Rybárska sezóna 2021 bola pre mňa úplne iná ako tie predošlé... A to nielen preto, že sme spoločne s Tomášom a sčasti aj Borisom dali sto nocí po sebe na rybách, ale aj preto, že som prvýkrát venoval väčšinu sezóny výlučne lovu sumcov.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2022
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
V priebehu minulých rokov som sumčiaril o dosť menej, lebo som viac času venoval kaprom a popri tom si užíval leto. Avšak v tomto prelomovom roku som už nesedel bežne v podvečer klasicky na pivku niekde na terase podniku. Ani som sa nekúpal večer v jednom z jazier v okolí Bratislavy, nevenčil Lolu pri Dunaji…, ale každý jeden letný večer som bol na rybách!
Pamätným dátumom bude pre mňa vlaňajší 29. apríl, lebo presne v tento deň začala tá bláznivá šnúra 100 nocí na rybách. Išli sme pôvodne na ryby na jednu noc a postupne sme sa vyhecovali k tomu, aby sme dali týždeň, mesiac spania na rybách, následne dva mesiace, potom že dajme 50 nocí a nakoniec: poďme 100 nocí! Ak ste v minulých číslach Slovenského RYBÁRA čítali toto naše vystrájanie, tak už viete, že sme to dali…
Veľkou výhodou lovu na trhačku je aj to, že prúty môžu byť na brehu tesne vedľa seba.
29. apríl – 13. august 2021
Najazdili sme zhruba 6500 km na dvoch autách a jednej dodávke (bez nehody a bez pokuty!). Priemerný čas lovu 19.45 – 6.45, čiže cca 11 hodín, čo znamená, že celkový čas nastražených montáží bol cez 1100 hodín lovu. Postupne sme prestriedali 9 riek, a to na území Slovenska, Česka, Maďarska a Talianska.
Záležalo na tom, kde sa práve nachádzame, no najbežnejšie naše budíky zvonili takto: Tomáš vstával vždy skôr ako ja, takže jeho budík pípal už okolo 4.45, ten môj cca o dve hodiny neskôr, čiže 6. 45. Ja som vždy po zbalení výbavy išiel odniesť domov moju jazvečíčku Lolu, dal som si sprchu a o 8.30 som začínal v práci – v Rybárskych potrebách. Tomáš v tom čase už dávno rozvážal balíky, keďže pracuje ako kuriér. Najďalej od Bratislavy sme sa točili na noc do Hodonína (105 km), prípadne do Kolárova (96 km), čo bolo fakt bláznivé, keďže sa bavíme o rybačke na jednu noc a ráno sme obaja pracovali. Obrovskou výhodou bolo, že Tomáš má veľkú dodávku, a tak sme sa nemuseli zdržiavať nafukovaním a balením člna – celý čas sme ho prevážali nafúkaný, čo nám ušetrilo množstvo času.
Dve najbežnejšie otázky, ktoré sme riešili denne: Kde chytáme dnes v noci? a Čo budeme jesť na večeru? Popravde, ani teraz s odstupom času neviem povedať, ktorej z týchto otázok sme denne venovali viac času. S výnimkou 4 či 5 prípadov sme neopakovali to isté miesto, kde sme lovili predošlú noc a asi najčastejšou večerou boli toasty (syr, šunka, kečup). Ale musím uznať, že na večeru bolo vždy niečo teplé – ďakujeme panvici Eazi Pan a plynovému horáku za tieto možnosti!
Karas, naša najbežnejšia nástrahová rybka.
Noci pri sumčiarskych prútoch
Predsa len sa nám podarilo zdolať celkom slušný počet sumcov rôznych veľkostí a voľačo nás to o nich aj naučilo. Napríklad najbežnejší čas záberov bol po zotmení, zhruba od 21.45 do polnoci, no pokiaľ ide o veľkosť, tak tie najväčšie sme zdolali práve naopak ráno medzi 5.00 a 7. 30. Ak zostaneme len doma na Slovensku, tak Borisov 207 cm sumec zabral asi o 5.45 a záber prišiel na nosáľa nastraženého na podvodnom plaváku. Môj najväčší sumec tejto sezónny (178 cm) prišiel o 7.15 a zobral menšieho karasa na trhačke, kým Tomášov, hoci nezdolaný, zobral tiež karasa na trhačke tesne pred piatou ráno.
Čo sa týka nástrah, jednoznačne najviac záberov sme dostali na menšie karasy (určite to však bude aj tým, že sme ich nastražovali najčastejšie). Ak však môžem hodnotiť, jeden druh nástrahových rýb nás nikdy nesklamal – plotice. Tieto ryby sumce doslova milujú a priniesli nám zábery aj v čase, keď sa sumcom naozaj nechcelo brať. Veľmi často sme ich nastražovali na hladinové trhačky, keď bola plotica nastražená len tesne pod hladinou a záber sa prezradil ešte skôr, ako zahrkala rolnička, a to poriadnym šplechotom, keď sumec zalovil po rybke.
Spoločný oddych s Lolou tesne po vyvezení prútov.
Montáže, háčiky a celkové spracovanie
Koncovú montáž sme vždy viazali na fluorocarbon s hrúbkou minimálne 0,80 mm. Háčiky dlhodobo používame menšie (kombinácia jednoháčik & trojháčik) a vždy sú to háčiky značky Madcat, ktoré majú povrchovú úpravu takzvané pogumovanie, a miesto, kde sú háčiky viazané, schovávame do gumenej hadičky tiež od značky Madcat. (pozn. autora: tento článok nie je žiadnym spôsobom reklamný, no naozaj nás produkty tejto značky oslovili a milo prekvapili svojou kvalitou; napríklad háčiky ostrosťou, šnúry a bižutéria pevnosťou a celkovo sme sa mohli na spomínané produkty maximálne spoľahnúť).
Keď spomínam šnúry, tak na navijakoch máme všetci traja navinuté reflexné sumčiarske šnúry Madcat Distance 8-Braid v priemeroch 0,50 mm a 0,60 mm. Tieto šnúry vynikajú nielen svojou krikľavo zelenou fluo farbou, čo oceníte v noci (stačí šnúru nasvietiť čelovkou a pekne na nej vidíte, či vám žije a pracuje rybka alebo kde máte práve zdolávaného sumca), v neposlednom rade ju vidia aj kajakári a člnkári, takže ju ľahko podplávajú. Navyše je mäkká a dobre sa viaže, čo je ďalší bonus.
Dlho som bol odporca plavákov pri love na trhačku a považoval som ich za zbytočné, no zmenil som názor. A to hlavne z toho dôvodu, že trhačku ľahšie došponujete, ak je vyvezená na dlhšiu vzdialenosť, a takisto je na plaváku vidieť, že rybka žije a „pracuje“ či priamo záber (často som používal na takúto kontrolu aj ďalekohľad).
Ako robím takzvanú trhačku (lov za pomoci vyviazania nástrahy o protiľahlý breh, prípadne bóju) ja? Často som potreboval použiť dlhšiu trhačku, čiže potiahnuť ju ďalej od protiľahlého brehu, aby som dostal svoju nástrahovú rybu napríklad na hranu, ktorú mi vykreslil sonar, prípadne k dákej prekážke pod vodou. V tomto prípade som radšej volil kombináciu tenšieho špagátu a vlasca s priemerom 0,35 – 0,40 mm preto, že pokiaľ by som použil na celú trhaciu časť vlasec, zbytočne by celý pružil a sumec by sa pri zábere nemusel správne zaseknúť. Preto som radšej použil špagát, prípadne akúkoľvek šnúru a trhacia časť pozostávala len z maximálne jedného metra vlasca. Tento spôsob má aj tú výhodu, že pokiaľ dostanete záber v noci, nemusíte v tme viazať celú trhačku nanovo, stačí len nájsť koniec spomínaného špagátu a viete, že ak naň nadpojíte 1 meter vlasca, tak ste presne na hrane, kde ste to mali nastražené predtým. Ak som chytal na mieste, kde som vopred predpokladal, že nočných záberov bude viac (napríklad v Taliansku), na koniec špagátu som si umiestňoval reflexnú guľôčku, ktorú je jednoduchšie v noci nasvietiť, takže som sa nemusel zdržiavať v tme jej hľadaním z člna.
Tento večer zahrkala rolnička ešte pred zotmením.
Zvedavec pri polnočnej kontrole
Rád zaspávam s pocitom, že všetko je tak, ako má byť a aj preto som si skoro každú noc dal tú námahu, že som sadol do člna a išiel skontrolovať nastražené rybky, očistiť ich od rias a tráv plávajúcich v rieke. Musím podotknúť, že zo začiatku som si myslel, že čln a moja čelovka budú sumce plašiť, no práve naopak. Párkrát sa mi stalo, že som vybral rybku nad hladinu, očistil ju, vrátil ju naspäť pod vodu a len čo som od nej odvesloval, zrazu prišiel záber od sumca, ktorému vôbec neprekážala moja prítomnosť. Dokonca sa mi stala taká vec, že som v noci za pomoci čelovky vyvážal montáž s podvodným plavákom a kým som ho spúšťal do hĺbky rieky, tak som si všimol, ako sa mi oprel fúzami o čln menší sumec (cca 70 cm) a po celý čas sa na mňa pozeral… Až keď som mu brnkol prstom po fúze, tak sa splašil a zmizol v hĺbke rieky. Evidentne ho zaujalo svetlo mojej čelovky a ruch na hladine.
Menší jednoháčik a trojháčik, ktorých bezuzlové viazanie je schované
v ochrannej hadičke.
Praktický detský nafukovací čln
Píšuc tieto riadky, napadá mi, v akom člne to bolo… Totiž, počas 100 nocí sme chytávali aj na rieke, ku ktorej nebolo možné prísť autom, čo pre nás znamenalo, že všetky veci sme museli doniesť ručne na miesto lovu. Ani to by nebol taký veľký problém až na ten – čln. Predsa len bolo leto, teplo, komáre atď., čiže veľmi sa nám nechcelo nosiť ho minimálne 800 m z parkoviska, a preto som dostal nápad kúpiť kvôli onej rieke hocijaký čln, čo nám umožní vyviezť podvodné plaváky. Slovo „hocijaký“ doslova splnila ponuka hračkárstva Dráčik, kde sme kúpili za 19 € detský čln s dĺžkou 150 cm a nosnosťou max 90 kg. Tomáš, ktorého hmotnosť hranicu nosnosti trošku prevyšuje, si skúsil doňho sadnúť len raz. Išiel si vyviezť montáž, no hneď nato, ako si do toho člna sadol a zmizol po krk pod vodou aj s člnom, pochopili sme, že vyvážam len ja, keďže som o trochu ľahší. No poviem vám, že sedieť o druhej v noci v detskom člne a veslovať stredom nie práve najmenšej rieky, v tom člne mať rybku s háčikmi a kameň, o ktorý je priviazaný podvoďák, je celkom adrenalínové… Ale kto nás pozná osobne, ten vie, že sme blázni a s nami je na rybách vždy veselo!
K sumčiarine neodmysliteľne patria robustné a pevné stojany na prúty. Ich zapichovanie do zeme nám strpčovalo počas leta každý jeden večer. Ak by som to mal teraz s odstupom času hodnotiť, tak nie rozkladanie a balenie nás štvalo najviac, ale práve tieto stojany nám dávali poriadne zabrať, a to dupľovane v období, keď vôbec nepršalo a vonku bolo aj o ôsmej večer viac ako 30 stupňov. A bolo úplne jedno, aký to bol stojan, lebo všetky nás potrápili rovnako. Pri razantných záberoch sme ale potrebovali mať istotu, že kým sa jeden z nás vymotá zo spacáku, tak všetok tlak unesie prút, ktorý je zapichnutý v stojane (brzdy navijakov sme mali skoro vždy pomerne dosť silno utiahnuté kvôli záseku).
Na produkty Madcat sme
sa mohli vždy spoľahnúť.
Naše prúty a navijaky
Donedávna som pracoval 10 rokov ako predajca v rybárskych potrebách a rukami mi prešlo množstvo výrobkov rôznych značiek, takže by som sa tu vedel rozpísať. Lenže, ako hovorievam, v prvom rade to musí sadnúť do ruky vám, lebo predsa len každému vyhovuje niečo iné a aktuálna ponuka trhu je viac ako pestrá.
Takže naše sumcové zostavy: za mňa úplná spokojnosť s prútmi Delphin Symbol Cat 2,55 m/500 g + navijaky Daiwa BG 8000, Tomáš – Hell‑Cat Kronoss Black Edition 2,8 m/400-600 g + Cormoran Big Cat 8000 a Boris – Madcat Cat Stick 3 m/150-300 g + Tica GG 100. Už tu je vidieť, že každý si vybral to svoje a jediné, na čom sme sa pri zostavách rybárskeho náčinia zhodli, bola spomenutá šnúra, ktorú sme mali navinutú všetci traja.
Kým ja som už ráno balil veci, Lola si väčšinou takto vychutnávala prírodu.
Zaži niečo bláznivé!
V prípade, že by sa chcel niekto poradiť – buď ohľadom výbavy alebo celkovo nášho spôsobu lovu – nemáme a nikdy sme s tým nemali problém. Stretnúť nás môžete pri rôznych riekach po Slovensku. Nezameniteľné poznávacie znamenie je pri zábere štekajúca mini jazvečíčka Lola, na ktorú bude určite jeden z nás kričať: „Lola, nesmieš ísť do vody!“ Ale keďže aktuálne panuje vonku január, skúste to radšej prostredníctvom facebooku, kde nás nájdete pod menami Dominik Mikeska, Tomáš Lisý a Boris Lipa.
Naše heslo je a vždy bude „Ak budeš sedieť doma pred telkou a budeš sa báť opustiť svoju komfortnú zónu, nikdy nezažiješ nič bláznivé“.
Občas si na nástrahu trúfol aj takýto junior.
Postskriptum
Hneď potom, čo odošlem tento článok do redakcie Slovenského RYBÁRA, otvorím doma skriňu a začínam sa baliť na poslednú zahraničnú rybačku sezóny 2021. Vymysleli sme si, že túto sezónu sa patrí uzavrieť na talianskej rieke Pád. Povolenky nám ešte platia, tak prečo to nevyužiť…? Čiže aj napriek tomu, že je teraz pár dní do Vianoc, my ešte naložíme člny a prúty do auta a ideme uzavrieť túto bláznivú 100-nočnú sezónu do krajiny veľkých sumcov.
O tom, ako to dopadlo, niekedy nabudúce…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
