Rieku Váh poznáme dokonale. Natrafíme na ňu, keď sa v našej malej krajine vyberieme hore, ako mi tu na Dolniakoch vravíme na sever, alebo na Maďare, čiže nadol. Tečie zväčša pri ceste, dakedy v minulosti kade sa mu chcelo... „Tulák“ ho nazývali v starých časoch, teraz ho nepustia hrádze, priehrady, kanály.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2022
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 23.06.2022.
Na Váhu mám raj
Váh je stále živel vzbudzujúci rešpekt a úctu, a ja som rád, že žijem od narodenia doslova na jeho brehoch. Plne spĺňa moje nároky na dokonalé vychádzky za rybami alebo len tak – okolo brehov. Preto sa len občas vyberiem na iné lokality. Hlavne počas súťaží v prívlačovej lige som precestoval všetky konce Slovenska, hoci napríklad Kráľovú, čo mám nejakých štyridsať kilometrov, som ešte nenavštívil! Vlastne stretávam ľudí odtiaľ u nás, hľadajú ticho a pokoj, lebo davové vlny ich odrádzajú, a to mňa tiež. Tu mám raj! Ešte som dokonca nepreskúmal dolnú časť od dedín pod Hlohovcom po Sereď, napríklad. Tam sa vyberiem pešky na pár dní, len tak naľahko, tam to bude o niečo divokejšie…
Dudváh miznúci v poraste na pár kilometrov, ďalej ide cez holé polia až do Váhu.
Nenápadný malý vodný tok
O Váhu som písal skoro v každom článku, takisto aj mnoho iných autorov, takže teraz by konečne mohlo prísť na rad aj voľačo o malom menovcovi, vlastne o nenápadnom potoku, ktorý sa hrdo nazýva Dudváh. Ony sú vlastne tri: Horný, Dolný, Salibský. U nás sa nachádzajú dva – Horný a začína Dolný. Navštevujem Horný, ten je po ceste smerom na Trnavu, takže je poruke. Ale tiež iba od minulého roku. Nebolo kedy…
Tesne pri sútoku sa dá prehovoriť i ostriež vytiahnutý za poterom.
Prvá návšteva bola „len tak“
Táto pokojne tečúca, pár metrov široká voda vzniká oddelením koryta Dubovej v Čachticiach, cestou naberá tri malé potoky a pri obci Siladice sa vlieva do Váhu. Hĺbka je tu priemerne meter, s bahnitým dnom. Riečku, ktorej som absolútne nevenoval pozornosť, som len tak navštívil s priateľom v zime. Pár jalcov na gumičky, pár záberov, dobre, sú dakde stiahnuté vo veľkom Váhu… Voda voľajaká stále prikalená, ale sem‑tam som začul, hlavne od kolegov, čo sú z okolitých dedín, čo sa tam dá nachytať. Ale len v lete.
Exkluzívny lovec, hoci menších rozmerov, tu vrcholový predátor.
Bleskový útok a – ticho
Cestou od Trnavy v Trakoviciach je mostík cez Dudváh, raz v lete som sa tam teda zastavil. Voda celkom čistá, dlho nepršalo, poväčšine zarastená pomaly sa vlniacim porastom. Mal som len jemný UL prút, rotačky 000, pár voblerov napodobňujúcich hmyz. Prístup k vode bol len priamo medzi domami v dedine, ostatné brehy boli tabu, vysoké, zarastené, bez šance. Hladina bez náznaku zalovenia, zberu hmyzu, pokoj. Dám tomu pár minút, drobný hmyzák na vlasci 0,12 padol na druhú stranu. Medzera v poraste v strede bola jediným voľným miestom, kde presvitalo dno, vobler sa dotriasol nad toto oko, odkiaľ vzápätí vyletel jalec. Vlastne som videl len vlnu – a potom ticho. Netrafil alebo skôr pri prudkom útoku odtlačil nástrahu bez kontaktu. Druhý náhod, hlboký nezáujem. Prešiel som o kúsok ďalej, ten istý scenár – bleskový útok, ryby ohromne plaché, evidentne zvyknuté na zber hmyzu, ale plachosť bola podmienená malým vodným stĺpcom. A pritom ide o ryby, ktoré sú tu len sezónne, na zimu sa väčšina stiahne do veľkej rieky. Chytal som v nespočetných podobných lokalitách a nielen jalce. Boli to väčšinou zvedavé, spoľahlivo berúce ryby, ale toto bolo školenie o tom,
že to môže byť aj inak.
Všehochuť tých najmenších rozmerov vhodných na malé toky, ale i súťaže.
Prečo len sme tu netrénovali?
Vošiel som pod most, ten úsek bol s holým dnom. Skúsil som to proti prúdu s rotačkou – divý záber a jalec sotva do tridsať cm visel. Samozrejme, všetko rozplašené, treba ísť ďalej. Vzápätí mi napadlo, že prečo sme aj s prívlačovým tímom nechodili trénovať sem…? Ťažká, akčná voda, presne na ultraľahkú prívlač. Povyše už boli trávniky z dvorov až k vode. Idem ďalej, nie sme predsa v Amerike, trochu hlbší úsek, asi meter, bez rastlín, skúsim niečo vážneho, teda najmenší hornet. Ten bleskovo klopal o dno, vzápätí záber – už slušnejšia ryba. Pri zdolávaní vyplašil na dne zopár podustiev alebo mrien, videl som len rozpŕchnuté tiene, dosť veľké na túto vodu. Občas tu zalovil boleň, dorast, ale vlny boli hore i dolu prúdom.
Zaujímavé je tu zloženie dna – zvláštny íl alebo niečo podobné, ohromne to kalí vodu pri najmenšom dotyku. Vyskúšal som i preťaženú XD rotačku, opäť ryba… Takže sú sústredené pri dne. Tentoraz mrena…, rozbehnúť sa nemala kam, do hĺbky tiež nie, tak len šialené kruhy v poraste pri kraji. Nižšie ich bežne lovia na ľahký feeder, takisto aj karasy. Ďalej sa koruna stromov doslova zatvárala nad vodou – brehy bez prístupu (stačí si pozrieť satelitnú snímku, ani nie je vidno, že je tam voda, skôr to vyzerá ako medza medzi poľami).
Takéto jalce hlavaté obsadzujú najlepšie miesta s hlbšou vodou a zásadne pod stromami siahajúcimi k hladine.
Spomienky pamätníka a zarastené brehy
Vraciam sa naspäť, stretnem domáceho staršieho pána, rozpráva mi o úlovkoch odtiaľto, o zubáčoch, sumcoch, o ktorých som už počul. Trochu si jeho miery z minulosti vydelím podľa svojho vzorca, lebo rokmi rastú ryby najviac v spomienkach, ale rozprával aj o otrave spred pár rokov, takže absencia väčších rýb v hlbších jamách je jasná. Riečka sa trochu rozširuje, je ešte plytšia, na hornet málo vody, napnem povrchovku vobler s veľkou frekvenciou (videl som tu drobné beličky, tak možno zapôsobí). Stačilo ho pridržať v prúde v strede a jalce menších veľkostí sa rozbehli. Ešte sa vyberiem po polhodinke dolu prúdom, ale udržiavané trávniky sa menia na zarastené, nepreniknuteľné brehy, niekde doslova kolmé, takže tam to nemá význam, takisto ako brodenie.
Handmade rotačky najmenších rozmerov určené na súťaže, s letovanými háčikmi, veľkosť aj 000000.
Dolný Dudváh nabudúce
Až po pár kilometroch nižšie je v poliach pred vtokom do Váhu riečka celkom bez porastov, ale s brehmi doslova rozrytými od ondatier a nutrií, tok je meandrový a s viacerými zaujímavými miestami. Tu sa vlieva i prítok Blava a rozdeľuje sa na Dolný Dudváh, ktorý pokračuje južným smerom. To si nechám na inokedy, hádam sa tam dačo nájde… Takže ak chcete dakedy skúsiť takéto malé, nenápadné toky, nuž neváhajte, voľačo sa tam isto skrýva. Stačí malá, ľahká výbava a rybky vás vyškolia rovnako ako mňa v tomto prípade.
Plotica ulovená na mokrú nymfu na najhlbšom úseku.
S čím som chytal?
Ešte pár slov k výbave: použil som ľahké vybavenie, adekvátne k povahe toku, čiže dva metre dlhý hand made prút do 3,5 g, dvadsiatku navijak, vlasec 0,12, 0,14 mm a voblery najmenších rozmerov, ako aj rotačky používané v súťažiach. Nemusí to byť pravidlo, všetko je „o rukách“ a našich schopnostiach. Lovu zdar!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
