Dnes vás vezmem k jazeru, ktoré leží iba pár kilometrov od rieky Pád, v blízkosti Álp. Od iných súkromných vôd sa líši výskytom farebných koi kaprov. Ak chcete uloviť oranžového, bieleho, žltého, bieleho s čiernou škvrnou, čierneho či červeného, jazero KoiLand je pripravené podsunúť vám všetky, ak nie ste úplný kapro-tĺk. Krásne amury a jesetery ako bonus navyše.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 18
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 22.06.2022.
Partia je nemenná
Traja kamaráti z Trnavy a ja. Na jar 2021 uhrádzame zálohu za rezerváciu dvoch lovných miest na KoiLand Lake, aj napriek tomu, že šanca dostať sa na rybačku bude v októbri niekde vo hviezdach. Pandémia je na ústupe, no odborníci predpokladajú, že na jeseň, v čase nášho naplánovaného odchodu, opäť prepukne.
Predpoveď vyšla do bodky. Vírus napína v septembri svaly, cerí zuby a zabíja. Okresy na Slovensku idú podľa Covid automatu do červenej farby a moje rodné Košice sú už týždeň vo farbe bordovej. Celé zle. Sme však zaočkovaní, tak nie je nad čím dumať. Máme tú možnosť, tak ju predsa využime! Digitálna registrácia pred príchodom do Talianska, podobne registrácia na našej eHranici pred návratom na Slovensko, cestovné poistenie, balíme…
Cesta okolo jazera, vpravo za plotom pole s ryžou.
Je október. Ôsmeho. O 13.57 vyrážam zbalený z Košíc do Trnavy rýchlikom. Väčšiu časť kaprárskeho výstroja mám našťastie celoročne uschovanú v Trnave u Ivana v garáži, tak riešim iba „dvojručnú“ batožinu. V jednej ošatenie a v druhej všetko ostatné – hlavne „tajné“ nástrahy a kaprárska bižutéria. Ak by som mal niesť v súčasnosti všetku „kaprárinu“ rýchlikom, bolo by to viac-menej nemožné! Z Trnavy už pôjdeme vo štvorici autom s vozíkom. Nocou pokračujeme do Talianska: ja, Ivan starší, Roman a Ivo junior, s tým, že ja už budem mať odsedených päť a pol hodiny v rýchliku. Potom ešte dvanásť a pol, ak všetko pôjde, ako by malo. Do Talianska máme dvoch istých šoférov. Sú nimi Ivan st. a Roman, s ktorými necestujem prvýkrát. Chlapcom za volantom na 100 % dôverujem! Žiadni piráti, iba pozorní a spoľahliví vodiči. Ale jááj, zadok môj, čo len s tebou bude?!
Driemem a v hlave sa mi roja myšlienky: „Mám všetko?“, „Ulovíme kaprisko nad 25 kíl?“ V Ružomberku spozorniem… Trať kopíruje rieku Váh a miesta, kam v posledných rokoch chodím za hlavátkou. Úspešne. Za Kraľovanmi padám opäť do driemot. Snažím sa pospať si čo najviac, lebo ma čaká nekonečné nočné peklo po cestách Rakúska a Talianska. Nedarí sa mi, vnímam navôkol tváre v respirátoroch aj bez nich. Zodpovední, aj tí druhí, ktorí pandémiu stále zľahčujú aj napriek veľkému žiaľu iných, ktorí už v rodinách pocítili dosah vírusu a smrti. Nie, nie je to film…
Do Trnavy prichádzam so zanedbateľným meškaním. Aj napriek tomu, že sme boli dohodnutí vyraziť o dvadsiatej druhej, vyrážame do noci, na cesty plné nástrah okamžite. Nie je kam sa plašiť, tak radšej pokojne a s rozvahou.
Miestna „star“ – vietnamské prasa.
Peklo ciest
Na rakúskej hranici nás zastavujú kompetentní, no po ozrejmení situácie, že smerujeme za rybami do Talianska, zbytočne nás nezdržiavajú. Cesty sú po pár hodinách jazdy prázdne a mĺkve, všade tma, iba strašiaky v podobe oranžových odraziek na krajnici svietia, oslepujú a navádzajú na správny smer jazdy – už len nezaspať. Na talianskej hranici niet nikoho, tak ťaháme ďalej. Nekonečná cesta, hodiny sa vlečú pomaly, ideme stovečkou, máme vozík, nedá sa viac. Našťastie, cesty sú fajn, aj napriek častým zmenám rýchlosti pre práce na diaľnici. Okolo ôsmej ráno sme šťastlivo, po osi Trnava – Bratislava – Viedeň – Villach – Udine – Miláno, skoro na mieste.
V provincii Alessandria, v malom mestečku a obchode Penny nakupujú chlapci ešte nejaké drobnosti. Mne pripadla úloha strážcu automobilu. Strážim. No moje pozorné oči zaregistrujú pred vchodom do obchodu Afričana v strednom veku, ako si privyrába pomocou s nákupnými vozíkmi. Vykladá nákupy do áut za všimné a neskôr vráti vozík na miesto. Opäť sa zamýšľam – na jednej strane vozíky plné obživy a na druhej strane sporo odetý chudák čiernej pleti, určite hladný, ktorý sa snaží iba prežiť v neznámej krajine ďaleko od domova. Kde prebýva, kde spí?
Je to celé v poriadku?
Keď to píska, tak sa ťahá.
Zhruba tridsať minút po ôsmej sme po nenápadnej odbočke z hlavnej cesty na mieste – v provincii Vercelli (Stroppiana). A patrične unavení. Verte mi, nemáte nám čo závidieť. Ale aj to je súčasť rybačky!
Dvanásť a pol hodiny v aute na cestách (ja už 18 hodín) a víta nás KoiLand Lake. Žiaľ, farebné kapry nás nevítajú s úsmevom, vyskakujúc nad hladinu, no všetci vieme, že sú tu a všetko závisí iba od našej šikovnosti. Privítajú nás čoskoro rýchlym záberom?
To ukážu najbližšie hodiny.
Pávy zo „zverinca“
na malej prechádzke.
KoiLand Lake
KoiLand Lake je klasickým súkromným revírom, ktorého hlavným lákadlom sú kapry koi i ostatné obrie kapry, amury a jesetery. Štrkové jazero s rozlohou šesť hektárov, desať lovných miest, každé pre dvoch rybárov. Zakázaný je spôsob lovu Zig rig, háčiky je nutné použiť bez protihrotu, vlasec od 0,35 mm na cievke navijaka vzhľadom na výskyt veľkých rýb. Inak ako všade – komplexná starostlivosť o ulovenú rybu. Revír je celoročne otvorený, kapry môžete loviť hoci aj na Vianoce. Je však zabookovaný minimálne pol roka vopred, kapry do 34 kg, jesetery 40+ kg a torpéda z Amuru do cca 25 kg, aj farebné. „Súkromák“ je obohnaný plotom medzi poľami, hĺbka vody sa pohybuje od 2 do 9 metrov podľa sezóny. Pri lovnom mieste č. 1 sa nachádza WC aj sprcha, no aj zmeska domácich zvierat – nechýbajú sliepky, morky, pávy a vietnamské prasatá (posledne menovaná zver je často na pochode okolo lovných miest, vyhľadávajúc obživu v podobe na zem padnutých boilies). Nájdete tu zásuvku na 220 V na dobitie dajme tomu powerbanky či mobilov.
Prvý kapor v prvú noc – 23 kg.
Kompletné znenie pravidiel si môžete dohľadať na internete (regolamento: versione in italiano) napr.: https://koilandlake.wordpress.com/rules-and-regulations/regolamento/. Krásne úlovky nájdete na odblokovanej facebookovej stránke https://m.facebook.com/koilandlake/ – aj keď nie ste registrovaní.
Ak chcete vyvážať lodičkou, dá sa, nie je problém. Cesta pre autá okolo jazera, auto máte počas rybačky pri lovnom mieste. To je asi všetko. Na jazero sa dá cez majiteľa objednať pizza (naozaj fantastická) či cestoviny z blízkej obce Caresana. Tú pizzu ochutnajte, očarí všetky vaše chuťové poháriky a bude pre vás akýmsi porovnávacím etalónom pri konzumácii iných pízz v budúcnosti na iných miestach. Za mňa najlepšia v živote,
akú som jedol! Poctivá, „domáca“.
Miesto, kde lovil Ivan st.
(„zátoka smrti“).
Budujeme tábory a začíname loviť
Aj napriek tomu, že sme unavení z cesty, vybaľujeme výstroj a budujeme tábory na miestach číslo 2 a 3. Roman s Ivom jr. na mieste č. 2 a ja s Ivanom st. na mieste č. 3. Prúty sú veľmi skoro zostavené, podobne aj montáže. Šup s nimi do vody! Je krátko po poludní, všetkých dvanásť prútov je nastražených a vo štvorici očakávame záber. Komu zapípa prvému? Vedľa za plotom jazera prebieha žatva akéhosi menšieho druhu ovsa, no nevenujeme tomu veľkú pozornosť. Keďže máme so sebou aj čapovacie zariadenie na pivo a aj to pivo, tak tomu prvému čapáku sa po dlhej ceste už neubránime. Začína sa nekončiaca debata o útoku na tunajšie kapry. Popoludnie je bez záberu, v podvečer sa unavení a dobití „nasáčkujeme“ do bivakov. Prepúšťame miesto príposluchom, nech strážia. Noc bude dlhá…
Okolo dvadsiatej druhej dobehne Roman z vedľajšieho miesta, nech idem odfotiť kaprisko, ktoré práve zdolal. Beriem foťák a čo čert nechce, hneď v prvú noc, pri prvom pokuse zdokumentovať rybu, vypovedá poslušnosť! Spúšť štrajkuje. Fajn, kde si, svätý Peter?! No stihnem aspoň pár záberov mobilom. Kaprisko má 23 kg a takmer sa nevmestí do odháčkovacieho matraca. Taký šupinatý macík, svalovec.
Prvá noc je pre mňa s Ivom na trojke pokojná a bez záberu – šesť signalizátorov nevydalo ani hláska. Zato žaby za plotom hulákali až-až a trápili moje chabé nervy po dlhej ceste v driemotách a polospánku. Ej, bisťu, Francúzov na vás!
Mladšia polovica výpravy mala v noci na svojom mieste rušno. Ulovili päť rýb – kaprov (od 10 kg do 23 kg) a jedného jesetera. Nevadí, veď prečo nedopriať šťastia druhému?
Ak ste zvedaví, či sa rybárske šťastie obrátilo a či sme boli
s farebnými kapríkmi úspešní aj my s Ivanom, tak nás čítajte
aj v nasledujúcej druhej časti…
Arrivederci, da continuare la prossima volta.
Pokračovanie nabudúce
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
