Jeseň bola „plodná“ na preteky v susednom Maďarsku a keďže sa na Slovensku v tomto smere nič nedeje, boli sme tam takmer každý druhý víkend. Naši susedia majú nielen atraktívne zarybnené revíry, ale organizujú aj dostatok kvalitných pretekov počas celého roka. Na výsledkoch reprezentácie je to potom vidieť...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 24.06.2023.
Do Maďarska chodíme radi, lebo organizácia je tam vždy na vysokej úrovni a hoci nevieme po maďarsky, vždy tam vládne priateľská atmosféra. Rybári majú svoju spoločnú reč a vždy sa nejako dohodnú a rozumejú si. Okrem toho je väčšina revírov ľahko dostupná, keďže sú neďaleko za hranicami, väčšinou zhruba tri hodiny jazdy autom.
Rybárske kvarteto pokope
Pár dní pred odchodom nás oslovil Paľov zať Lukáš, že by si to s kamošom Martinom tiež radi vyskúšali a zažili atmosféru na pretekoch. Jasné, nebol to žiadny problém, lebo ubytko sme mali zarezervované pre štyri osoby, takže sme mali dve postele voľné. A tešili sme sa, že aj nám bude veselšie a bude zábava. Dohodli sme sa, že sa stretneme priamo pri jazere už v piatok. V ten deň totiž bol tréning, takže sa mohlo ísť na vodu sonarovať, ale rybolov bol zakázaný. My sme vyrazili skoro ráno, aby sme využili čas čo najefektívnejšie, pretože je dôležité nájsť ryby a na základe aktuálnej situácie a nastaviť taktiku.
Ako na to? V aute a na mieste…
Taktiku preberáme už počas jazdy, lebo treba mať pripravený plán A a tiež plán B, no niekedy ani tie nestačia a musíte byť flexibilní. A tak sme kuli pikle, kde a ako začneme a podobne. To sme však ešte netušili, aké prekvapenie nás bude čakať, keď prídeme k jazeru. Keďže sme už na tomto jazere chytali, vedeli sme, aké nástrahy a hmotnosti jigov nám bude treba pripraviť.
Cesta ubehla rýchlo a tešili sme sa, kedy už budeme na vode a potvrdíme si náš plán, ktorý vyzeral sľubne aj realizovateľne. Dorazili sme na ubytovanie, ktoré je priamo na brehu jazera a čln sa dá parkovať priamo pred terasou. Vystúpili sme z auta a zostali sme ako obarení – kukali sme ako puci na vodu. A vody nikde!
Plán ABCD+
Už aj tak extrémne plytké jazero, kde najväčšia hĺbka sa pohybuje okolo troch metrov a zubáče sa bežne chytajú v metrovej vode, ešte stále trpelo suchom z leta a extrémnym nedostatkom vody. Veľké betónové pätky, o ktoré bola ukotvená lanovka na ťahanie vodných lyžiarov, trčali z vody. Inak výborné miesto na zubáče, ale teraz tam bolo tak 80 cm vody. Naše top miesto na ostrieže bolo úplne na suchu. Takže náš plán A, ale aj B sa zrútili ako domček z karát a asi by nám ani celá abeceda nestačila na prípravu plánov a taktiky na takýto extrém. Zízali sme na seba s otázkou „To kde máme chytať?!“ Ani len čln sa nedá parkovať pred ubytkom, lebo nielenže voda je ďaleko od terasy, ale je tam tak plytko, že sa ani veslovať nedá, nieto ešte používať elektromotor.
Domorodý pomocník Sam
No nič, keď prvotný šok trocha opadol, rozhodli sme sa najprv ubytovať, vyložiť veci z auta a čím skôr ísť na vodu a zistiť, ako sa množstvo vody prejavilo na stave rýb. Zrazu prifrčal báčik – vyzeral ako zálesák Sam Hawkens – neprišiel síce na koni ani na mulici, ale na babete… Snažil sa nám rečou domorodého kmeňa niečo vysvetliť, no keď zistil, že nie sme domorodci, pokúsil sa pomaly artikulovať spisovnou maďarčinou. Ako keby to nejako pomohlo! My sme sa zmohli len na „nemtudom“, a to už pochopil, že títo dvaja greenhorni prišli zďaleka. Stále tam stál a pozeral, čo vystrájame, tak sme nevedeli, či ho na znak priateľstva ponúknuť ohnivou vodou, privítať chlebom a soľou alebo mu ponúknuť nejaké vzácne dary. Nástrah sme mali dosť. Čakali sme na kód od boxu s kľúčmi od ubytovania, tak to chvíľu trvalo.
Spúšťame čln „do vĺn“
Zatiaľ sme si pripravili čln a keď prišiel kód, vyložili sme si veci. Medzitým Sam odmietol pálinku a snažil sa gestikuláciou vysvetliť, o čo mu ide. Pochopili sme, že nám chce ukázať miesto, kde sa dá v týchto podmienkach bezpečne spustiť čln na vodu. Tak sme ho nasledovali a na pláži som zacúval s člnom do vody. Samozrejme, aj tu bolo plytko a hoci som bol už dosť ďaleko od brehu, čln bol stále vysoko. Sam na brehu s úsmevom ukazoval, že mám smelo cúvať ďalej… Neviem, či mu bolo celkom jasné, že my chceme chytať z člna a nie z auta. No keď už začali výfuky bublať pod vodu, nebolo mi všetko jedno a len som dúfal, že motor teraz nezhasne. Čo myslíte, čo robil náš zálesák na brehu? No jasné! Rozradostene mával rukami, že smelo ešte cúvaj… Aj keď som dôveroval jeho znalostiam terénu, hlbšie som si už netrúfal ísť.
Vedel som, že podklad je dostatočne pevný a voda len pozvoľna klesá, tak som sa rozhodol trocha podísť smerom k brehu, potom so švungom zacúvať do vody a prudko zabrzdiť, aby som Paľa aj s člnom zošuchol z vozíka do vody. Podarilo sa, Paľo bol bezpečne na vode a ja späť na suchu.
Ryby sa asi vyparili…
Poďakoval som a rozlúčil sa s naším domorodcom, zaparkoval som auto a rýchlo na vodu. Nuž, rýchlo by bolo v tomto prípade nebezpečné, lebo hrozilo, že aj v strede jazera sa zaseknete niekde na plytčine. Je to zvláštny pocit, keď sa ďaleko od brehu presúvate na miesta predpokladaného výskytu rýb a voda začne klesať – 50 cm, 40 cm, 30 cm… A teraz kam? Predpokladali sme, že za takého extrémne nízkeho stavu vody bude ryba stiahnutá v tej najhlbšej vode a bude to tam vyzerať ako v rybacej polievke. No chyba lávky, prechádzame miesta s najhlbšou vodou a ryby nikde. Len občas sa niečo ukáže na sonare, ale je to len zlomok toho, čo sme očakávali. To je sila, tak kde sú tie ryby?! Móla sú tiež vysoko nad vodou, takže ďalšie top miesta sú nechytateľné. Nechápeme, kde tie ryby môžu byť.
Prepíname bočné snímanie na 25 metrov, aby sme prehľadali čo najväčšiu plochu a prechádzame systematicky celé jazero aj zátoky. Všade chýba veľmi veľa vody, ale aj ryby. Prišli sme do oblasti, kde na veľkej ploche nič nie je, len rovina a hĺbka vody tak 50 – 60 cm. A čuduj sa svete, napravo aj naľavo sonar ukazuje kopu rýb! Problém je v tom, že sú tu všetky druhy rýb. Je koniec októbra a ryby sú v takej plytkej vode. Neskutočné! Pretože toto jazero je také plytké, tak je aj veľmi mútne, a preto aj svetloplachým zubáčom absolútne neprekážalo, že boli v takej malej vode. No toto bude zajtra na pretekoch riadna zábava, konštatujeme. A ešte sa smejeme, že sme ani čln nemuseli brať – veď v broďákoch by sme prešli krížom celé jazero!
Rybári alebo priadky?
Začína sa stmievať, ideme z vody a akurát vtedy prichádzajú naši parťáci Lukáš a Martin. Pri štamprlíku im poskytujeme šokujúce informácie z vody a začína horúčkovitá príprava na preteky. Je potrebné vybrať správnu veľkosť nástrah, farby a hlavne hmotnosť jigov. Celá izba je zaprataná nástrahami a výbavou. Keďže chytáme väčšinou na Keitech, celkom parádne to tam smrdí. No aspoň sa v tom stratí aróma našich ponožiek… Chalani tiež prehrabávajú svoje škatule, aby mali všetko nachystané a na niektoré veci sa pýtajú aj trikrát. Úplne im rozumiem, na takomto podujatí sú prvý raz a nervozita a adrenalín stúpa, aj keď je ešte len piatok večer. No keď som ich videl, ako prevíjali silon a šnúru, krížom‑krážom a obaja mali ruky hore – vyzerali ako priadky a nie rybári! – musel som sa začať nahlas smiať. Samozrejme, keď to videl Paľo, tak sa pridal a chalani to tiež nevydržali a rehotali sme sa na celé jazero, až sa skoro do toho zamotali ako mucha do pavúčej siete. Ale presne to patrí k tomu, dobrá nálada a smiech!
Ešte losovanie a – spať!
Šnúru navinuli bez ujmy na zdraví, a tak sme sa mohli presunúť do neďalekej reštaurácie, kde nás čakala večera a losovanie štartových čísiel. Tu sme sa aj zvítali s Lászlóm Kucsákom, zástupcom hlavného sponzora Fox Rage. Je to v Maďarsku veľmi známy a skúsený rybár. Pomáha nám s tlmočením a má poruke aj nejednu radu. Všetky oficiality vybavené, môžeme ísť spať.
Súťažná sobota – ťažký začiatok
V sobotu nás čaká hmlisté ráno, ide sa na raňajky a pripraviť všetko do člna. Pri štarte máme uši nastražené, keďže nič nerozumieme, snažíme sa zachytiť názov nášho tímu a odrátavame počet člnov, aby sme vedeli, kedy odštartovať. Rozhodli sme sa zrána naháňať šťuky a ostrieže popri brehu a v zátoke. No nedarí sa nám, sme bez kontaktu. Odrazu pri nás zalovil boleň a ešte raz. Snažíme sa ho chytiť, no tiež na nás kašle. Musíme niečo zmeniť.
Presúvame sa na hlbokú vodu
Napriek tomu, že tam bolo menej rýb, veríme tomu, že tam sú zubáče pritlačené niekde k hrane. Našli sme sľubné miesto, a tak kotvíme a prelovujeme ho. Netrvalo dlho a Paľo chytá pekného zubáča. Super, prvé body sú doma! Oblieka si žltú vestu, aby dal rozhodcom znamenie, že máme bodovanú rybu, aby ju prišli zmerať. Kým sa k nám rozhodcovia dostanú, Paľo pridáva ďalšieho zubáča. Paráda, ešte je dosť času popasovať sa o dobré umiestnenie! Prebehne obligátne meranie a fotenie. Ideme ďalej s novou energiou v žilách. Vieme, že sa chytá málo rýb, takže každá rybka môže znamenať veľa.
Teba nepotrebujeme, kamarát!
Miesto je poplašené aj od prítomnosti rozhodcovského člna, nuž sa posúvame po hrane a hľadáme zubáče. No bezvýsledne. Rýchly presun k betónovým pätkám a na plytkú vodu. Ani tam nič. Začína ubúdať denného svetla, odteraz môžu byť zubáče aktívnejšie. Preto sa rozhodujeme presunúť na miesto, kde sa nám zadarilo. Netrvalo dlho a mám záber, no ryba padá. Ďalší hod a záber, pekný súboj a v podberáku sa ocitá kapor. Áno, kapor a pekne za papuľu… Teba nepotrebujeme, kamarát, a púšťam ho. O chvíľu ďalší pekný záber, a zase kapor za papuľu. Je to možné? Keď majú byť aktívne zubáče, berú nám na prívlač kapry.
Umiestnenie v prvej pätine
Čas sa veľmi rýchlo krátil a už sa nám, žiaľ, nepodarilo chytiť bodovanú rybu. Pri vyhlasovaní výsledkov sme sa dozvedeli to, čo sme tušili. Stačila nám rybka a boli by sme na bedni. Obsadili sme 6. miesto z 30 prevažne domácich zúčastnených tímov. A to bol za daných podmienok veľmi pekný výsledok.
Úspešne sme infikovali ďalších
Víťazom patrí gratulácia a my sme radi, že sme sa mohli zúčastniť takéhoto výborného podujatia. A tešíme sa na ďalší ročník! Určite prídeme a mám taký pocit, že aj naši spolubojovníci Lukáš a Martin sa infikovali pretekárskou horúčkou a pôjdu s nami na nejedny preteky.
Lúčim sa s vami so želaním, aby sme podobné podujatia mali čoskoro už aj na Slovensku. Petrov zdar, priatelia!
Extrémne nízky stav vody.
Naše „priadky“, Lukáš a Martin.
Registrácia
v plnom prúde.
Ceny sú pripravené, už len zabojovať.
Extrémne nízky stav vody si vyžaduje aj extrémny prístup.
Organizátor Zsolt Mikucza s rozhodkyňami.
Ulovil sa aj nejaký sumec.
Naše bodované zubáče.
Na pretekoch panuje vždy dobrá nálada.
Preteky sú aj o nových priateľstvách.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
