háčiky sme každý našili jeden druh boilies, s ktorým sme aj kŕmili a skombinovali to s popkami – Pampeliška, Broskyňa alebo Oliheň. Milan na brehu zatiaľ perfektne pripravil tábor, vrátane dvoch bivakov Gazebo, z ktorého jeden slúžil ako skladisko a druhý ako spoločenská miestnosť s kuchynkou.
Po mojej prvej rybe sme mali dôvod na oslavu a otvorili sme si náš tradičný ananás.
Začiatok ako z rozprávky
Vzhľadom na to, že bolo na brehoch Balatonu 240 tímov, čiže 480 rybárov a 960 udíc vo vode, tak sa na prvú rybu pretekov čakalo dosť dlho. Prvého súťažného kapra si pripísali chalani z CZ/SK Mikbaits tímu, chytajúci asi 700 metrov vľavo od nás na čísle 98. Aj keď sa tu cena za prvú rybu pretekov neudeľuje, mali chalani pekný štart s rybou 12,6 kg! My sme na prvý záber čakali až do 5. hodiny rána, keď mal Majo padák na 24 mm BigB s popkou broskyňa. Obaja sme vyleteli z bivaku a Majo vyrazil na vodu s tým, že ryba mu vyrazila záťaž a nechytila sa, lebo aj po niekoľkých potočeniach kľučkou nemal stále kontakt, tak si myslel, že to bol asi pleskáč. Ľahol som si do spacáka a zadriemal. Prebral ma až Majo, keď kričal z vody, aby som mu pripravil sak. Bol som prekvapený, že priniesol rybu a ešte k tomu nie hocakú! Majov prvý kapor mal odhadom 17 18 kg a my sme mali nesmiernu radosť. Milan bol zalomený v bivaku, kde mal zapnuté elektrické kúrenie asi na 30 stupňov a o tejto akcii ani netušil. S Majom sme stáli ešte dobrú hodinku pri udiciach a sledovali jednak vodnú hladinu a jednak nočnú oblohu s množstvom hviezd. Občas sme zbadali ako, padá hviezda“ a zahlásil som, že keď je takto jasno a padajú hviezdy, vždy mi berú pekné ryby. Po chvíli sme zaliezli do spacákov a zaspali.
Nájdená gumená rybička, ktorá bola naším talizmanom a priniesla nám šťastie.
Vypumpovaný úlovok
Zo spacáka ma vystrelilo síce až za svetla, ale na parádnu jazdu, kedy si ryba brala z pomerne utiahnutej brzdy metre šnúry a môj Flacarp doslova jačal. Ako som utekal okolo Milanovho bivaku, ten vystrčil hlavu a so zalepeným jedným okom zahlásil: „Je to táám!“ Zdvihol som prút a otvoril cievku navijaka, aby ryba necítila odpor a zastavila sa. Milanovi som dal udicu do ruky, aby mi ju podržal a ja som sa navliekal do broďákov. Ryba stále odvíjala metre šnúry. Vbehol som do vody, prebrodil sa k člnu, ktorý sme mali odparkovaný pre plytkú vodu asi 30 metrov od brehu a vyrazil som za rybou. Asi 70 m pred tyčovkou zmenila šnúra smer takmer o 180 stupňov a smerovala naspäť k brehu. Keď som navinul prvé metre šokového silonu, ubral som rýchlosť na motore a len na malý plyn som prišiel nad rybu. Počas absolútneho bezvetria som v čistej vode zazrel veľký tmavý fľak asi v hĺbke 1,2 m rovno pod člnom. Ľavou rukou som začal dvíhať prút s rybou k hladine a pravou som sa načahoval po podberák. Len čo som kapra zdvihol k hladine, ihneď sa mi ho podarilo bez akéhokoľvek boja a odporu podobrať. Od radosti som, zapumpoval“ rukou, čo si Milan na brehu ihneď všimol a zamával mi. Rozobral som ramená podberáka, obtočil sieť o ramená a kapra naložil do podložky. Napumpovaný adrenalín mi nedovolil odhadnúť hmotnosť, ale tipoval som ho na 18-20 kg.
24-milimetrová nástraha 14 mm pop-up obaľovacie cestíčko.
Prvé bomby
Milan ma čakal v broďákoch vo vode a bol zvedavý, čo som priniesol. Kapra som v podložke preniesol na breh a položil ho do ďalšej vaničkovej podložky. Zobudil som Maja, ktorý pre zmenu prespal túto akciu a ani netušil, že som mal vôbec záber. Keď som odkryl kapra, až vtedy som ho aj sám uvidel v plnej kráse a uvedomil som si, že som túto rybu v odhadoch poriadne podhodnotil. Pohľad na rybu okamžite prebral aj Maja, z ktorého vypadlo len: „Ty kokso, to je hovädo!“ Kapra sme dali do vážiacej tašky a zavesili na trojnožku. Keď váha ukázala takmer 25 kg, strácali sme reč! Moja prvá ryba na pretekoch a hneď takáto bomba?! To by sa mi neprisnilo ani v tom najkrajšom rybárskom sne. Mali sme neskutočný začiatok pretekov a obaja sme si chytili doposiaľ najväčšie ryby na Balatone. Zavolali sme maršala, ktorý zároveň zavolal jedného člena susedného tímu na kontrolu váženia. Ryby nám zdokumentoval, odfotil a zapísal na papier. Oficiálne naváženie bolo 17,78 kg a 24,93 kg. Rakúšanka odvedľa iba gúľala očami, pretože oni boli zatiaľ bez kontaktu, aj napriek množstvu kŕmenia, ktoré tam podľa nás až nezmyselne v prvý deň nahádzali…
Zmena miesta sa oplatila
a toto je dôkaz.
Fajn, ako ďalej?
Keďže sme robili na internetových stránkach aj online prenos z pretekov, ihneď sme zadali túto aktuálnu informáciu aj s fotografiami na internet. V momente nám začali vyzváňať telefóny a pípať správy s gratuláciami od kamarátov, ktorí to sledovali doma a držali nám palce. Užili sme si svojich päť minút slávy a začali sme premýšľať, ako ďalej s týmito pretekmi a akú taktiku máme zvoliť… Mali sme parádne našliapnuté na cenu Top Biggest 5 Fish, ktorú mimochodom Majo minulý rok vyhral a obhájiť túto cenu by bola paráda. Taktiež sme zvažovali, či ideme podľa prvotného plánu, a to uloviť čo najviac kusov a pobiť sa o víťazstvo v sektore, prípadne o hlavnú kategóriu súťaže…
Zmeniť taktiku či nie?
Preteky sa začali pre náš tím fantasticky a hoci sme mali len dve ulovené ryby, zato však s hmotnostným priemerom 21,35 kg! Na oslavu sme si otvorili náš tradičný ananás v konzerve, na ktorom sme mali napísané 20+ a náležite sme si ho všetci traja vychutnali. Po týchto dvoch našich rybách sme u susedov na čísle 102 okamžite zaznamenali zvýšenú aktivitu a videli, ako nakladajú vedrá s kŕmením do člna. Vo dvojici vyrazili na vodu a s kŕmením opäť nešetrili. Obávali sme sa, aby týmto extrémnym zakŕmením nepokazili miesto aj nám.
V našom sektore zostalo celý deň ticho a nemali sme ani záber. Navečer sme poprevážali všetky prúty a dokŕmili. Po polnoci mal Majo konečne záber a priniesol na breh lysca s hmotnosťou okolo 6 kg. Očakávali sme ďalšiu akciu, ale prišiel len jeden záber, keď ryba vytrhla záťaž zo závesky, ale nechytila sa.
Konkurencia nás predbieha
Ráno prebehol klasický rituál – poprevážali sme po noci všetky udice a len trocha sme dokŕmili. Nemalo význam hádzať tam množstvá krmiva, keď ryby nespolupracovali tak, ako sme si predstavovali. Navyše Rakúšania po ďalšej noci bez záberu opäť razantne prekŕmili svoj sektor. Počas dňa sme boli opäť bez záberu a vľavo od nás sa nám už výrazne začali vzďaľovať dva tímy. Rumuni na čísle 96 s 260 kilogramami a za nimi chalani z Mikbaits Moravia so 100-kilovou stratou. Majo sa rozhodol zmeniť miesto a posunul udicu, z ktorej nemal ešte záber o kus ďalej. Ja som sa takisto posunul asi 70 m doľava, ale zostával som stále na hranici 350 m na tvrdom dne. Druhú montáž som nechával na mieste, odkiaľ prišiel veľký kapor, lebo som dúfal, že tam nebol sám. Majove nové miesto sa ozvalo krátko po prevezení a mali sme ďalšieho asi 7 kg kapríka. Potom prišli dve jazdy naraz. Ja som mal nebodovanú rybu a Majo priniesol ďalšie body. Keďže aj susedia z ľavej strany začali pripisovať ryby a všetko ťahali zo zadných bójok, okamžite som zareagoval a jeden prút som zaviezol dozadu na 530 m a rozkŕmil som nové miesto. Po troch hodinách mi z nového miesta prišiel záber a zhruba 12 kg kapor. Dobre sa hovorí: „Zmena miesta, ryba istá.“
Dokončenie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
