Nikdy som na písanie článkov nebola,
a predsa idem písať práve o love sumcov. Prečo? Každý si vari okamžite predstaví obrovské slizké ryby, na ktorých nie je nič na obdivovanie, lebo vlastne ani pekné nie sú. No ja vám opíšem svoj postoj k týmto nádherným, majestátnym slizkým rybám.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2023
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 78
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
V prvom rade chcem popísať svoj príbeh, ako som sa k týmto rybám dostala. Nie je to tak dávno, keď som prvýkrát chytila prút do ruky a povedala som si ok, tak toto ma celkom baví, a to je niečo na moju trpezlivosť… Haha! Ubehol rok a ja som sa do rybárčenia naozaj zamilovala, stalo sa to mojím koníčkom a hlavne životným štýlom, ktorým žijem na 200 percent. Opustila som Českú republiku a presťahovala som sa za priateľom – profesionálnym sprievodcom Romanom Kuřilom do Španielska. Bolo to celkom náročné životné rozhodnutie.
Radosť, láska, eufória, to všetko vidieť na tejto fotke.
Kvôli rybám som zmenila život
Toto okamžité životné rozhodnutie bol ten správny kľúč k môjmu šťastiu, k životnému štýlu. V prvom rade som sa musela naučiť správnu techniku, držanie prúta, nahadzovanie, a tak ďalej, to asi každý začiatočník pozná… No, žiadna sranda! Postupne som sa učila rôzne techniky na rôzne dravé ryby, chytala som od zubáčov cez šťuky, black bassy – ktoré v Európe nie sú veľmi známe – až po ostrieže. Tieto dravé ryby ma naozaj bavili a napĺňali! Ale teraz k veci, o čom budem písať, o sumcoch… Keď mi priateľ ukazoval tie obrovské slizké obludy, neverila som vlastným očiam, že niečo také môže pod hladinou existovať a žiť! Nieto ešte ich vlastne aj chytať! Takže tú prvotnú myšlienku alebo chrobáka do hlavy mi vložil Roman a od toho času som sa potom už neustále tešila na tú chvíľu, keď budem môcť tieto obludy zdolávať a učiť sa na ne správnu techniku a všetko okolo toho…
Môj obľúbený prút Vagner V-baitcast 23 – nezničiteľný.
No a prišiel deň D
Roman ma vzal na polnočný lov, nachystali sme čln ako vždy, pár prútov po ruke. Prešli sme na miesto činu, takže taká zabehnutá klasika: nachystať prúty, nástrahy a hlavne pohybovať sa po člne potichu alebo skôr skoro vôbec, haha!, a len sledovať na sonare, ako sa tieto ryby chovajú. No čo vám budem hovoriť, neskutočný masaker! Mala som obrovské šťastie, že sumce boli úplne aktívne a bolo ich naozaj veľa. To bolo také nádherné predstavenie, nielen pohľad, ale tiež pohladenie pre moje uši… Mľaskot na hladine bol ako symfónia, to som nikdy nezažila a nepočula. Pre niekoho to môže znieť trápne či ako klišé, ale pre mňa to bol nádherný okamih, na ktorý nikdy nezabudnem.
Dostala som do ruky prút s baitcastovým navijakom – to je ten navijak, s ktorým to ešte veľmi neviem, a navyše ešte nahadzovať s veľkou nástrahou. Nevadí, popasovala som sa s tým, párkrát som skúšala nahadzovať a prísť na správnu techniku a úchop, ktorý by mi to uľahčil, až napokon sa mi to podarilo. Párkrát som si nahodila a technikou prívlače som uspokojovala svoju trpezlivosť. Po niekoľkých nevydarených náhodoch som to nevzdávala, pretože viem, že aj o tomto je rybárčenie – užívať si každú chvíľu a pozorovať, ako ryby reagujú. Asi pri mne stáli všetci svätí, pretože pri tom mľaskaní na hladine som zacítila obrovskú ranu! No a bol tam!
Môj prvý veľký sumec, popravde skôr lochneska.
Môj prvý sumec v živote – na prívlač!
Budem úprimná – skoro som sa pos… od šťastia, možno som dala aj šťastný tanček, haha! Tak si ho pekne priblížim k lodi a vidím metrového krásneho sumčeka (mal síce meter, ale pre mňa v tej chvíli mal tak 300 cm a 100 kg, pretože to bol ten prvý), ktorým sa to všetko začalo. Na tú chvíľu naozaj nikdy nezabudnem a vryla sa mi do mojej rybárskej pamäti. Ani neviem ako a naša rybárska výprava sa predĺžila do rána asi do štvrtej a ja som bola do toho úplne zažratá, bola som v euforickom stave. Nakoniec, keď môj priateľ videl, že ma to chytilo (myslím si, že to ani nečakal), rozhodol sa, že ma naučí všetko o týchto pre mňa kráľovských rybách.
Foto plné radosti! Tento sumec je môj osobný rekord, 240 cm. Neskutočný pocit.
Na cestách k poznaniu lovu sumcov
Vysvetlil mi to krásne od začiatku, akou technikou tieto ryby budeme chytať, na aké nástrahy, na akých miestach… jednoducho, naozaj všetko. Odtajnil mi svoje neskutočné know‑how. Takže sme od toho času spolu vyrážali na sumce, keď som pri vertikálnej technike iba sledovala a učila sa, aby som vedela, ako tieto ryby reagujú, ako správne s prútom manipulovať, ako sa ryby správajú. Pre mňa to bola šialená alchýmia, keďže som vôbec nechápala, ako to celé funguje a ako vlastne stačí úplne malý posun s prútom a ryba sa vyplaší!
Uff, takže celá zažraná som to pozorovala ako film v kine, naberala skúsenosti a informácie. Začalo to tým, že som zdolávala pár krásnych – pre mňa v tom čase obrovských – rýb. Roman mi odovzdal prút s rybou a ja som sa učila od začiatku, ako sa ryba zdoláva, ako mám manipulovať s prútom a aké chyby nerobiť. Ako navíjať navijakom, kedy rybe naložiť a kedy zas nie. Wow! Nuž, dostávala som slušne do tela, haha! Také silné ryby som ešte nikdy neťahala, takže nejakým šťukám či black bassom sa to nemohlo rovnať! Naozaj slušné fitko pre moje malé telíčko a hlavne pre moje malé ručičky, keď som sotva udržala prút a bála som sa, aby ma nevystrelilo aj s prútom z člna! Našťastie sa to ani raz nestalo, takže som si už párkrát vytiahla nádherné ryby, ktoré mali od metra až po 240 cm. Neuveriteľné! Začala som teda od zdolávania až po samostatný lov. Ale vždy je potrebné brať to s pokorou a učením sa nových vecí. Takže som sa musela postupne prechytať od najmenších až po tie veľké.
Stálo ma to naozaj veľa driny, učenia, informácií a energie. Venovala som tomu veľa času, veď na lodi sme trávili vyše 12 hodín – niekedy aj s prespaním na člne – a keď sme ráno vstali, išli sme hneď na sumce. Jednoducho, človek tomu úplne podľahne. Bolo to úžasné, byť pri love týchto rýb, ja to asi ani slovami nedokážem lepšie priblížiť, to človek musí naozaj zažiť sám. Kto nie, nevadí, zažije!
Náš najväčší spoločný sumec, na suchu.
Bum, vytiahla som obludu!
Jedného nádherného slnečného dňa sme vyrazili opäť na sumce, na naše obľúbené miesto (ani kúzelník neprezrádza svoje triky, však?). Bola som iba v plavkách, chcela som si užiť slniečko a pekne sa opáliť. Roman pripravil prúty, sondu, sonary a mohlo sa ísť chytať. Videla som nádherné divadlo, keď k nástrahe priplávali naozaj obrovské ryby! Našťastie boli aktívne a chceli žrať. Bum! Roman to jednoducho vie, pekne mi to pripravil, odovzdal prút a na – zdolávaj! Ok. Zdolávala som v 40 stupňoch v plavkách, neskutočný pocit, po nekonečných minútach som vytiahla 210 cm obludu! Ja som bola šťastím bez seba, eufória, vyplavili sa mi snáď všetky hormóny – dopamín, serotonín, endorfíny. Rybu sme teda vytiahli do člna…
Ako to vlastne prebieha?
Mnohí z vás si asi myslia, že jednoducho chytíte rybu a hodíte do člna… Ech, nie! V prvom rade sa musí pripraviť plachta, taká, aby pokryla časť lode a zmestila sa na ňu ryba. Následne plachtu namočíme do vody, aby ryba bola stále mokrá či vlhká. Nesmie sa stať, aby bola ryba suchá, alebo že by sme ju ťahali na suchú plachtu. V takom prípade prichádza o svoj ochranný sliz, a to by ju mohlo ohroziť, čo predsa nechceme! Takže plachtu máme pripravenú, rybu opatrne chytíme za tlamu a nachystáme si ju tak, aby sme ju mohli bokom vytiahnuť na čln. V tejto chvíli máme vyhrané.
Po celý čas sa snažíme, aby bol sumec mokrý, čo zaistíme tak, že ho polievame trochou vody. Urobíme pár rýchlych fotiek na pamiatku a rybu v poriadku opäť bokom prevalíme cez bok člna a vypustíme späť do vody. Lenže tohto macka som radšej chytila a skočila za ním do vody, aby to lepšie rozdýchal, pretože sa môže stať – keď je ryba dlhší čas mimo svojho prirodzeného prostredia – že uhynie alebo klesne na dno a v bahne sa udusí. Preto som vliezla za sumcom do vody, chytila ho za tlamu a pomaly som s ním pracovala vo vode. Keď som už videla, že je čulý a opäť pri sile, tak som mu dala pusinku (môj rituál s rybami, ktoré chytím) a bol vypustený tam, kam tieto ryby jednoducho patria – späť do vody. Do svojej prirodzenej domoviny!
Baletka alebo rybárka? To je otázka!
S profesionálnym rybárom v páre to ide
Som naozaj vďačná za to, že mám po svojom boku priateľa a profesionálneho rybára, ktorý mi pomáha, pretože si myslím, že bez jeho pomoci by som bola v koncoch. Ako hovorím, robíme všetko spoločne ako pár. No a takto sa to ťahalo od minulého leta až doteraz, keď som zvyšovala svoj osobný rekord stále vyššie a vyššie. A pritom aj svoje schopnosti, informácie, prax. Bolo to dosť náročné pre dievča, pretože väčšina dievčat podľa mňa nechytá sumce z člna, väčšinou z brehu; nevravím, že je to niečo menej, ale z člna je to naozaj náročnejšie a aktívnejšie.
Dostala som sa vlastne do bodu či štádia, neviem, ako to presne nazvať, keď som schopná už byť nápomocná, nebyť na ťarchu a hlavne chytať sama. Úplne sama! Naposledy sme sa s Romanom vydali na sumčiu expedíciu. Zbalili sme si nádobíčko, prúty, čln a premiestnili sme sa 700 km z našej domoviny Extremadury do Mequinenzy – raja sumcov. Kto tam bol, tak vie. Je to jedna z destinácií, kde Roman funguje ako profesionálny sprievodca.
Sumec zblízka.
No nie je nádherný?
Dobrodružstvo v španielskom raji sumcov
Vyrazili sme teda na Romanove spoty, kde sme zistili, že je všetko naopak – príroda sa jednoducho zbláznila, nielen pri rybách, ale aj pri hladine vody. No tak sme si povedali, že sa zaprieme a zvládneme to! Pár dní sme dostávali na frak, teda skôr ja, Roman nachytal pekné ryby… Keby niekto chcel vidieť viac fotografií, neváhajte sledovať nás na Instagrame: „Roman_kuril_fishing“ alebo „Salma_hajku_adventures“. Máme tam naozaj bohatú zbierku fotografií z našich výprav a rýb, ale hlavne videá: zdolávanie, meranie atď., čo je naozaj zaujímavé.
Na vode sme teda trávili každý deň a celý deň! Bolo to veľmi náročné, fyzicky a tiež psychicky, keď si človek ťuká na čelo a v hĺbke duše si hovorí „čo robím zle, že nežerú a nechcú to?“ To som taký nafigu rybár/ka? Naozaj vám to na chvíľu otrasie vaším rybárskym egom, ale zároveň vám ponúka druhú stranu mince – rybársku pokoru. Preto sme to nevzdávali a nevešali hlavy, jednoducho sme sa do toho zahryzli ako pes do kosti.
Ono sa to vyplatilo! Roman chytil neuveriteľnú, krásnu rybu 230+, jasali sme obaja! Radosť bola namieste – vydretá radosť a vydretá ryba! A odvtedy? Darilo sa nám v rámci možností, ktoré nám príroda dala. Jednoducho sme hrali s kartami, ktoré nám boli rozdané. Takže sme stavili všetko, all‑in. Ale sumce all‑in veľmi nehrali, haha! Hrali skôr hru „človeče‑rybár, nehnevaj sa“, hrali sa s nami pekne, zo začiatku to bola sranda, ale tá nás po chvíli prestala baviť a hovorili sme si, čo to, sakra, je? Prečo nechcú? Skúšali sme naozaj všetko! (pre tých, čo si myslia, že nie sme schopní chytiť sumca: zameriavali sme sa len na tie veľké) No nič, opäť náladička trochu ponurá, ale prešli sme viac miest, viac spotov, viac možností.
Trochu farieb do života, od mojej obľúbenej značky.
„Je tam, je tam!“
Klasický náš spot, kde som si nachystala prút, nástrahu a spustila som svoju bombu na dno. Vertikálny prívlačový lov. Obaja sme mali prúty v ruke a Roman mi ukazuje, ako správne technicky chytať. Hovorím ok, tak som si našla svoju stratégiu, svoj úchop a intenzitu. A bum! Rana ako z dela! Začala som kričať „je tam, je tam!“
Držala som prút tak pevne, že sa čudujem, že nepraskol, tak som si tú rybu vydrela a vysnívala, že jednoducho musela na hladinu! Pozrieť sa na mňa! Súboj ale nebol ľahký, naozaj som dostávala zabrať – čo som si navinula, to mi sumec vzal naspäť. Ale som silná baba, ktorá nie je z cukru a zmobilizovala som silné stránky môjho ja a dala som do súboja všetko! Aj pár kilogramov v pote, haha! Zdolávala som ho okolo 10 minút, keď mi Roman hovorí „hele, podľa sonaru je tá ryba veľká“… Hovorím, že asi áno, pretože cítim, ako ma ťahá a je silná. A hlavne ťažká! Hovorí, tá bude mať stopercentne cez dva metre“… A potom hovorí „hele, tá bude mať asi aj viac, možno k 230 cm!“ No tak, pri tejto informácii som sa fakt skoro zložila a skoro som pustila prút. Hovorím si, buď teraz, alebo nikdy!“
Potila som sa až za ušami! Predstavte si malého trpaslíka, čo váži 50 kg aj s posteľou, čo má detské ručičky a ťahá rybu okolo 230 cm z vody, no jednoducho sranda! Po vražedných minútových mukách som sumca ukázala svetu! Neviete si predstaviť, v akej som bola eufórii! Skákala som na člne s prútom v ruke ako ujačaná hysterická ženská! Ale od radosti! Opäť vyplavené hormóny, všetky, čo som azda v tele mala, aj slzičky ukvapli, pretože ryba predstihla moje očakávania a bola naozaj gigantická! Takú obludu som nikdy nevytiahla, ani nemala na prúte! Wow! Celé mi to, samozrejme, Roman dokumentoval, takže pokiaľ ťa to zaujíma, utekaj to čeknúť na Instagram.
Tohto obra som zvládla celkom sama!
Roman mi po celý čas pomáhal elektromotorom, informáciami, aby som rybu zvládla, následne mi ju vyhákol a začali sme pripravovať čln na vyfotenie tohto monštra. Opäť sme namočili plachtu, rybu Roman opatrne bokom vytiahol na čln a obaja sme pozerali ako vyorané myši! Wow! Nenormálne obrovská a hlavne geneticky tučná ryba! Ľahla som si k sumcovi a bola som vedľa neho ako trpaslík. Naozaj krásny pocit! O sumca sme sa krásne starali ako v 4 hviezdičkovom hoteli – voda, plachta, pokoj a pusinku. Urobili sme pár krásnych fotiek na pamiatku a prišlo aj na to dôležité, a to bolo meranie metrom. Roman vytiahol meter, rybu sme nastavili, aby meranie bolo naozaj presné a žiadny fejk, ako to skoro každý robí. (A potom je z 230 aj 250, všakáno?! Sorry, musela som.) Chvíľka napätia a sumec mal neuveriteľných 240 cm! Čože?! To ako naozaj a vážne som – od chytenia ryby cez zdolávanie – túto rybu zvládla sama? Neuveriteľný pocit pre mňa, životný sen! Môj sen! Som na seba pyšná a som naozaj šťastná!
V plnej pokore som rybu vypustila späť do jej prirodzeného prostredia – do vody, pravdaže, nesmelo chýbať moje bozkávanie. A prečo bozkávam ryby? Navyše tieto slizké? A prečo nie?! Chcem, aby urobili radosť niekomu ďalšiemu, aby vyrástli, boli tiež šťastné a spokojné, že dostali pusu odo mňa. Je to jednoducho taký môj rituál, môj prejav rešpektu a úcty k týmto majestátnym rybám.
Teplo, slniečko, plavky... Taká je rybačka v Španielsku.
Vďaka za to, kde momentálne som
Týmto svojím – zatiaľ posledným osobným rekordom – tento článok ukončím a na záver by som sa rada poďakovala svojmu životnému partnerovi, rybárskemu parťákovi, najlepšiemu kamarátovi Romanovi Kuřilovi za jeho snahu naučiť ma všetku túto alchýmiu o sumcoch, za jeho trpezlivosť. Vďaka nemu som bola schopná toto zvládnuť a byť tam, kde momentálne som. Naozaj srdečné ďakujem!
Rodine som vďačná za to, že ma podporujú v tom, čo ma baví a napĺňa a chvália sa fotkami s rybami u svojich kamarátov a známych, haha… Ďakujem!
Dúfam, že sa vám článok čítal dobre, že ste nezaspali alebo neotočili list… A budem dúfať, že tí čo neobjavili kúzlo sumčiariny, budú ho chcieť objaviť. A ak áno, tak sa nebojte na mňa či na Romana obrátiť. Roman funguje ako profesionálny sprievodca v tejto destinácii v love sumcov. Tak nech berú!
S láskou a pozdravom a pusou…
Všetky úlovky, dni na člne, sú vždy spoločné. Sme jeden tím.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
