S príchodom jesene je tu tiež čas veľkých kaprárskych pretekov, na ktoré sa tešia najmä účastníci, ale taktiež všetci fanúšikovia, ktorí tieto podujatia sledujú prostredníctvom online prenosov a sociálnych sietí. Niektoré preteky sa konajú súbežne, prípadne krátko po sebe, takže sa nedá zúčastniť na všetkých.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2022
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 23.06.2022.
Tradičný východniarsky turnaj
Po dvoch rokoch odvtedy, čo som bol na pretekoch WCC (Word Carp Classic) na francúzskom jazere Madine, dohodol som sa s Majom Brezovským, že tento rok pôjdeme spoločne zabojovať na Šíravu ako tím Mikbaits-Parys SK. Tretím členom nášho tímu mal byť kamarát Milan, ktorý pár dní pred začiatkom ochorel a jeho účasť bola neistá. Na poslednú chvíľu sme hľadali niekoho spoľahlivého, pretože nám bolo jasné, že vo dvojici by sme to síce zvládli, ale ak by nám ryby dobre brali a my by sme jazdili zdolávať len jedným člnom, na väčší úspech by sme asi nemohli pomýšľať.
Prvá noc nám priniesla dve pekné ryby.
Len päť dní pred štartom sa nám podarilo doslova „vytiahnuť žolíka z rukáva“ v podobe domáceho kaprára Lukáša Tegiho. Vedeli sme, že Lukáš má na Šírave odchytaných množstvo dní a túto vodu dokonale pozná. Nič lepšie sme si nemohli ani želať. Za zmienku stojí, že naposledy som chytal na Šírave v roku 2018 a mal som v tíme okrem Kuba Fabiana aj Lukášovho brata Reného, s ktorým sa nám podarilo obsadiť tretie miesto. Teraz som išiel pretekať proti bývalým parťákom a navyše aj dvaja bratia proti sebe... Ako sa povie, toto nevymyslíš – to je život! Mali sme dobrý tím, nástrahy, ktorým veríme a jediné, čo nám v tej chvíli chýbalo, bolo dobré miesto. Majo sa podujal losovať a vytiahol Paľkov č. 4. Nie je to síce top miesto, ale určite sme boli so sektorom Paľkov spokojní, lebo vieme, že tak ako na každej vode, aj na Šírave je viacero nepopulárnych miest, ktoré si nechce nikto vylosovať.
Západ slnka a nádherná scenéria, ktorá neomrzí.
Rozpačitý začiatok
Po krátkom presune sme sa ocitli na mieste, kde Lukáš lovil asi pred mesiacom a s kamarátmi si tam celkom slušne zachytali. Ibaže vtedy nepretekali a nemali široko-ďaleko nikoho vedľa seba, a to je podstatný rozdiel. V nedeľu ráno o šiestej bolo odštartované a stovka člnov vyletela na vodu. Asi po 10 minútach bola ohlásená prvá ryba pretekov a okolo obeda bola ulovená aj prvá ryba nad 15 kg. Tieto dve ceny nám veľmi rýchlo „odplávali“, ako aj samotný začiatok pretekov. Všetci okolo nás už mali chytenú aspoň jednu bodovanú rybu, len my sme stále nemali žiadny kontakt. Píplo nám to až na druhý deň popoludní a bol z toho krásny lysec cez 10 kg. Odrazili sme sa od dna a postupne sme začali pripisovať ďalšie ryby.
16,33 kg a 7,15 kg.
Po druhom dni sme mali na konte 33 kg a priebežné 14. miesto. Tím na prvom mieste mal už takmer 100 kg náskok a vyzeralo to, že sa všetkým poriadne vzďaľuje. Po posledných šíravských pretekoch som však bol pokojný, lebo aj vtedy mal sektor Paľkov slabší štart, ale o to silnejší finiš. Kŕmili sme len s boilies, priemerom 24 mm a vsadili sme na príchute Mazaná škeble a Frankfurtská klobása. Mali sme dobrý hmotnostný priemer a ten sme si udržali aj na ďalší deň, keď sme si pripísali 6 bodovaných rýb a všetky boli nad 8 kilogramov.
Ďalšia ryba 10 , ktorá nás posunula o kúsok vyššie.
Priveľa kŕmenia môže byť na škodu
Od tretieho dňa sa začali ryby ťahať hlavne na Paľkove a v našom sektore bolo ulovených už dvojnásobne toľko rýb ako v druhom najproduktívnejšom sektore. Priebežné poradie sa razom premiešalo a už to na prvých miestach nevyzeralo tak jednoznačne a začalo sa to zamotávať. Vystrelili sme až na priebežné piate miesto, no na krk nám dýchali poľskí susedia sediaci vľavo od nás. Tí robili všetko pre to, aby stiahli zhruba 20-kilový náskok, ktorý sme si neustále udržiavali. Poliaci začali kŕmiť partiklom, method mixom a s boilies taktiež nešetrili. Videli sme ich, ako po každej ulovenej rybe nakladali do člna niekoľko vedier s kŕmením a prekrmovali celý svoj sektor. Nie vždy je množstvo kŕmenia rozhodujúce, a to sa začalo prejavovať aj na našich miestach, keďže bójky sme nemali ďaleko od seba. Počas dňa nám začali nabiehať nebodované ryby, ktoré nám znepríjemňovali život. Cez deň sme mali 11 nebodovaných rýb po sebe a tie bodované nám začali brať až okolo polnoci a s východom slnka
Na Šírave sme išli na doraz! 1500 m.
opäť nabiehala sorta menších, nebodovaných rýb pod hranicou 5 kg. Susedia sa začali prepadávať a strácali na nás už 80 kilogramov. Nám sa podarilo prebojovať na priebežné tretie miesto a na druhé a prvé miesto nám v tom momente veľa nechýbalo. Lenže počas ďalšieho dňa nám opäť nabehli na lovné miesto nebodované ryby...
Poľskí susedia sa usilovali dohnať stratu a zvyšovali kŕmne dávky, čo malo neustále opačný efekt a prejavovalo sa to aj v našom sektore. Množstvo nebodovaných rýb, vyvážanie na 1500 m a tisíce otočení kľučkami našich navijakov nám dávalo zabrať. Navyše sme mali množstvo komplikácií a stávali sa také veci, ktoré sa nám bežne nedejú a takmer každá zdolaná ryby mala svoj príbeh, na čom sme sa už poriadne zabávali.
Tretie miesto vicemajstri Slovenska v love kaprov.
Vicemajstrovský titul
V posledný deň sa nám prekvapivo podarilo urobiť zopár bodovaných rýb aj počas dňa a už navečer sme si boli istí, že tretie miesto určite nepustíme. Prepli sme sa do režimu „terminátor“ a snažili sa uhrať čo najlepší výsledok. Poslednú noc sme nachytali najviac rýb a „dotieravému“ tímu na štvrtom mieste sme unikli takmer o 100 kg. Parádnu noc však mali aj moji bývalí parťáci Kubo s Reném a takisto českí kolegovia z tímu Mikbaits, loviaci takmer oproti nám na Lúčkach 1. Dobrí rybári na dobrých miestach to jednoducho už nepustili a nám zostalo nakoniec „len“ tretie miesto. Na jednej strane nás štvalo, že sme v jednej chvíli mali vyššie umiestnenie takpovediac na dosah, na druhej strane sme boli napokon spokojní. Okrem toho sme sa stali aj vicemajstrami Slovenska v love kaprov družstiev. Osobne si myslím, že každé miesto „na bedni“ si treba ceniť, lebo uspieť v dnešných časoch nie je také jednoduché. Týmto ešte raz ďakujeme Lukášovi, že nás nenechal v štichu a takpovediac v hodine dvanástej išiel s nami do toho. Do budúcna by sme si to v tejto zostave určite radi zopakovali a najlepšie hneď na budúci rok.
Stáť na bedni víťazov je super zážitok, ktorý sme si naplno užili.
International Balaton Carp Cup
Po návrate zo Šíravy som potreboval zopár dní na regeneráciu a dospanie prebdených nocí, no už cestou domou som začal premýšľať nad ďalšími veľkými pretekmi, ktoré ma spolu s Majom čakali, a to nad balatonskými IBCC. Tieto preteky boli v dôsledku pandémie opäť aj tento rok preložené z apríla na koniec októbra. Rovnako ako pred Šíravou, aj tu sme na poslednú chvíľu hľadali náhradu za Milana. Oslovil som kamaráta Laca, ktorého poznám vyše 20 rokov a ten bez váhania súhlasil. Štvrtým členom tímu bol môj otec, ktorý bol so mnou na Balatone už trikrát.
Keďže v Maďarsku nemali také prísne opatrenia ako u nás, losovanie prebiehalo štandardne vo veľkej športovej hale. Ja som vylosoval poradie č. 33 a následne Majo číslo 142, kde sme sa ešte večer presunuli. Bola to opäť južná strana Balatonu (už po piatykrát). Mali sme vytypované trochu iné miesta a hlavne viac smerom na západ, ale keď sa to tak vezme, mohli sme sedieť aj na oveľa horších miestach, ktorých je na týchto pretekoch „vykolíkovaných“ pomerne dosť. Po príchode na miesto sme zistili, že z pravej strany máme za susedov český tím a zľava, kde bol minulý rok asi 2 km forhond, sedeli teraz asi 400 m ďalšie dva tímy z Čiech. Po menších dohadovaniach so susedmi sme si osadili tyčové bójky a vyznačili náš lovný sektor vo vzdialenosti 500 m od brehu. Následne sme vytiahli kotvičky, pomocou ktorých sme si „preorali“ náš sektor. Podarilo sa nám zachytiť niekoľko poodtrhávaných silonov z predchádzajúcich pretekov. Týmto sme eliminovali prípadné straty rýb, ktoré by sa nám mohli počas zdolávania do týchto silonov zamotať.
Tento konár spôsobil, že som prišiel o rybu 500 m od brehu.
Začiatok dobrý, čo bude ďalej?
Preteky sa začali na poludnie a ja som vyviezol svoje prúty klasicky doľava a Majo na pravú stranu. Na každý prút putovala iná nástraha, aby sme zistili, čo nám budú ryby akceptovať. Ja som zvolil G2 a BigB a Majo LRA a Meteoru, všetko 24 mm + 14 mm popka. Teplota vody bola tesne nad 10 stupňov, preto sme sa nepúšťali do bezhlavého kŕmenia. Prvý záber prišiel po zotmení po 22. hodine a podarilo sa mi zdolať šupináča cez 15 kg. Majo mal kontakt po polnoci a priniesol rybu cez 12 kg. Na začiatok to bolo super a tešilo nás, že dajaké ryby máme na lovnom mieste.
Po dokŕmení sme očakávali ďalšiu akciu, ktorá však už do rána neprišla. Ráno sme sa zobudili do mínusových teplôt a všetko sme mali namrznuté, vrátane vody v podložke. Ďalší záber prišiel opäť až o jednej hodine v noci. Bol to jediný záber, ktorý sme dosiahli v rovnakom čase. Rozpisovať jednotlivé zábery nemá asi zmysel, pretože sme každú noc urobili len jednu rybu a aj to v rozdielnych časových úsekoch. Nebola v tom žiadna pravidelnosť a v podstate sme odchytávali len náhodné ryby. Skúsili sme zakŕmiť o niečo viac a pokúsili sme sa ryby na našom mieste trochu zdržať, no dosiahli sme iba to, že záber prišiel až nadránom o 6. hodine a aj to iba jeden. Rovnako na tom boli aj susedia z oboch strán.
Šíravské poklady. Menšie, ale bodované.
Balatonské kapry rastú ako z vody
V polovici pretekov nám bolo jasné, že z tejto oblasti a ani z nášho celého sektora sa víťazom nikto nestane a mohli sme sa sústrediť len na boj o víťazstvo v našom sektore. Samozrejme, bola ešte v hre cena za najväčšieho šupináča a rovnako zaujímavá aj cena za najväčšieho lysca. Hoci o tejto cene za lysca bolo na tretí deň pretekov viac-menej rozhodnuté, keď sa rumunskému tímu podarilo uloviť historicky prvú rybu 30+ na IBCC. Avšak nádej stále existovala, lebo ryby nad 30 kg v Balatone plávajú... Mimochodom, išlo o rybu, ktorú som podľa fotografií ihneď spoznal. Túto rybu som ulovil v apríli 2018 na IBCC v hmotnosti 21,51 kg. Teraz bola ulovená o 28 km ďalej na severnej strane. Je to neuveriteľné, že aj na 60 000-hektárovom jazere sú niektoré ryby známe a chytajú sa opakovane. Isté je, že sa tejto rybe parádne darí a za 3 roky nabrala neskutočných 8 kilogramov. To svedčí o úživnosti Balatonu.
Na začiatku pretekov sme nevedeli, čo nás čaká na č. 142.
Boj o každú rybu
Spočiatku sme sa držali na prvom mieste v sektore, no neskôr nás predbehli dva tímy loviace západnejšie, ktoré boli tak ďaleko od nás, že sme ich z nášho stanovišťa ani nevideli. Robili sme všetko pre to, aby sme dosiahli vôbec dajaký záber a pod háčiky sme už našívali po jednej 20 mm guľôčke. V iných oblastiach mali ťažkosti s nebodovanými rybami, ktoré nemali problém ani s 2 × 24 mm boilies. V našom sektore to bol boj o každú rybu, a preto ma štvala strata jednej ryby, ktorá zabrala okolo obeda, a o ktorú som následne prišiel pre veľký konár, ktorý som nakoniec vykotvičkoval a priniesol na breh.
Každé miesto na bedni (2. miesto v sektore) je cenné a obvlášť na IBCC.
Posledná noc má svoju moc
Pred poslednou nocou sme sa s deviatimi bodovanými rybami prepadli až na 5. miesto v sektore a naše nádeje na dajaké umiestnenie sa začali rozplývať. Môj otec však predpovedal, že posledná noc bude dobrá.
Tá bola opäť mrazivá, ale ihneď po zotmení som mal záber a priniesol som rybu cez 10 kg. Do rána bolo ešte ďaleko a verili sme, že v túto noc by sme mohli urobiť viac ako jeden záber. Vsadili sme všetko na jednu kartu a na všetkých štyroch udiciach sme mali našitú samotnú 20 mm guľôčku G2. Ráno o štvrtej mal Majo parádnu jazdu, ktorá nás všetkých vyhnala z bivakov. Na záber čakal dlhých 50 hodín, ale keď do vysielačky zahlásil, že má lysca cez 20 kg, zavládla na brehu radosť. Bola to nádherná ryba a zároveň Majov balatonský osobák. Posledná noc má svoju moc a za tieto dve ryby sme si pripísali cez 30 kg, čo nás posunulo až na druhé miesto v sektore. Mali sme na konte 11 rýb s celkovou hmotnosťou 143 kg a parádnym hmotnostným priemerom 13 kg. Celkovo sme skončili na 34. mieste z 240 tímov. Po skončení pretekov sme si urobili takú malú analýzu, ale neprišli sme na nič, čo by sme mohli urobiť inak, aby sme dosiahli lepší výsledok. Za daných podmienok sme z tohto miesta jednoducho vyťažili maximum, čo sme vedeli a odchádzali sme z Balatonu nakoniec spokojní.
Poďakovanie patrí parťákom za super preteky, môjmu otcovi a takisto firme Mikbaits a Parys, ktoré nás na oboch týchto veľkých pretekoch podporili. Veríme, že IBCC 2022 sa bude konať už v klasickom aprílovom termíne a už teraz sa tešíme na to, keď budeme opäť stáť na brehu čarovného Balatonu.
Západ slnka na Šírave má svoju atmosféru.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
