Nič viac sa mi v hlave nerodí ako tieto dve slová. V momente, keď sa pozriem znova a znova na fotku trofejného úlovku v podobe pstruha potočného, ktorého sa mi podarilo uloviť pred niekoľkými týždňami.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Ale od začiatku!
V júli, hneď po veľmi úspešnej výprave, som začal pripravovať ďalšiu expedíciu do krásnej prírody za divokou riekou s trofejnými pstruhmi dúhovými. Oslovil som pár kamarátov, ktorí by so mnou chceli vyraziť za novými zážitkami a nabrať nové skúsenosti pod mojím vedením. Voľba bola jasná – Slovinsko, rieka Sava Bohinjka. Na túto rieku jazdím už mnoho rokov a môžem povedať, že ju dnes už skutočne dobre poznám. Pri ostatnej výprave sa mi podarilo na nymfovací prút aftma 3 a silon 0,12 mm uloviť krásnu hlavátku, pri ktorej som si pomyslel, že tento úlovok veľmi dlho neprekonám. Slovo dalo slovo a termín výpravy bol na svete. Od 21. do 24. októbra 2021 vyrážame opäť na Savu.
Extra nízky prietok na hornom úseku revíru.
Welcome Drink on the River
Čas plynul ako voda a zrazu sme sedeli v aute na ceste za ďalšími zážitkami z Triglavského národného parku. Nočná cesta ubehla za prispenia všetkých spolucestujúcich krásne rýchlo. Historka striedala historku. O 6.30 hod. sme na mieste a ideme si dať zaslúženú kávu do mojej obľúbenej kaviarne. Po nabratí síl a životodarného kofeínu sa ideme ubytovať. Rýchla príprava, welcome drink a hurá pre povolenky. V muškárskom obchode U Zlatka dostávame okrem povoleniek už tradičnú hruškovicu a so želaním pekného dňa odchádzame na prvé lovné miesto. Rieku mám vždy rozdelenú na niekoľko lovných miest a podľa aktuálneho prietoku vyberám naše stanovište.
Skupinová fotka pri Bohinjskom jazere.
Vítajú nás dúhaky
Na prvom mieste sa ukazuje, že prietok v rieke je veľmi nízky. K tomu sa pridáva krištáľovo čistá voda a je jasné, že rybolov bude skutočne technicky náročný. Prvé pokyny všetkým sú teda jasné. Pohybovať sa opatrne, prikrčene a mušky viesť čo najprirodzenejšie s prúdom rieky. Po hodine nám všetko začína fungovať a my nachádzame miesto s krásnymi dúhakmi. Veľa rýb presahuje hranicu 50 cm. Ryby postupne odchytávame a s veľkou radosťou a pokorou k rieke prijímame to, že tie väčšie jedince naše nástrahy ignorujú a chytáme množstvo rýb okolo 45 cm.
Po polovici dňa chytania zraz pri vozidle. Neustávajúci drobný dážď nám nevadí. Dávame desiatu, pivko, panáčika rumu a vyrážame na druhé stanovište. Aj tu chytáme veľa menších dúhakov do 40 cm. Prúd strieda prúd a mne sa v hlave rodí myšlienka vyraziť po rieke až k dlhej hlbokej pláni. Už v minulosti som na tom mieste stretol pár naozaj veľkých dúhakov, a tak v kútiku duše dúfam, že aj tentoraz ma miesto niečím prekvapí. Je to približne 60 metrov dlhá pláň s hĺbkou okolo 2,5 metra a obrovskými kameňmi. Práve okolo týchto obrovských kameňov stávajú tieto veľké múdre ryby. A ako býva väčšine známe, tak vstúpiť do vody na podobnom miesto je väčšinou konečná. Vlna, ktorá sa od vás ženie dopredu, prezradí všetkým rybám, že sa blížite a tie veľké, múdre kusy prestanú žrať. Preto vyliezam z vody a pomalým pohybom sa posúvam okolo rieky po brehu.
Také ryby tu stoja.
Neveríme vlastným očiam
Postupne sa mi robí úsmev na tvári. Hneď na začiatku pláne stojí pár pstruhov od 50 do 60 cm. Už si v hlave premietam, ako sa k nim dostať a čo na ne vymyslieť. Keď v tom momente som skoro prestal aj dýchať. Zrak mi smeruje doprostred pláne, na zlom medzi kameňmi a štrkovým výbežkom, do plytšej vody. Stále nemôžem uveriť tomu, čo vidím… Odhadujem rybu vo veľkosti okolo 90 cm. Na nič nečakám a opatrne odchádzam po celú bandu, pretože takú rybu určite nikto z nich ešte nevidel. Po desiatich minútach sa pomaly približujeme k miestu, kde som rybu zazrel. Zrazu ukážem prstom a za mnou zaznejú len slová úžasu, ktoré tu nemôžem interpretovať. Rybu pozorujeme a zrazu si v tej krásnej čistej vode všimneme výrazné červené škvrny a úžas je ešte o to väčší. Našli sme ho – Moby‑Dick pstruh potočný. Neveríme vlastným očiam. Prebieha mohutná diskusia a snaha odfotiť ho, ako tam pokojne stojí. Pretože takú rybu už nikdy nemusíme uvidieť.
V diskusii vyzývam kamarátov: „Tak kto si naň trúfa?!“ A jednohlasnou odpoveďou sa na mňa všetci pozrú a odvetia: „Tak do toho nejdeme, toho si urvi sám!“ Výzvam sa človek musí postaviť vždy čelom! Už som s trocha menšími rybami pár súbojov zažil. Preto nechcem nechať nič na náhodu a beriem prút, čo mám pri sebe, aftma 3 nymfovací prút. Do auta jednoducho nepoletím. Ale namiesto flourocarbonu 0,12 mm, čo som používal cez deň, nasadzujem hrúbku vlasca 0,20 mm. Jednoducho, keď bude chcieť, tak nech mám šancu.
Najznámejšia pláň – Zrkadlo.
Začínam pochybovať
Je jasné, že do vody sa z našej strany nedostanem. Breh okolo veľkých kameňov padá rovno do trojmetrovej hĺbky. Rozhodol som sa zostúpiť k rieke a pohybovať sa po týchto kameňoch. K rybe sa blížim zozadu, aby som ju nevyplašil. Na začiatok dávam na nadväzec nymfu a snažím sa dohodiť nad rybu. Za mnou nie je takmer žiadny priestor. Vysoký breh, veľa kríkov, musím dávať skutočný pozor a na každé nahodenie sa neuveriteľne sústrediť. Ide to sťažka, ryba je asi 15 m od brehu. S trojkovým prútom s francúzskym nadväzcom a vysokým brehom za chrbtom si sám začínam myslieť, že toto nedám. Po 15 minútach usilovného hádzania a výmene rôznych druhov nýmf prichádza prudký zášklb hlavou. Pstruh zaútočil a ja som na tú vzdialenosť rybu nestihol seknúť. Po tomto zážitku som dostal silu a novú krv do žíl.
Neuveriteľný pocit šťastia.
Má záujem, hurá!
Tak ešte raz a tentoraz lepšie. Ďalších dvadsať minút hádzania a pstruh zrazu voľne mení pozíciu a nabieha na miesto, kde vstupuje mierny prúd do pláne. Je to jasné, stále mu neprekážam a navyše zaujal pozíciu do miesta, kde čaká na novú potravu. Ide sa kŕmiť. Opatrne sa za ním vydávam. Nymfy som už vyskúšal všetky. Otváram druhú krabičku a idem po poriadnom súste. Vyberám strímer s ťažkou hlavou. Budem s ním napodobňovať pohyb rybky pri dne. Po pár hodoch prichádza moment, na ktorý do smrti nezabudnem.
Spodný úsek rieky.
Heuréka! Moby‑Dick
Pstruh otvára tú obrovskú papuľu a útočí na poskakujúci strímer. Zásek, výkrik a začína neuveriteľných 20 minút súboja. Srdce sa mi zastavilo a pstruh sa nekompromisne vydal do obrovských balvanov. Stará, múdra ryba hneď vedela, kde sa nástrahy zbaviť. Celý súboj, podľa mojich skúseností, sa už odohráva cez navijak. Šnúra sa nesmie nikde motať okolo nôh, aby pri výpadoch nedošlo k odtrhnutiu. Dnešný moderný navijak s klietkovou cievkou a neuveriteľne citlivou brzdou od firmy HANAK Competition je ďalším prvkom vo vybavení, ktorý mi pomohol túto rybu zdolať a odolať jej mnohým výskokom a výpadom. Trojkový prút neuveriteľne spolupracoval s citlivou brzdou a ja som pstruha držal na doraz. Po zhruba 18 minútach sa mi ho podarilo pritiahnuť k sebe a začala dvojminútová preťahovaná meter od podberáka.
Jeseň maľuje na stromy.
Čas pravdy a eufória
Udržal som nervy na uzde a trpezlivým prístupom konečne podoberám kráľa rieky! Vypukla neuveriteľná eufória. Šťastie zaplavilo celé moje telo a nervozitou sa mi rozklepali kolená. Všetci sme neveriacky pozerali na to obrovské telo. Čas pravdy, meter a ide sa na to. Po chvíli trápenia nameraných neuveriteľných 94 cm! Všetci sme stále neverili tomu, čo sa všetko odohralo. Každopádne vypukla obrovská oslava, fotenie a spoločné odpočinutie od tohto životného súboja. Ja aj Moby‑Dick sme toho mali plné zuby, a tak sme ešte ďalších 15 minút vedľa seba vo vode odpočívali. Tieto chvíle odpočinku a spoločného zastavenia sa mi vryli nezmazateľne do pamäti. Večer sme, ako sa patrí, rekordnú rybu zapili a po zvyšok výpravy si užívali každú rybku.
Za celú výpravu sme okrem kráľa rieky chytili množstvo rýb a zažili úžasné súboje. Na záver by som chcel všetkým povedať, nech nepodceňujú kvalitu vybavenia a v neposlednom rade veľkosť podberáka.
Spoločná radosť a odpočinok.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
