S mojím starým kamarátom Ronnym som mal niekoľko skvelých, poučných a nezabudnuteľných rybárskych zážitkov. Samozrejme, boli aj rybárske dni, ktoré nám rozšírili obzory pri love zubáčov. Tak to bolo aj v jeden pekný deň pred dobrými desiatimi rokmi pri love zubáčov z člna na naozaj skvelom jazere…
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2022
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Driftovali sme po okraji jednej hrany s hĺbkou asi 10 metrov a skúšali sme na dne jigovaním chytiť dákeho zubáča. Za posledné dva týždne sa v tejto hĺbke chytilo veľa pekných zubáčov, preto sme sa sústredili na túto oblasť. Okrem dvoch zubáčov‑dorastencov sa nám v prvých hodinách nepodarilo dostať na háčik žiadnu poriadnu rybu. Aj preto sme potom skúšali šťastie o trochu plytšie a, pravdaže, aj v hlbších oblastiach jazera. Ale akosi z toho stále nič nebolo. Preto sme sa rozhodli vyskúšať niečo úplne iné, bol to taký mix medzi trollingom a vertikálnou prívlačou. Dalo by sa povedať z každého rožka troška.
Keď berú opatrne, háčik je často zaseknutý len na krajíčku.
Do frasa, prekážka sa pohla!
Prút dáte do stojana ako pri trollingu, ale nepustíte nástrahu ďaleko za čln, len ju spustíte tesne nad dno ako pri vertikálnej prívlači a ani nezapnete motor, ani neveslujete v určitej konštantnej rýchlosti, len driftujete a necháte sa unášať. Pomaly sme driftovali do plytšej oblasti a ja som sa zapozeral na špičku prúta. Na špičke prúta som si všimol, že nástraha sa viac či menej zachytáva o dno a občas opäť odskočí. Pomyslel som si – musím ju nadvihnúť alebo úplne vytiahnuť, aby som nezostal niekde visieť o prekážku na dne. Ako som si pomyslel, tak som chcel aj spraviť. Zohol som sa k prútu a v tom momente sa prút zrazu ohol ako luk. Pomyslel som si „No do frasa!“, už mám zakvačené niekde v prekážke. Zrazu sa ale prekážka začala hýbať a špička môjho prúta sa ohla až nad hladinu.
Pekne sfarbený zubáč z Rujany.
Predtým by mi to ani nenapadlo
Okamžite som zobral prút do ruky a už ani neviem, či som v tom zhone zasekol. Na háčiku bola určite slušná ryba, ktorá sa v hĺbke stále dobre vzpierala. Krátko nato sa na hladine vynoril zubáč dobre cez 80 cm. Bol som prekvapený a naozaj šťastný! Zubáč zabral na nástrahu ťahanú po dne (doslova som ňou oral dno) a normálne ju šlukol z dna. To som dovtedy ešte nezažil! Už predtým sme si na sonare všimli ryby doslova pribité ku dnu. Nikdy by mi ani vo sne nenapadlo, že ich budeme musieť v prenesenom zmysle slov „vyorať z dna“. Ja a Ronny sme sa na seba pozreli a začali sme sa smiať. Z tohto momentu by som tiež mal rád fotku… Najprv sa idete uhádzať k smrti, ale ste bez záberu, no potom sa takýmto štýlom dopracujete k rybe. Skvelé, spoločný úspech sa počíta!
Ak ostrieže lovia, tak nástraha
v ich farbách je jednoducho
najlepšia.
Potom sme, samozrejme, zopakovali ten istý drift znova a snažili sme sa týmto spôsobom dostať na háčik ďalšie ryby. Teraz už neviem, či to bol tretí alebo štvrtý drift…, ale potom sme zrazu mali double! Zubáče zabrali naraz na obidve nástrahy ťahané po dne. Ronny a ja sme zdolávali súčasne! Na svetlo sveta sa dostali dva krásne zubáče cez 70 cm. Kto by to bol povedal?! V ten deň to bola prelomová metóda a fungovala naozaj dobre!
Niekedy prináša úspech, keď prút necháte v držiaku a nástraha sa pohybuje buď tesne nad, alebo úplne po dne.
Videli sme ryby na dne. Ako na ne?
Na tento druh prezentácie nástrahy som potom na pár rokov zabudol. Keď som so svojím starým kamarátom Erikom strávil deň na rybách vo vodách Rujany, mali sme podobné podmienky ako v onen povestný rybársky deň pred pár rokmi. Aj v tento deň sme videli ryby na dne. Ale nepodarilo sa nám presvedčiť ani jediného zubáča, aby zabral. Povedal som Erikovi o tomto výnimočnom rybárskom dni spred rokov a on neváhal ani chvíľku a okamžite prezentoval gumu týmto štýlom. Výsledkom jeho rýchleho prispôsobenia sa aktuálnej situácii na vode bol ohnutý prút len pár minút po novej prezentácii. Erikov prvý zubáč na Rujane bola krásna 82 cm dlhá ryba! Nielenže on bol šťastný, ale aj ja som sa tešil z jeho úspechu a už som naisto vedel, že tento systém prezentácie nástrahy je chytľavý.
„Zimný“ zubáč zabral na extrémne pomaly vedenú nástrahu.
Neodolateľný oblak zvíreného dna
Odvtedy sa mi za určitých podmienok vo vodách Rujany podarilo mnohokrát pochytať pekné zubáče. Na ostatných vnútrozemských revíroch som to testoval až oveľa neskôr, ale aj tam to vždy zafungovalo. Zubáče sú predátory, ktoré sa plížia za svojou korisťou. Ak sa nástraha vlečie po dne, potom na seba výrazne púta pozornosť. Moja nástraha sa však nepohybuje agresívne, ako to býva zvykom s veľkým kopytom. To sa zubáčom niekedy nepáči a od ponúkanej nástrahy sa po krátkom sledovaní odvrátia alebo na nástrahu nereagujú vôbec. Jediná agresívna vec na vlečenej nástrahe po dne je oblak, ktorý nástraha spôsobí vírením dna. To však zubáče neodrádza, práve naopak. Keď sa zubáč priblíži k nástrahe, v žiadnom momente nezíska pocit, že ho vyhliadnutá korisť spozorovala. Ryba potom môže v pokoji nasledovať nástrahu a následne zaútočiť a zožrať. Túto „podívanú“ sme mohli už niekoľkokrát sledovať naživo na sonare s live‑sondou. Zakaždým to vyzeralo naozaj vtipne… Ryba nasledovala nástrahu a približovala sa bližšie a bližšie, až sa jej takmer dotkla. Krátko nato zaútočila na nástrahu.
Prístav a napodobenina ráčika sú tou správnou kombináciou v chladnom období.
Postupom času som si všimol, že zubáče si rady vezmú takto ponúkanú nástrahu, hoci aj nie sú veľmi aktívne a agresívne. Aj keď sú pasívnejšie, takto ich vždy môžete vyprovokovať k záberu. Akoby si mysleli: „Vezmem si so sebou ešte túto desiatu, kým si ľahnem“. Pri bežnom jiggingu by v tomto prípade nič nefungovalo a zubáč by sa skôr odplašil.
Aj pri horších svetelných podmienkach zubáče nemajú problém nájsť nástrahu.
Ďalšie príťažlivé nástrahy na dno
Rád lovím na jednom stredne veľkom jazere s rozlohou dobrých 200 hektárov. Toto jazero má dve rozsiahle plytké zóny, kde priemerná hĺbka vody na týchto pláňach je asi jeden meter. Do týchto miest chodia zubáče znova a znova, aby si naplnili žalúdky. V okolí je vždy dostatok bielych rýb.
Zo začiatku sa mi na týchto vodných pláňach darilo opakovane úspešne chytať zubáče s rôznymi voblermi. Musím povedať, že najmä voblery prezentované tesne pod hladinou fungovali väčšinou vždy celkom dobre. Ale s gumenými nástrahami, ktoré mali twistrový chvostík, sa mi tam darilo oveľa lepšie. Tieto nástrahy mali jednu výraznú výhodu. Vždy som s nimi dokázal vygenerovať trochu akcie, aj keď som ich ťahal pomaly a úplne po dne. Okrem oblaku rozvírených usadenín na dne sa veľmi zvodne pohyboval aj chvostík mojej nástrahy. Ešte aj dnes ani ten najopatrnejší zubáč neodolá takto prezentovanej nástrahe. Samozrejme, ani ten „curly‑Tail“, ako sa dnes moderne nazýva v odbornom žargóne twistrový chvostík, nie je tou zázračnou nástrahou do každej situácie. Napriek tomu sa vždy treba snažiť aj takto vylákať nejedného pasívneho zubáča zo zálohy. Lebo znova a znova majú tieto ryby so „sklenenými očami“ slabosť pre tieto nástrahy.
Mojím ďalším obľúbeným typom nástrah pri „oraní dna“ sú tzv. „no action“ gumy, nazývané tiež smáčiky. To, že vraj nemajú vôbec žiadnu akciu a nevydávajú žiadne vibrácie, nie je tak celkom pravda. No action gumy napríklad s chvostíkom v tvare veľkého V vydávajú jemné vibrácie, ktoré sú pre zubáče priam magické – ak sú správne prezentované. Už samotné ťahanie takejto nástrahy po dne vytvára toľko pohybu, že to zubáčom pripadá neodolateľne lákavé. Práve takouto prezentáciou týchto nástrah sa mi podarilo presvedčiť k záberu tie väčšie exempláre. Ale aj veľmi jednoduché smáčiky s pintailovým chvostíkom, čiže len s tenkým chvostíkom bez kopýtka alebo bez vidlicovitého ukončenia, sú takisto veľmi účinné. Musíte len zistiť, aké sú aktuálne preferencie zubáčov.
Takmer metrový zubáč zobral gumu prezentovanú priamo pod člnom.
Týmto však vôbec nechcem povedať, že by ste sa mali vzdať používania klasického kopýtka. Vždy to totiž záleží od aktuálnej situácie a nálady zubáčov. Gumy s malými kopýtkami fungujú v lete naozaj dobre a mali by ste ich určite vyskúšať. Sú dni, keď na Rujane – ale netýka sa to len Rujany – dokážem s vysokofrekvenčnými vibrujúcimi gumenými nástrahami urobiť veľa záberov. V takýchto dňoch naopak pasívne nástrahy vôbec nefungujú. Vtedy sú pre ryby tieto nástrahy predsa len málo pohyblivé. V takom prípade býva väčšinou kľúčom k úspechu kombinácia vibrujúcej nástrahy ťahanej po dne – to niekedy privádza zubáče do šialenstva. Podľa mňa to najlepšie funguje na revíroch s hojným výskytom býčkov a hlaváčov. Tie sa tiež držia na dne a plávajú cikcakovito s veľmi vysokou frekvenciou. Myslím si, že môj spôsob prezentácie nástrahy potom dobre napodobňuje toto správanie, lebo to, jednoducho, funguje. Úspech len dokazuje,
že mám pravdu!
V čistej vode bývajú priehľadné nástrahy kľúčom k úspechu.
„Orať“ môžete úspešne aj z brehu
Je jasné, že lov s nástrahou ťahanou po dne nie je stvorený len na lov z člna. Najmä z brehu môžete byť takto úspešní práve na miestach, o ktorých ste si mysleli, že už nefungujú. Chcem tým povedať, že na silne prechytaných miestach a na revíroch s veľkým rybárskym tlakom môžete s nástrahou ťahanou po dne zažiť hody. Ryby nepoznajú takýto štýl prezentácie nástrahy a sú na ňu dosť zvedavé. Za posledné dva roky som sa o tom presvedčil dosť často s mojím rybárskym priateľom Uwem. Jeho metódou na nájdenie aktívnych rýb je totiž aj „oranie dna“. Na druhej strane ja často používam pri hľadaní rýb jigovanie. A v dvoch tretinách prípadov mal práve Uwe prvú rybu a ja som sa mohol len prizerať. Prvú rybu dňa mávam len vtedy, keď sú zubáče veľmi agresívne.
Práve kapitálne exempláre rady zoberú nástrahu vlečúcu po dne.
Toto je tá správna finta na zubáče
Teraz už aj ja viacej skúšam hľadať zubáče touto metódou. Časom som si naozaj všimol, že toto je tá správna finta na zubáče. Niektoré z mojich obľúbených lovných miest z brehu sú hrádze na riekach a plavebné komory, pokiaľ je povolené v nich chytať. Vždy tam je nejaký prúd a práve vtedy je táto metóda smrteľne účinná. Vypozoroval som, že pred týmito stavbami si zubáč rád hľadá potravu aj v divokej vode. Občas som nahodil svoju gumu priamo do víriacej vody a keď narazila na dno a prúd ju začal odplavovať, vytúžená ryba už visela na háčiku. Často som tiež prestal zrýchľovať gumu, aby som ju odlepil od dna buď navijakom, alebo prútom. Iba som gumu ťahal po dne, kým som mal nejaký kontakt s rybou. Riziko uviaznutia v prekážkach je na takýchto miestach vždy prítomné, to je jasné. Teraz už mám hmotnosť nástrahy vyladenú do takej miery, že s tým už takmer žiadne problémy nemám. Moje pravidlo je: „Také ľahké, ako je to len možné a také ťažké, ako je to nutné!“ Potom sa môžete vyrovnať aj s takýmito pohrebiskami nástrah a výrazne znížiť svoju kvótu obetí.
Rôzne kreatúry a ráčiky sú priam predurčené pre ofsetové háčiky.
Ešte montáž s čeburaškou…
Dnes často uprednostním nastražovací systém pred starou dobrou gumenou nástrahou na jigovom háčiku. V poslednom čase som veľmi rád používal montáž s čeburaškou na vyššie uvedených miestach a tiež v kanáloch, prístavoch a kamenných násypoch. Všimol som si, že týmto spôsobom môžete veľmi znížiť počet stratených nástrah. Na miestach, kde som predtým po pár hodoch totálne rezignovaný trhal nástrahu za nástrahou, dokážem dnes úspešne loviť s minimálnymi stratami. Jednoducho, je to skvelé! Navyše dokážem držať nástrahu na dne s ešte menšou hmotnosťou. To zase podporuje dráždivý chod nástrahy. A s čeburaškou sa to dá urobiť o niečo pomalšie ako zvyčajne. Obľubujú to najmä veľké zubáče a my chceme predsa všetci chytať veľké ryby!
Ako optimálna kombinácia pre túto montáž sa mi osvedčili rôzne kreatúry a ráčiky. Tieto gumy sú skutočne ideálne a ako stvorené na pomalé vedenie nástrahy. Ale aj rýchlejšie variácie prezentácie sú možné s mnohými modelmi zo sveta nástrah tzv. kreatúr. Tento typ nástrah preto rád a úspešne kombinujem s čeburaškou.
Keď berú, nie je problém zdolať jedného za druhým.
Späť k pomalému vedeniu nástrahy
V chladnom období môžem jednoducho viesť svoju nástrahu tak pomaly, aby presne spĺňala to, čo v tomto období zubáče preferujú. Nie každá nástraha to dokáže. Okrem toho mi to aj v chladnom ročnom období umožní loviť bez uviaznutia, aj keď nástrahu ťahám úplne spomalene. A najdôležitejšie pre mňa je, že moja nástraha pracuje dráždivo pri akomkoľvek štýle prezentácie. Práve kreatúry ponúkajú takúto širokú škálu prezentácií nástrah vo všetkých ročných obdobiach.
Tak nech to kope, priatelia! Petrov zdar!
Montáž s čeburaškou je aj
v zime veľmi účinná zbraň.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
