Aby bolo jasné, že po liptovských kopcoch nebehal len Jánošík, ale aj šikovné rybárky, tak vám jednu z nich predstavím. Neoháňa sa valaškou, ale prívlačovým prútom. A robí to veru zručne! Zahanbila by nejedného junáka spod Tatier či z Dolniakov. Možno ste sa s ňou už niekedy stretli na Bešeňke...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Volám sa Kika Repová a pochádzam z malej dediny priamo pod Nízkymi Tatrami. Som dosť hyperaktívny človek, takže doma ma často nenájdete. Ak práve nebehám s prútom popri vode, tak rada chodím na túry, sledujem v lese zver s mojím verným psíkom weimarom a milujem bezcieľne nočné cesty autom.
Brodenie v lete je najlepší relax.
Ako si ty začínala s rybárčením?
Vždy mi príde vtipné čítať, ako rybári hovoria o tom, že ich dedko brával na ryby, a tak podobne. U mňa to tak nebolo ani zďaleka a moja rodina bola dosť prekvapená, keď som začala chytať ryby. K rybám ma priviedol bývalý priateľ. Začal chytať kapry a mňa tie hodiny strávené pozeraním do vody a ničnerobením nudili, tak som si povedala, že si urobím rybárske skúšky aj ja. Začiatky boli kadejaké, kapry ma stále nebavili a bála som sa chytiť rybu do ruky. Navyše mám panický strach z vody, takže zo začiatku mi nerobilo dobre ani stáť na brehu, nieto ešte brodiť. Takto som prežila moje prvé dve sezóny. Ale, keď som chytila do ruky prívlačovku a vytiahla prvého ostrieža, vedela som, že toto je tá správna cesta!
Jesenný pstruh spod Tatier.
Čo pre teba znamená rybačka?
Rybačka pre mňa znamená pokoj, psychohygienu, keď nemyslím na nič, len počúvam zvuky prírody a kochám sa okolím. A na druhej strane pre mňa predstavuje neskutočný adrenalín, keď má človek prút v ruke a odrazu… Kopanec! To je ten najlepší pocit na svete! A nakoniec hrdosť, ktorú cítim, keď rybu zdolám. Vtedy sa musím usmievať pri vode hoci len tak, sama pre seba…
Mrazivý začiatok pstruhovej sezóny na Liptove.
Pamätáš si ešte, kde si začínala a čo si chytila?
Začínala som na Liptovskej Mare a prvá vyvláčená ryba bol ostriež. Pamätám si tiež presne tie momenty, keď som tu chytila prvú šťuku, boleňa, zubáča a takisto sumca. Mara bude navždy mojím rybárskym domovom.
S verným priateľom milujeme turistiku na Slovensku.
Máš nejaký obľúbený revír, ak áno, prečo?
Každý, kto ma pozná, tak vie na túto otázku presnú odpoveď: Bešeňovská vyrovnávacia nádrž. Voda, kde sa cítim ako doma, chodím tam takmer každý deň, aj bez prúta. Voda, kde som ešte ako čerstvá rybárka chytila môjho prvého 60 cm pstruha. Na tejto vode poznám každú jamu a niektoré ryby aj po mene. V lete tu trávim celé dni, niekedy len so psom a knihou v ruke. Ale, keďže bývam na Liptove a tu je to posiate krásnymi riekami a potokmi, mám si z čoho vyberať. Ako bonus mám priamo za domom potok plný krásnych potočákov.
Najšťastnejší deň v živote.
Aký je tvoj najväčší zážitok od vody?
Pre mňa je každá vyvláčená ryba zážitkom a vždy je to rovnaký adrenalín. Ale tak, napríklad, ulovenie 190 cm sumca bol silný zážitok. Odjakživa ma fascinovali šťuky a keď sa mi podarilo vytiahnuť na UL prút 107 cm šťuku, bol to môj najšťastnejší deň v živote.
Bešeňovský fešák.
A najväčší rybársky sen…?
Môj najväčší rybársky sen je, aby sa Liptovská Mara opäť vrátila do stavu, v akom bola pred zubáčovou apokalypsou z roku 2017 a aby ako mávnutím čarovného prútika zmizli všetky zákazy a chaty z brehov…
Váh v Bešeňovej je vždy záruka super rybačky.
Prečo si sa rozhodla pre prívlač? Zlákali ťa krásne sa trblietajúce blinkre?
Pre prívlač som sa rozhodla práve kvôli tej akčnosti, že je človek v pohybe. Keď mám prút celý čas v ruke, je to super adrenalín a napätie, že kedy to konečne kopne. A ešte kvôli tomu, že nemusím nosiť so sebou 10 tašiek s výbavou. Či ma zlákali práve blinkre, to neviem, aj keď je pravda, že prevažne chytám na plandavky.
Keď sme pri blinkroch, predpokladám, že máš asi viacej škatuliek s nástrahami ako šperkovníc…
Keď nad tým tak rozmýšľam, šperkovnicu nemám asi ani jednu. Ale toto obdobie „hromadenia nástrah“ mám už šťastlivo za sebou. Teraz už mám len svoje obľúbené značky a overené nástrahy a iba sem‑tam vyskúšam niečo nové.
Máš nejakú obľúbenú nástrahu?
Moja srdcovka je odjakživa firma Berkley a Abu Garcia, konkrétne neprezradím, ale faktom je, že nástrahy od nich ma nikdy nesklamali. Tento rok som sa rozhodla viac skamarátiť s voblermi, hlavne handmade od Peťa Rusnáka a potom klasika Rapala.
A celkom nám to spolu funguje.
Jedna z mojich najobľúbenejších rýb.
Sprevádza ťa na rybačke tvoj priateľ alebo chodíš radšej sama?
Najčastejšie chodím na ryby sama alebo so psom. Milujem tie chvíle, keď je pracovný týždeň a ja som za rána pri vode sama. Ale niekedy sa nájde parťák – buď nejaký kamarát, alebo ide aj priateľ so mnou.
Ak sa jedného dňa rozhodne tvoj priateľ požiadať ťa o ruku, malo by to byť na rybách?
Popravde, nie som vôbec romantický typ, takže mi na takýchto veciach nejako zvlášť nezáleží.
Krásne stavaná ryba.
Riešiš nejako aj svoj zovňajšok a outfit, keď ideš na ryby?
Milujem poľovnícke farby, takže väčšinou chodím „ako horár“. Neviem, niekedy mám náladu riešiť, čo mám oblečené, ale v deväťdesiatich percentách času ma stretnete pri vode v teplákoch a tričku. V lete, pravdepodobne, v plavkách.
Chodíš na ryby aj v zlom počasí, keď aj väčšina mužov sedí radšej v teple pri pivku?
Najradšej mám rybačky v teple, keď svieti slnko. Ale keďže dravce majú rady také to jesenné sychravé počasie, tak nemám inú možnosť. A k tomu, u nás na Liptove zima začína celkom skoro, takže často chytám, keď sneží. Ako sa hovorí, neexistuje zlé počasie, len zle oblečený rybár. Ja som žena z hôr, takže nejakého dažďa sa len tak ľahko nezľaknem.
Milujem súboje so pstruhmi.
Myslíš si, že medzi ženami stále trvá predstava, že rybačka je výhradne pre mužov?
Áno, ešte stále to pripadá ľuďom divné. Pri vode na mňa pozerajú ako na zjavenie, ešte k tomu, ja chodím na ryby sama, a to už je pre nich asi niečo naozaj neuveriteľné.
Brendon musí otestovať úlovok.
Ako na teba ako na rybárku reagujú muži?
Väčšinou pozitívne, niekedy prekvapene. Spoznala som strašne veľa rybárov, s ktorými sme teraz veľmi dobrí kamaráti, aj keď sme z úplne iných kútov Slovenska, vždy je veselo, keď sa stretneme. Mnohí ma naučili kopec užitočných vecí. Niektorí rybári si dokonca chodia po rady za mnou, a to človeka poteší vždy.
Pruhovaný rytier vždy poteší.
Čo by si na záver odkázala našim čitateľom a hlavne čitateľkám?
Buďte sami sebou, robte to, čo vás baví a – Petrov zdar!
Ďakujem za rozhovor, Kika, a prajem ti, aby ti nikdy nechýbal po tvojom boku verný psík, kniha a, samozrejme, prívlačový prút. Ale na túry si ho neber!
Ak aj vy poznáte šikovné rybárky, tak neváhajte a dajte nám o nich vedieť. Radi s nimi urobíme rozhovor a predstavíme ich v našom časopise. Kontakt posielajte na e‑mail: clanky@slovenskyrybar.sk.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
