Keď sa po dvojročných covidových peripetiách konečne mohlo cestovať, vypravili sme sa do strednej Ázie vlani v auguste. Na lov tajmenov to možno nie je najlepší termín, ale prispôsobili sme sa Danovi Hrkovi – učiteľovi. Ja a Paťo Kadlec sme dopĺňali trojicu rybárskych dobrodruhov v rovnomennom kempe na rieke Chanagaj…
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 24.06.2023.
Ráno spíme o niečo dlhšie
Prebúdzame sa do chladného dňa a berieme so sebou ľahké zostavy. Dando loví na nymfy a malé gumy, ktoré mu celkom dobre fungujú. Loví pekné lipne a občas sa mu podarí aj lenok. Paťovi dobre fungujú menšie voblery v prírodných farbách. Chytá pekné lenoky a lipne a podaril sa mu aj jeden menší tajmen. V bočnom ramene, ktoré bolo široké len asi 10 metrov, som zbadal lenoky. Hádžem tam 7 cm Salmo. Na prvý hod mám prudký záber a skôr ako stihnem povoliť cievku, tenkú šnúru mi trhá tajmen, ktorý mal určite viac ako meter. Vyskakuje nad vodu a snaží sa zbaviť odtrhnutej nástrahy. Tak to by som nebol čakal. Neskôr chytám aj ja zopár lenokov a lipňov. Skúšam rôzne nástrahy, menšie gumy, strímre a voblery, ale veľa záberov nemám. Zdá sa mi, že oproti minulosti je tu menej lenokov a lipňov.
Metrový tajmen zobral nástrahu takmer ihneď po dopade.
Metrová ryba!
Na ďalší deň si necháme vyniesť raft k Lackovej skale a postupne splavíme celý úsek až do kempu. Skúšam hladinové nástrahy, slidre a myši. Už som ich párkrát nahodil, ale dnes chcem na ne chytať celý deň. Dlho nemám záber. Až asi v polovici úseku vidím, ako moju myš prenasleduje asi 120 cm tajmen. Tesne pod nohami po nej chňapne, ale netrafí ju a mizne naspäť do prúdu. Viac záberov už ale nemám. Dano chytil na gumu malého tajmena, niekoľko lipňov a lenokov. Zdá sa mi, že veľké ryby sú opatrnejšie v dôsledku hluku od člnov. Sú vytlačené na okraje prúdov, kde nás dokážu rýchlo zbadať, prípadne sa kŕmia v noci.
Cez deň sa obloha zatiahla, ochladilo sa a pridal sa aj dážď. V noci dokonca mrzlo, čo je na august pre nás prekvapivé, ale v Mongolsku nič nečakané. Takéto počasie by mohlo byť na rybačku lepšie.
Ďalší deň pôjdeme raftom opäť dolu. Chalani sú verní svojim nástrahám. Bavia sa s lenokmi a lipňami. V bočnom ramene má Paťo záber. Vyzerá to na menšieho tajmena, ale ryba sa mu vypína. Po chvíli sa situácia opakuje. Paťo nie je prívlačiar a podľa mňa je to spôsobené šnúrou, na ktorú nie je zvyknutý chytať a ktorá horšie tlmí výpady rýb. Na konci úseku pri Bacúchovej skale mám za skalou na vobler od 3stana záber. Je to slušnejšia ryba. Zdolávanie mi chvíľu trvá, ale asi po 10 minútach vyťahujem tajmena. Má rovných 100 cm. Viac záberov tu nemáme, hoci všetci chytáme na väčšie nástrahy a prelovujeme každé vhodné miesto. Balíme veci a vyťahujeme raft na breh. Čaká nás turistický pochod do kempu. Na chalanoch vidím, že už ťažšie dvíhajú nohy. Denne totiž prejdeme okolo 10 – 15 km pešo.
Lov na malé nástrahy priniesol Danovi krásne úlovky lipňov, lenokov a menších tajmenov.
Mongolská krajina je najkrajšia z koňa
Chalani sú povzbudení včerajším úlovkom, a tak opäť smerujeme dolu prúdom. Podarilo sa mi zabezpečiť kone, ktoré nás na konci úseku počkajú a na nich sa vrátime do kempu. Dando odtrhol posledný malý vobler, nuž mu dávam svoj vo farbe ostrieža. Hoci má len 5 cm, Dano po pár hodoch má naň záber od väčšej ryby. Vyzerá to na pekného lenoka. Nakoniec je to takmer 90 cm tajmen. Cestou nás míňajú motorové lode. Nová partia rybárov prišla do kempu pod nami. Chytáme stále iba lenoky. Paťovi väčšia ryba roztiahla krúžok a ušla aj s háčikom. Takto to pokračuje až na koniec úseku. Pri skale nás už čakajú kone. Cesta je nenáročná, po rovine, ale chalani majú z jazdy zážitok. Mongolská krajina je najkrajšia z konského chrbta… Zapadajúce slnko a dvojitá dúha na oblohe dotvárajú túto nádheru. Čo viac si môžeme želať.
Chalani úplne prepadli lovu lenokov. Užívali si súboje na jemné zostavy, vďaka nim mali viac záberov a úlovkov.
Čakajú nás posledné dva dni
Dáme si vyviezť raft k Lackovej skale a budeme splavovať do kempu. Všetci chytáme na väčšie nástrahy. Chalani sa posúvajú na spodok väčšej jamy pri Lackovej skale. Ja im hovorím, že ich dobehnem. Ešte sa chcem rozlúčiť s Láďom a Jurom. Vyťahujem Lackovu ploskačku a do vody mu lejem „kapurkovú“. Ešte posledný hod a pôjdem dolu. Cítim, ako sa guma kotúľa po dne. Vtom zastane, podvedome zasekávam do tvrdého. No pekne, pomyslím si. Na záver ešte aj odtrhnem. Zrazu sa skala pomaly rozbieha. Je to ryba a určite nebude malá. Žiadny divoký výpad, iba sa drží pri dne a pomaly sa pohybuje striedavo proti prúdu a po prúde. Ani ja sa neponáhľam. Krok za krokom ju priťahujem k brehu. Potom zase ryba odvíja metre do stredu toku. Kričím aj na chalanov, no tí ma nepočujú. Musím si poradiť sám…
Zvažujem svoje možnosti. Vpravo mám veľkú skalu. Ak sa ryba dostane za ňu a pôjde dolu prúdom, určite ju stratím. Proti prúdu asi nepôjde, hoci tam by som mal miesta dosť. Ryba akoby čítala moje myšlienky, rozbieha sa dolu prúdom. Musím ju zastaviť, inak je stratená. Verím svojej zostave, ale prúd dodáva rybe silu. Všetko je napnuté na prasknutie. Viem, že ju ďalej nemôžem pustiť. Centimeter po centimetri otáčam rybu proti prúdu. Vtom sa rozbehne a vyskočí nad vodu. Je to naozaj kapitálny kus. Ak ju nezdolám, chalani mi to nebudú veriť! Opatrne vyberám foťák spod bundy a snažím sa odfotiť rybu v prúde podo mnou. Krúži v čoraz menších oblúkoch a už ju mám takmer pri nohách. Keď sa jej dotknem, niekoľkokrát prudko vyráža do prúdu. Neuniká však ďaleko. Cítim, že jej dochádzajú sily a ja ju znova priťahujem k nohách. S chalanmi som sa na začiatku pobytu dohodol, že ak sa stane nešťastie alebo problém, zapískame dvakrát po sebe krátko. Ak budeme mať rybu, raz dlhšie. Vypiskujem už asi 10 minút, ale chalani stále nechodia.
Mongolsko je najkrajšie z konského sedla, navyše to ušetrí vaše nohy.
Nakoniec vylovujem rybu sám. Tradične za chvost. Nemôžem ho však poriadne uchopiť jednou rukou, a tak odklápam navijak, udicu odhadzujem na breh a dvomi rukami vyťahujem rybu do plytkej vody. Keď ju položím, z tlamy jej vypadáva môj háčik s gumou. Držal už naozaj z posledných síl. Kľačím vedľa zdolanej ryby, hlavou mi víria myšlienky, srdce búcha. Je to vôbec možné? Rybu som zdolal takmer na tom istom mieste, kde pred rokmi preplával pri rozlúčke s Láďom a vysypaní jeho popola do rieky, medveď. A kde chytil potom kapitálnu rybu aj Láďov syn. Ťažko sa tomu verí, ale je to tak. Konečne prichádzajú aj chalani. Dano hovorí, že si takmer zlomil nohu, čo tak bežal. Majú hádam ešte väčšiu radosť ako ja. Je vidieť, že sú to dobrí kamaráti. Samozrejme, že aj ja by som im doprial podobné úlovky. Nie je to ale vôbec jednoduché.
Medzi nebom a zemou niečo bude…
Urobíme zopár rýchlych fotografií a ryba pláva naspäť do svojho živlu. V duchu ďakujem môjmu zosnulému kamarátovi a mongolským bohom. Môžete mať na to vlastný názor, ale ja si myslím, že za tým bude niečo medzi nebom a zemou. Samozrejme, že chalanom už robím iba „taxikára“. Chytajú na väčšie gumy. Konečne má záber aj Paťo. Asi 80 cm tajmen mu spraví radosť. Po chvíli má záber aj Dando. Gumu s červeným chvostíkom mu zobral pekný lenok. Pomaly sa blížime ku kempu. Pod veľkou skalou má Paťo záber, ale ryba mu padá. Večer nás čaká slávnostná večera. Nášmu pomocníkovi v kempe sme dovolili, aby si zobral so sebou aj manželku a tri dcéry. Tak zarezal kozu a spolu s Baatarom pripravili slávnostnú večeru na mongolský spôsob. Kozu niekoľko hodín varili a dusili spolu so zeleninou a veľkými kameňmi v uzatvorenom hrnci. Tento spôsob prípravy som už zažil v Mongolsku viackrát. Mäso je mäkké a chutí znamenite. My sme pridali fľašu vodky za kapitálny úlovok, takže sa oslava pretiahla až do rána.
Raft s veslami je veľkou výhodou pri pohybe po rieke. Škoda len, že čoraz častejšie sa objavujú lode so silnými motormi.
Ráno sa chalani vytiahli
Privstali si a už o piatej vyrazili na vodu. Bolo mrazivé počasie a zamŕzali im očká na prúte. Záber ale nemali, hoci by si ho za svoju snahu zaslúžili. Po raňajkách a teplej káve berieme len ľahké zostavy a chytáme v okolí kempu. Striedame malé rotačky, gumky a voblery okolo 5 cm. Chytáme zväčša lipne a pár menších lenokov. Pridáva sa k nám tiež asi 9 či 10-ročný mongolský chlapec. Na udici má uviazané dve mušky a na konci malú plandavku. Stále sa nám motá okolo nôh. Nie je to prvýkrát, čo som videl chytať mongolské deti. Rýchlo sa učia a my si ani neuvedomujeme, že si vychovávame konkurenciu. Doma sú tu ale oni.
Mojou poslednou rybou bol lenok na vobler Daiwa Minnow. Večer po nás prichádza motorový čln, ktorý nás vezie do kempu Tengis. Cesta hore prúdom nám trvá asi 1,5 hodiny a nie je vôbec jednoduchá. Náš vodič Džoškir má čo robiť, aby sa vyhol pri nízkom stave vody všetkým skalám. Šťastlivo napokon dorazíme do horného kempu. Chalani v Tengise nám hovoria, že to tiež nemali ľahké a ulovili iba päť menších tajmenov. O to viac si užili výlet za Tsatanmi, chovateľmi sobov. Dlho do noci si rozprávame zážitky, ktoré sme prežili.
Kapitálny tajmen bol pozdravom od mojich priateľov, s ktorými som sa v duchu lúčil.
Zbohom, krehký raj
Skoro ráno sadáme do áut a smerujeme do Murunu. Cesta prebieha tradične na mongolský spôsob. Na jednej Toyote tečie chladič, nuž stojíme pri každom potôčiku. Cesta trvá 12 hodín, potom nasleduje nocľah v Murune a let do Ulanbátaru. Dokúpime nejaké suveníry, čaká nás spoločná večera s našou Enkhee, zamestnankyňou Ingolu, ktorá sa celý čas o nás skvele starala. Ráno je pred nami let do Istanbulu. Tu sa naša cesta predĺži o takmer 9 hodín. Lietadlo do Prahy totiž mešká, čo nie je nič príjemné. V Prahe presadáme do auta a po troch dňoch cestovania sme doma.
Keď píšem tento článok, mám už informácie od ďalších výprav, ktoré boli na Chanagaji a Tengise po nás. Darilo sa im lepšie ako nám a ulovili krásne úlovky. Medzičasom im ubudlo rybárov na rieke a aj ryby sa začali viac kŕmiť. Uvidíme, dokedy tento krehký raj vydrží. Možno o rok vám priblížim nové zážitky.
Posledný lenok výpravy na malý vobler od Daiwy.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
