Čím ďalej, tým viac počúvame, ako príroda pomaly ustupuje človeku. Je to vo svojej podstate dobre, že sa tento vážny problém dostáva do povedomia širokej verejnosti. No lepšie by bolo, keby sme to vôbec nemuseli riešiť. Ale musíme, naša generácia je tá zlomová. Bude to buď, alebo.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2021
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 44
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 09.07.2021.
Stojím na moste a pozerám do vody jednej z našich najvychytenejších riek. Pristaví sa pri mne starý pán a hoci je mi jasné, že ľudia majú tendenciu idealizovať si minulosť, spájanú so svojou mladosťou, opisuje, ako sa voľakedy rieka černela rybami. „Viete, nebolo žiadne chyť a pusť a rýb bolo ako maku,“ hovorí. Nebol jediný, každý, kto sa v priebehu roka pri mne pristavil, zopakoval túto pesničku...
Ako sa dá pomôcť
Problém je to, samozrejme, globálny a pri globálnych problémoch majú jednotlivci tendenciu prehliadať ich s tým, že to aj tak nedokážu ovplyvniť. No nie je to celkom tak. Keď sa každý zameria na svoje okolie alebo oblasť svojho záujmu, mnohým veciam môže pomôcť.
Ja ako rybár – aj keď to znie asi paradoxne, pretože rybári sú vnímaní ako jedni z tých, čo tieto problémy spôsobujú – sa zaujímam práve o túto oblasť. Mnohými úplne prehliadanú. Ryby nevidíme, vnímame ich maximálne ako súčasť našej stravy. Žijú skryto vo svete, do ktorého máme prístup obmedzený. Berieme ich ako samozrejmosť, niečo, o čom vieme, že je, no nezáleží nám na tom, teda prinajmenšom väčšine.
Začnime pomenovaním problému
Ako som spomínal v predošlých článkoch, vrátil som sa k muškáreniu, lovu na horských potokoch, riekach a ostal som šokovaný. Za krátky časový úsek asi pätnástich rokov, čo som naposledy stál pri vode s muškárskym prútom v ruke, situácia sa dramaticky zmenila.
Niečo, čo som bral ako samozrejmosť, už ňou nie je. Život z našich horských vôd sa vytratil a okrem pár jednotlivcov a malých skupiniek ľudí sa tým nik ani nezaoberá. Akoby ten problém ani neexistoval. Je skvelé, že sa medzi širokú verejnosť dostali témy ako ochrana lesov, vtáctva, vlkov, medveďov. No ryby nik nerieši. Nevidíme ich, nuž nevidíme problém!
Pritom aj samotní ekológovia a aktivisti by mali rozumieť tomu, že keď v prírode miznú jednotlivé druhy, následky sú reťazovité. Všetko so všetkým súvisí a ja sa teraz budem snažiť nájsť jednotlivé príčiny tohto stavu...
Čo je na príčine
Prečo pstruh, lipeň a ich sprievodné druhy rýb z našich vôd dramaticky miznú? Nikdy to nie je iba z jednej príčiny, aj keď, samozrejme, svojím spôsobom je. Na začiatku všetkého stojí človek. Jeho snaha o podmanenie si všetkého vyústila do už prebiehajúcej katastrofy. Meníme prírodné pomery, likvidujeme prírodu a pri všetkej svojej zaslepenosti si ešte stále mnoho ľudí neuvedomuje, že sa to týka nás všetkých!
Zmeny musia byť skutočné
Takže to, že človek zmenil pomery, respektíve rovnováhu v prírode, už asi všetci vieme, no pokúsim sa byť konkrétnejší. Teraz na svoju obhajobu: prečo práve ja ako rybár moralizujem o tejto téme. Mojou snahou bude veci meniť, nie iba moralizovať. Svojím spôsobom žijem už dlho ekologickejšie ako mnohí iní. Od detstva som vegetarián, v našej domácnosti triedime odpad, redukujeme množstvo plastov a chémie (tu už existujú aj iné alternatívy). Na to, že som chalan z mesta, tak som v prírode trávil mnoho času. Či už pri brehoch potokov a riek alebo v lesoch, alebo na horách. Teraz je to také „in“ tváriť sa ekologicky, no nerobiť pre to v podstate nič.
Poďme ale späť k nosnej téme – príčiny úbytku rýb z horských a podhorských vôd.
Stavy vôd sú alarmujúce
Rieky sme spútali a presekali veľkým množstvom kaskád, regulácií, malých vodných elektrární, ktoré totálne zmenili hydrologické pomery. Nad prehradením sa tok rieky spomalil a usádzajú sa tam naplavované sedimenty, ktoré nemôžu putovať ďalej riečnym prúdom a nepretržite tak formovať, meniť tok. Okrem toho sme znemožnili lososovitým rybám podnikať ich migračné trasy, ktoré mali v sebe zakódované tisíce rokov. Pritom napríklad MVE majú energetický prínos skutočne minimálny; podľa toho, čo som sa dočítal, predstavujú iba asi 5-percentný podiel na výrobe elektrickej energie.
V zahraničí to už pochopili a existuje tam mnoho iniciatív a projektov na opätovné spriechodnenie riek. Ľudia tam bojujú za svoje rieky a v mnohých prípadoch aj uspejú. Nám je to však ľahostajné. To musíme zmeniť!
Kľúčová úloha stromov
Takisto výrub stromov, ako súčasť protipovodňových opatrení, by mal už dávno patriť do dôb minulých. So stromami odstraňujeme zatienené miesta, ktoré ryby chránia pred predátormi, pod ich koreňovými systémami majú mnohé druhy rýb úkryty a zároveň sa nekrytá voda v lete viac prehrieva. To však nie je všetko – na jeseň popadané listy vo vode rozkladajú drobné organizmy, ktoré tvoria potravu pre larvy vodného hmyzu a ten zase tvorí potravu lososovitých rýb.
Aj odlesňovanie výrazne prispieva k úbytku rýb v našich vodách. Vlaha sa nezadržiava, malé potoky, vlásočnice (neresiská pstruhov) ostávajú bez vody, v prípade zrážok, ktoré by les pohltil, sú ryby zase spláchnuté prúdom vody a nemajú sa kam ukryť. A tu sa vraciame k už spomenutému zatieneniu a zvyšovaniu teploty horských vôd. Lebo to všetko spolu súvisí.
Ekosystém je zložitý organizmus
Teraz sa trošku zadrapím do ekologických aktivistov, pretože jednostranná ochrana jedného druhu, neraz nepôvodného, ktorý je predátorom ďalšieho ohrozeného druhu, ktorému
postupne miznú prirodzené biotopy, má za následok totálnu devastáciu. Ako pacifista súhlasím s tým, že chrániť treba, no nie jedného tvora, vždy ide totiž o komplexný problém! Tak je to v prípade kormorána, ktorý zdecimoval už aj tak ľuďmi dosť skúšanú populáciu lipňa aj vydry a norka kanadského, ktoré sú zase špecialisti na pstruhy. Je to veľmi zjednodušený pohľad, no vo svojej podstate je to tak. Nedá sa vypichnúť jeden problém a druhý nevidieť. Ryby mali vždy prirodzených predátorov, to je fakt. No mali aj priaznivé okolnosti na svoj život, dostatok potravy, úkrytov a vhodné podmienky na neres.
Rybári súčasťou problému aj riešenia
Samozrejme, aj rybári zohrávajú v celom probléme významnú úlohu. Rybárske techniky sa za posledné desaťročia zlepšili a sú také efektívne, že aj tu sa musí pristupovať k reštrikciám. Ak ide o obmedzenie počtu úlovkov, tak som aj za úplnú ochranu pstruha potočného a lipňa, lov iba v režime chyť a pusť, hlavne ich pôvodných populácií. Hospodárenie na mnohých našich vodách nie je vonkoncom ideálne. Pôvodný pstruh a lipeň sa nahrádzajú pstruhom dúhovým, ktorý je menej náročný a hlavne lacnejší a tvorí konkurenciu pre naše pôvodné druhy
Slovenský rybársky zväz má na tom tiež svoj podiel, lebo funguje ešte v režime spred tridsiatich rokov a nereflektuje to, že pomery sa za ten čas výrazne zmenili. Teda áno, v niektorých veciach sa prispôsobili trhovému hospodárstvu a stali sa z nich perfektní obchodníci. Prirodzene, nie na prospech rýb a rybárov, čo je už ale ďalšia téma, ktorá rozhodne tiež stojí za zmienku.
Čo môžeme urobiť, aby sa to zlepšilo?
Dostať túto tému medzi širšiu verejnosť, pretože sa nás týka!
Bojovať proti výstavbe nových MVE a bojovať za likvidáciu a minimálne funkčné spriechodnenie tých, čo už sú postavené.
Bojovať proti drastickým reguláciám našich riek a bojovať za naše lesy, čo sa už našťastie deje.
Snažiť sa minimalizovať chémiu použitú v domácnostiach, kontrolovať reálnu funkčnosť čističiek odpadových vôd.
Nevypilovať stromy popri našich riekach! Radšej sadiť nové!
Vyvinúť tlak na Slovenský rybársky zväz! Rybári vedia prečo.
Všímať si svoje okolie!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
