Konečne sa mi podarilo sadnúť za notebook a zaspomínať na jeseň strávenú na jednej z najkrajších a zároveň najťažších vôd. Veru, aj pre mňa je Ružín srdcovka a veľká rybárska výzva. Aj po pár neúspechoch sa tam neustále vraciam a snažím sa odhaliť, čo sa skrýva v jeho hlbokých vodách. Táto jeseň bola veru výnimočná…
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2022
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Hneď na začiatku septembra som si naplánoval rybačku na dve noci. Keďže som chcel mať pri vode úplné ticho a pokoj, vybral som sa k vode sám. Pre lov som si vybral najväčšiu hĺbku, akú som mal pred sebou. Schválne som nehľadal žiadne tvrdé dno, ale čo najmäkšie bahno. Proste miesto, kde by to málokto položil.
Potápavú pletenú šnúru používam pri love na krátke aj dlhšie vzdialenosti.
Začínam osvedčeným spôsobom
Do vody idú osvedčené montáže s osvedčenými nástrahami: 24 mm The Krill s výraznou popkou Mulbz na dlhom vlase pod háčikom. Ako som postupne zistil, dlhý vlas je jediné riešenie, ktoré mi ako‑tak vyselektovalo malú rybu. Na obe montáže som rovno z vedra vysypal cca 4 – 5 kg kŕmenia. Mix boilies, peliet a tigrieho orecha sa totiž počas klesania na dno roztiahne aj na plochu 5 × 5 m. Preto je dobré to vyklopiť všetko naraz na montáž. Pri klasickom kŕmení okolo montáže by ste zakŕmili možno oveľa väčšiu plochu, ako by ste chceli.
Jeden z kráľov ružínskych hlbín.
Počas prvých 24 hodín som docielil záber len od jedného dorastenca. Aj napriek tomu som lovné miesto stále prikrmoval a dúfal, že sa mi podarí zastaviť ryby plávajúce v koryte. Poobede ma prichádza pozrieť kamarát Martin s malým synčekom. Malý Adrián so svojimi malými rukami poobchytkával prúty a Martin tvrdí, že ich požehnal na poriadnu rybu. No bodaj by mal pravdu. Po hodinke sa lúčime a ja ešte na večer prevážam prúty na rovnaké miesto a opäť prikrmujem.
Druhá noc s „požehnaním“
Okolo polnoci registrujem na vode nejaký pohyb a je mi jasné, že niekde predo mnou sa vyhadzujú kapry. Je to dobré znamenie a dúfam, že nejaký sa pôjde ku dnu aj kŕmiť. Tvrdo zaspávam. Zo sna ma však budí plynulý tón môjho príposluchu. Zaspatý a dezorientovaný hľadám čelovku, obúvam sa a snažím sa dokráčať k prútu. S jedným otvoreným okom mierim ku fialovej dióde môjho signalizátora. Cievka si stále vyhráva svoju melódiu. Beriem prút, sadám do člna a v hmle smerujem k rozbehnutej rybe. Pomaly sa dostávam na rybu a až teraz začína skutočný súboj. Bohužiaľ, kapor je na tom lepšie a mne sa ho nejako nedarí odlepiť od dna. Po piatich minútach je mi jasné, že na háčiku mám konečne poriadneho súpera. Hoci nefajčím, predsa obrazne poviem „zapálil som si cigaretku a nechal som sa ťahať kaprom po vode“. Neostávalo mi nič iné, len v pokoji rybu unaviť a neurobiť žiadnu chybu.
Počas pobytu v srdci prírody človek nájde často svoj vnútorný pokoj.
Určite prešlo nejakých 20 minút, keď sa mi podarilo odlepiť rybu od dna a dostať do stĺpca. Keď mám na cievke stále viac a viac šokového vlasca, pomaly sa snažím dostať kapra k hladine, aby som ho aspoň videl. Nanešťastie je taký opar, že svetlo z čelovky mi je nanič. Popri lodi sa mi objavujú prvé bubliny a kapor už ide pomaly hore. Samozrejme, že ešte urobil pár poriadnych výpadov. Nakoniec som za neho poriadne zabral a len čo sa na hladine ukázala veľká tlama, podobral som ho. „Yes! Konečne!“ V tom adrenalíne som už ani nevnímal tú zimu. Chcel som sa len pozrieť do siete podberáka. Vo svetle čelovky vidím hrubé telo divokého šupináča. Vo svojej hlave si prehadzujem približné veľkosti a hmotnosť ryby. Na brehu dávam kapra na chvíľu oddýchnuť do plávajúceho saku a čakám pár minút, kým pominie tma. Volám Martinovi,
že malý Adrián naozaj požehnal…
Kapor ,,Trumtulus" rastie do krásy.
Jeden z kráľov priehrady
Osobne ryby často nevážim, nemám takú potrebu. Ale Martin ma prehovára, nech ho poriadne povážim a zdokumentujem. Až keď som šupíka odvážil, uvedomil som si, že som si chytil osobák zo zväzovej vody. A zvlášť na tejto vode! Obrovská vlna emócií! Kapor ďaleko presiahol moje odhady. Po pár fotografiách ho opatrne púšťam s prianím, nech ešte riadne vyrastie. Delím sa o radosť s blízkymi priateľmi prostredníctvom telefonátov. Niektorí sa tešia ešte viac ako ja. Jeden z kráľov tejto priehrady sa konečne ukázal na brehu. Aj teraz, s odstupom času si tú rybu vážim najviac spomedzi všetkých úlovkov počas minulého roku.
Ráno ešte na druhý prút zdolávam druhú rybu. Krásny malý lysec je naozaj vyšší ako dlhší. Nádherná forma s potenciálom a zároveň skvelá bodka za touto vydarenou výpravou.
Stužené šnúrky majú mnoho spôsobov využitia.
Znova na „mieste činu“
Po dvoch týždňoch sa mi presne na spln podarilo vybehnúť na to isté miesto na jednu noc. Veľa som si od toho nesľuboval, ale podmienky na lov boli dobré. Pred večerom som vyviezol prúty do hĺbky, zakŕmil a čakal som, čo sa bude diať. Rozvinul sa scenár ako minule. Začali výskoky rýb a tesne nad ránom sa mi „zapla cirkulárka“ na navijaku jedného z prútov. Našťastie som bol blízko stojana a vedel som rýchlo zareagovať. Kapor si išiel stále svojím smerom a ja som tušil, že to bude krajšia rybka. Nastala klasická zdolávačka a pod…
Pupkatý lysec pripravený na zimu.
Trumtulus má reprízu
Kapra som doviezol na breh, položil na podložku a všimol som si jedinečné jazvy na jeho tele. Zrazu mi začal byť veľmi povedomý. Trochu mi pripomínal kapra, ktorého som chytil pred rokom, len bol trochu väčší. Tak som ho pomeral, povážil, zdokumentoval, pustil a hľadal fotky z minulej sezóny. A verte či nie, bol to on! Kapor „Trumtulus“ s jedinečnou jazvou sa mi po roku ukázal. Neuveriteľné! Na takej dlhej priehrade sa mi podarilo uloviť tú istú rybu. A čo je hlavné, kapor vyrástol do dĺžky a pribral presne 2 kilogramy. Napriek malému množstvu prirodzenej potravy stále rastie. Ďalšia rybačka za mnou a opäť to skvele klaplo.
Dlhý vlas pod háčikom bol mojím spôsobom selekcie malých rýb.
Odhodlanie kontra rozum
Počas októbra som absolvoval tri krátke výpravy. Rybu sa mi podarilo urobiť vždy, no boli to len ryby do 8 kg. Tešil som sa na november a prvé mrazivé rybačky. Pretože už nie je lov nonstop, výprava býva fyzicky náročná. Večer stiahnuť a ráno vyviezť. A to stále dookola. Aj keď sa človeku nechce, musí nájsť v sebe odhodlanie. A presne preto už v novembri nájdete pri vode minimum rybárov. K vode – a zvlášť na noc – chodia už len tí najodhodlanejší. Nanešťastie pre moje zdravie, mám viac odhodlania ako rozumu.
Napriek nízkym teplotám a nešťastnej legislatíve sa mi v novembri podarilo čerpať dovolenku a vybehol som na štyri krátke výpravy. Rozhodol som hľadať nové miesta, člnom sa preplaviť a zakotviť priamo v lese, v srdci priehrady. Na kilometre žiadni ľudia. Presne takéto dobrodružstvo mám rád. K vode prichádzam niekedy v noci, nakladám čln a snažím sa nájsť miesta, ktoré som si vyhliadol pomocou satelitných máp. Poviem vám, že mám srdce dobrodruha. Ale keď som sa vylodil na brehu v lese v najväčšej tme, riadne mi stiahlo zadok. Začínal som mať v hlave rôzne predstavy, čo by sa mi tu mohlo stať… Ale ako som už vravel, odhodlanie mám silnejšie ako rozum. Do šiestej hodiny som mal čas rozložiť si bivak, urobiť montáže a nájsť vo vode niečo zaujímavé. Na chvíľu sa mi podarilo aj zaspať.
A nastáva to magické čakanie...
Prvý záber ako zapriahnutý vlak
Ráno vyvážam prúty a som zvedavý, čo sa bude diať. Na začiatok som zvolil popky na Ronnie rig. Je to najlepšia možnosť, keď chcete zistiť, či máte ryby na lovnom mieste. Potom už sa viete pomocou rôznych spôsobov snažiť o väčšiu rybu. Prvý kontakt mám už po pár hodinách. Prisahám vám, kapor urobil taký razantný záber, že som si chvíľu myslel, že som zapriahol vlak z Margecian do Kysaku. Aj keď nebol obrovský, predsa len pupkatý lysec dal do súboja všetko. Som rád za prvý záber a dúfam, že nebol posledný.
Dokonale nabrúsený háčik zvyšuje percento úspešne zdolaných rýb.
„Buďte vďační za to, čo máte“
Netrvalo to dlho a do pár hodín som chytil ďalšie dva podobné lysce. Ryba sa na tom konkrétnom mieste zrejme nachádzala, tak som skúsil zväčšiť nástrahy. Bohužiaľ, do večera som už neurobil žiaden záber. Zrejme tam už väčšia ryba nebola. Večer sťahujem prúty a spokojný sa na noc uzatváram v bivaku. Ráno ešte dopoludnia skúšam loviť na popky, ale ryby už na mojom mieste neboli. Vzhľadom na to, že je november, som vďačný aj za menšie ryby.
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
