Posledné dva roky mi na hlavátky akosi neprajú. Covid-19 ovplyvnil celú moju rybársku sezónu. V máji sme mali ísť na Island, čo samozrejme padlo. A keď sa priblížil začiatok hlavátkovej sezóny, tak epidémia prepukla v druhej vlne oveľa silnejšie. Slováci dostali zákaz vychádzania a my v Čechách sme na tom neboli oveľa lepšie.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2022
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Všetci okolo mňa to vzdali a povedali, že tento rok nikam nejdú. Lenže pre mňa je hlavátka kult a droga. Už týždeň pred začiatkom bolo so mnou na nevydržanie. Všetci ma od cesty na Slovensko odrádzali, len doma mi hovorili, nech idem, pretože doma sa so mnou nedá vydržať. V noci som sa budil a naháňal hlavátky na Hrone.
Splav v Šalkovej.
Za hlavátkou cez prekážky
Denne som sledoval vývoj na Slovensku. Tam chystali celoplošné testovanie. Začiatok sezóny vychádzal na nedeľu. Vedel som, že sa musím pred vstupom na Slovensko otestovať. Objednávam sa na najbližší možný termín, a to je piatok 22. októbra na výter z nosa. Test platí 72 hodín. Leo mi v utorok volal, že povolenka na Banskobystrický úsek je. Podbrezovú že rieši. Vedel som, že sa tam musím nejako dostať. Nakoniec bola povolenka aj na druhý úsek. Vo štvrtok nám ich schválili. V piatok vyrážam na testy za 1750 Kč zmierený s tým, že sa mi hlavátky tento rok oveľa predražia. Ale droga menom hlavátka ma tento rok úplne ovládla. Test mi prichádza o 18.10 hod. s tým, že som negatívny. Najradšej by som sa zbalil a vyrazil hneď, ale v práci som mal pohotovosť a kolega to za mňa mohol zobrať až v sobotu o 13.00 hod.
Sobota ráno sa vliekla, ale nakoniec bola jedna a ja som vyrazil na Slovensko, a to do Novej Bane. V týždni som zistil, že mám prepadnutý štátny lístok. Ale Heňo mal kamarátku na úrade a tá mi ho v núdzovom stave urobila. Prichádzam do Novej Bane, po ôsmich mesiacoch sa zdravím s Heňom, ten ide akurát z testov a je negatívny, tak sa spolu objímeme. Využívame chvíľkovú imunitu. Pokecáme a ja idem ďalej do Podbrezovej. Cestou sa zastavujem pozdraviť Hron. Pozerám sa na miesto, kde chcem zajtra začať…
Krásna osemdesiatka.
Prichádzam „domov“ do Lopeja
Desať mesiacov som tu nebol. Od jari sme sa s Leom nevideli. Naposledy, keď bol u mňa na pstruhoch. Boli sme obaja radi, že sa môžeme objať. Sedíme doma v rodinnom kruhu a sme radi, že sa vidíme. Večer rozoberáme stratégiu lovu. Leo odmieta so mnou ísť. Jeden dôvod je, že má niekoho sprevádzať a druhý, že sa mu nechce za mnou behať od tône k tôni. Pozeráme sa z okna. Vonku je spln a nám je jasné, že teraz sa hlavátky kŕmia. Vykladá mi príhody o pytliakoch z Oravy, ako sa kedysi dávno lovili hlavátky na Orave v noci. Že chlapi cez deň nachytali čereble, cez deň ich „kúpali“ na muškárkach, až ich zobrala hlavátka. Tá to samozrejme odtrhla, ale to im nevadilo. Mapovali si, kde sú a potom práve za jasných nocí ich chodili loviť. Dokonca vraj chytili pytliaka, čo mal plnú udiareň hlavátok. Dostal vraj vtedy dva roky natvrdo. V čase, kedy pytliaci vychádzali loviť, tak my ideme spať.
Drina v mraze.
Budík si dávam na 6.00 ráno
Aj tak ma o piatej budí vlastný adrenalín. Leo je na tom podobne. Ráno sadáme k stolu, raňajkujeme a obaja premýšľame, čo nás tento rok čaká. O pol siedmej vyrážam k vode. Prichádzam k miestu a začnem si chystať udicu. Zrazu prichádza auto, vystupuje z neho kolega a kým sa rozkývam, kolega mizne pozdĺž rieky na moje miesto. Nezostáva mi iné, než zaujať Honzove miesto, na ktorom každý rok začína on. Lenže tento rok moji dobrí kamaráti z Prahy nedorazili. Starý Janko je po chemoterapii a v tejto dobe sa na to necíti a mladý Janko je špičkový doktor a primár, takže plní si povinnosť ako zdravotník vlasti v tejto ťažkej dobe, keď sú nemocnice plné pacientov s Covidom-19.
Metrová ryba chytená s tajomníkom.
Hlavátkovský čas sa začína
Zaujímam východiskovú pozíciu. Čakám na 7.00 hod. Som na sútoku. Padne celá a ja posielam gumu k druhej strane. Rybka dopadne, ja potiahnem a – bum! Než sa nazdám, visí tam hlavátka tak 75 cm. Neuveriteľný pocit! Rybu priťahujem k brehu, ktorý je tu vysoký. Ryba mi pekne skáče a pripadá mi, že je dobre seknutá, tak si starosti nerobím. Hrám sa s rybou a užívam si to po roku. Leziem po rybu do vody, že ju vynesiem. Lenže ryba sa ľaká, vyráža si háčik a je preč. Hovorím si: tvoja chyba, dávno si ju mohol mať vonku. Stačilo ísť kúsok po prúde a naviesť ju na piesok. Ryba ma nemrzí, len že nemám fotky a pripísanie ďalšej ryby na konto.
Hádžem druhý hod do tíšiny, do miest, kde stála. Druhá tam už nie je. Tretí hod posielam na rozhranie prúdu. Rybka prejde sotva dva metre a bum. Visí tam ďalšia, ale menšia. V tomto prípade nedám rybe šancu a na „šmyku“ ju ťahám k brehu. Šup – a je vonku! Pokladám hlavátku na trávu a rýchlo fotím, odhadujem ju tak na 60 cm. Nevadí, je to moja 108. hlavátka v živote. Tak fajn, panictvo máš v tomto roku za sebou! Miesto ešte prehádžem a idem vystriedať kolegu, čo ma predbehol. Ten je na mojom mieste bez kontaktu. Odchádza a ja po ňom ešte centimeter po centimetri prečešem tôňu, ale aj ja som bez záberu.
Sústredím sa na každý náhod.
Brali a teraz sa opaľujú
Premiestňujem sa asi dvesto metrov proti prúdu nad sútok a pomaly brodím po vode dolu. V mieste, kde tôňa robí jamku, vybieha mi ďalšia hlavátka okolo 70 cm. Sleduje mi gumu až pod udicu, ale ani sa jej nedotkne. Je mi jasné, že nemá hlad. Ale láka ju to… Počas hodiny tri ryby na dohľad, čo vôbec nie je zlé. Volám chalanom, ako krásne to ide. Premiestňujem sa pod dedinu a tam sa stretávame s Leom. Klient mu nedorazil, tak pasie po rybách sám. Chcem vyskúšať Leovu veľkú rybu z vlaňajška, ale ten ma ženie do inej tône, že túto si ide chytiť on sám. Lúčime sa, ja idem do polí a Leouš na tôňu. Češem miesto po mieste, ale voda sa úplne zavrela. Ráno bola úplne hustá hmla, ale teraz je celkom príjemne, hlavne je nevídané teplo. Je mi jasné, že hlavátky sa opaľujú a kašlú na mňa.
O desiatej mi volá Rasťo, že vyrazil tiež k vode, nech sa k nemu pridám. Sadám do auta, idem dole na Banskobystrický úsek. Stretávame sa pri JRD, prečešeme tôňu meter po metri. Rastík už ju prešiel dvakrát. Ryby úplne zmizli. Presúvame sa k Cigánom. Tu nechávam akurát niekoľko nástrah na dne. Začíname skúšať rôzne miesta. Všade, kde som minulé roky buď pochytal ryby, alebo mal nejaké zábery. Moje top miesta vychádzajú úplne naprázdno. Mením najrôznejšie nástrahy. Rastík ťahá voblery, ja verím gumám. Oba druhy nástrah sú na tom rovnako – ryby ich ignorujú. No prosím, a to som si myslel, že ryby mali 10 mesiacov pokoj, tak sa budú vrhať na naše nástrahy ako divé! Aj vlani, keď sa začalo chytať na gumy, boli zo začiatku kontakty s rybami. Stretávame čoraz viac kolegov, ale tí sú tiež od rána bez kontaktu. Rastík
sa odpája a ja sa začínam túlať sám.
Honza primár
a jeho krásna ryba.
Možno začnú loviť v noci…
Dávam si jeden maratón poľom. Je vysoká voda a ryba môže byť prakticky kdekoľvek. Prechádzam rieku: hod, dva kroky. Takto postupujem po prúde. Každú jamku či prúd preskúmam nástrahou. Zakaždým sa pozerám, či mi to nejaká ryba aspoň nesleduje. Ryba nikde, akoby bola rieka vytrávená. Pomaly sa začína šeriť a ja toho mám plné zuby. Je vidieť, že kondičku mám po roku v háji. Predsa sa však nevzdávam a za tmy ešte vyrazím na dve miesta. Nerád chytám potme, ale nedá mi to. Hovorím si: keď nešli cez deň, trebárs začnú loviť v noci… Nelovili. Vydržal som to do pol siedmej a išiel do Lopeja.
Malá, ale poteší.
Hron je plný rybárov
Večer sledujeme vývoj celoplošného testovania. Od pondelka platí, že kto má negatívny test, môže sa voľne pohybovať. Ráno idem k vode sám. Myslím si, že budem mať rieku sám pre seba, pretože je pondelok. Opak je pravdou a Hron je plný rybárov. Všetci z ostatných okresov, čo získali povolenky, vyrazili na hlavátky. Majú po štrnástich dňoch konečne voľný pohyb.
Začínam na začiatku revíru. Všade čakám rybu. Prichádzam až k múriku, kde som už niekoľko rýb chytil a Leo tiež. Verím tomuto miestu. Pomalinky tôňu prehadzujem. Uprostred tône cítim ťuk. Som v strehu, ale nič ďalšie sa nedeje. Rozmýšľam, či to bol kontakt alebo dno. Opakujem hody, ale nič. Mením nástrahu, ale ani to nepomáha. Pokiaľ to bola ryba, tak prehliadla zradu. Brodím sa riekou… Kde sme predtým chytávali aspoň malé ryby, teraz je voda hluchá. Som pri ďalšej členitej tôni a viem, že tu bude. Je tu plno prekážok, ale aj tak medzi ne nahadzujem. Túžba po rybe je veľká. Ryba sa nedvíha. Jamu prejdem celkom trikrát. Zakaždým s inou nástrahou. Nakoniec to vzdávam a prechádzam do Podbrezovej.
Keď sneží, bývajú pri chuti.
Vypasená hlavátka meter odo mňa
Prejdem časť mesta. Je tu jedna veľká tôňa, kde som videl chytiť hlavátku 96 cm. Každý rok to tu pokúšam, ale nedarí sa mi. Prechádzam na spodný úsek. Zastavujem pri mieste, ktoré je rybármi dosť opomínané. Ja som tu rybu nikdy nechytil a myslím, že ani Leo. Prichádzam k tôni a zisťujem, že sa to tu po povodni úplne zmenilo. Urobilo sa tu také pokojné odpočívadlo s hĺbkou pri druhej strane. Zabrodím sa nad kolená na piesočnatej pláži. Prvý hod smeruje na vtok do tône. Druhý posielam do hlbiny pri druhej strane. Splavujem gumu na konci v čistej vode a zrazu vidím, ako mi ju prenasleduje hlavátka, dokonca pomerne slušná. Určite má 90 a viac. Vidím, ako je poriadne vypasená. Ani sa nečudujem, pretože je to jedno z miest, kam Leo a ostatní rybári chodia na lipne. Na tomto úseku Leo vždy hovorí: „Tu chytí každá lemra pokojne 50 lipňov za dve hodiny“. Pozorujem hlavátku a čakám až guma zmení smer. To býva kľúčové pre záber. Hlavátka si v tej chvíli myslí, že jej ryba chce utiecť. Rybka zmení smer, ale hlavátka pokojne ide ďalej za gumou. Nezostáva mi nič iné, než pomaličky začať navíjať. Priťahujem rybku až k špičke prúta. Ryba nezaútočila, ale zastavila sa tak meter odo mňa a sleduje, kam zmizla rybka. Je to nádherný pohľad! Ľutujem, že nemám kameru. Hlavátka stojí zhruba tridsať sekúnd. Potom som sa asi mierne pohol alebo ma uvidela a vystrelila do hĺbky k druhej strane. Len pod nohami mi zostal veľký vír a zdvihnutý kal. Je mi jasné, že ryby nemajú hlad, a tak sa posúvam po prúde.
Leo s krásavicou.
Žiadny záber, tak to balím
Stretávam rybárov aj tam, kde by som ich nečakal. Všetci sú bez záberu. Premiestňujem sa do polí pod Medzibrod. Na moju obľúbenú tôňu. Tu už stretávam kolegu, ktorý mi hlási, že mu ráno jedna ryba spadla. Je to prvý rybár, čo mi hlási, že mal rybu na prúte. Prečešem miesto a idem dole na Banskobystrický úsek. Je po obede, tak už idem len na top miesta. Voda je úplne zatvorená. O tretej to balím a fičím do Brna. Teším sa, ako sa o tri týždne budem brodiť v Hrone.
Túto sedemdesiatku sme chytili s Henrichom.
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
