O kormoránoch je všeobecne známe, že svojím množstvom a neprimeraným tlakom spôsobujú závažné hospodárske a ekologické škody na populáciách rýb. Nielen rybári, ale často už aj laická verejnosť pochopili, že sa z tohto, v minulosti ohrozeného druhu, stal nebezpečný predátor. Problém je však oveľa závažnejší...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2023
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Základné fakty
Na začiatok je potrebné si uvedomiť, že pre všetky typicky rybožravé predátory je základným predpokladom ich prežitia dostatok rýb. Sú úplne odkázané na ryby ako potravu. Bez rýb by z našich vôd určite vymizli, a to by si zrejme neprial nikto, kto má aspoň trochu pozitívny vzťah k prírode.
Druhou mimoriadne dôležitou skutočnosťou je, že rýb je v súčasnosti podstatne menej ako v minulosti! A rýb neustále z našich vôd ubúda. Pomaly, ale iste. Nie je to len fikcia. Svedčia o tom reálne výsledky dlhodobého monitoringu vodných tokov v presne stanovených profiloch v rámci celého Slovenska. Príčin tohto stavu je celý rad, a tu sa otvára mimoriadne široký priestor na postupné odstraňovanie negatívnych faktorov. Aspoň takých, ktoré ovplyvniť môžeme.
Azda najzávažnejším faktom, ktorý musíme pochopiť, je to, že žijeme v krajine, ktorá je dlhodobo menená a ovplyvňovaná človekom. Žiadna Aljaška, kde ešte ako‑tak fungujú základné prírodné zákonitosti, poučky a vzťahy medzi predátormi a ich korisťou. Nečakajme žiadnu ekologickú rovnováhu v zregulovaných riekach rozkúskovaných hrádzami vodných elektrární, ovplyvňovaných dlhodobým znečisťovaním a množstvom ďalších negatívnych vplyvov. Rovnováha v našej prírode je len naivná predstava niektorých nadšených, ale nie príliš vzdelaných ochranárov prírody. A keďže nechcú vziať do úvahy zmeny, ktoré sa v prírode dejú, v konečnom dôsledku jej oveľa viac škodia, než by ju chránili…
Nálety kormoránov na podhorských riekach predstavujú pre obsádku pôvodných rýb ekologickú katastrofu.
Prírodu je potrebné poznávať
Za takmer dvadsať rokov, čo sa venujem problematike predátorov rýb na našich vodách, dozvedel som sa veľa nových zaujímavých skutočností z ich života. A to nielen štúdiom rôznej zoologickej a ornitologickej literatúry, ale najmä pozorovaním. Práve pravidelné pozorovanie v reálnej prírode považujem za najdôležitejšie pre zistenie aktuálneho stavu. Pozorovať v skrytosti, bez toho, aby ste boli videní. Aj predátory majú svoj, takmer presný, časový harmonogram, miesta výskytu, loviská, ktoré sa dajú odpozorovať. Pokiaľ to človek odhalí a dokonale sa zamaskuje, začne sa mu otvárať úplne nový svet poznania a pochopenia prírodných zákonitostí, o ktorých sa nie vždy dočíta v odbornej literatúre alebo uvidí v náučných dokumentoch. Je to fascinujúce poznávanie, ktoré nekončí prakticky nikdy.
Kormorán nie je sám
Pre mňa bolo jedným zo zaujímavých zistení to, že jedinečné lovecké umenie kormoránov využíva vo svoj prospech celý rad ďalších rybožravých predátorov. Ide najmä o ich schopnosť potápať sa do veľkých hĺbok a vyplašiť zimujúce ryby až do okrajových partií vôd. Tu sa potom dezorientované ryby stávajú ideálnou korisťou pre volavky, čajky, prípadne ďalšie predátory. Tie sú tiež dokonale vybavené na lov rýb, ale majú v porovnaní s kormoránmi jeden veľký hendikep. Nedokážu sa potápať. Lovia len v plytčinách popri brehu. V zime nastávajú pre nich veľmi zlé časy, lebo ryby sú sústredené v hĺbke na zimoviskách. Preto takmer vždy sprevádzajú loviace kŕdle kormoránov, kde sa pravidelne priživujú na vyplašených alebo poranených rybách. Tak to bolo aj v jedno mrazivé ráno…
Nová mutácia... dvojhlavý kormorán.
Mrazivé ráno
Ešte nie je ani šesť hodín, keď ukladám karimatku na vopred vytypované miesto na brehu rieky. Je ešte tma a poriadna zima – okolo mínus pätnásť. Rozkladám statív, pripravujem fotoaparát a nožíkom narežem trochu suchej trávy. Navliekam sa do perového spacáku, prehadzujem cez seba maskovaciu sieť a maskovanie dokončujem suchou trávou. Viem, že je tu zimovisko rýb a kormorány prídu. Otázkou zostáva, kedy? Dnes, zajtra alebo o týždeň, dva? Zostáva len čakať. Dlho, trpezlivo, bez pohybu. Snažím sa nevnímať chlad, ktorý mi nedovolí vydržať viac ako dve hodiny na mieste. Potom je neznesiteľný, ale aj tak sa snažím vytrvať aspoň chvíľu navyše. Scenár, ktorý sa už neviem po koľkýkrát opakuje. Väčšinou zbytočne. Hodiny a dni sa bez úspechu neskutočne vlečú. Kormorány buď nepriletia vôbec, alebo zosadnú na zimovisko, možno len pár stoviek metrov nižšie po prúde rieky. Sú to takmer zúfalé situácie, keď to chcem okamžite vzdať. Čo ma tu ešte drží? Sám seba sa pýtam a odpoveď nenachádzam. Čas si krátim sledovaním kŕdľa čiernych lysiek, kačíc alebo nutrií, ktoré sa tu aj v takejto zime potichu zakrádajú. Občas spravím aj nejakú fotku, aby som od únavy a chladu celkom nezaspal.
Zdanlivý súlad…
A práve vtedy to prichádza. Teda, skôr prilieta. Najskôr je to len pár kormoránov, niečo ako prieskumníkov. Potom prilietajú beluše a volavky popolavé. Zaujmú stanovištia na plytčinách po okrajoch zimoviska a trpezlivo čakajú. Nakoniec prilieta hlavný kŕdeľ kormoránov. Je ich okolo sedemdesiat až osemdesiat kusov. Dosadajú na hladinu rieky a okamžite sa ponárajú a lovia nič netušiace zazimované ryby. Sú to prevažne pleskáče, plotice, mreny, bolene, ale občas sa v ich zobáku ukáže aj zubáč alebo kapor. Na poranené ryby sa zlietajú čajky, ktoré ich lovia priamo na hladine alebo v plytčinách rieky. Tu sa k potrave dostávajú aj beluše a volavky. Svojimi zobákmi, ako dokonalými harpúnami, nabodávajú ryby hľadajúce záchranu v úkrytoch popri brehu. Na prvý pohľad ideálny súlad a spolupráca predátorov pri love koristi. Ukážkový príklad toho, ako to príroda dokonale zariadila práve v zimnom období, aby predátory prežili. Áno, všetko by bolo v poriadku, pokiaľ by bolo rýb toľko ako v minulosti.
Kormorány patria k najzdatnejším lovcom v živočíšnej ríši.
Devastácia prírody
Pri dlhom čakaní na prílet kormoránov mám vždy dostatok času na premýšľanie… Ako je to so súčasnou ochranou prírody? Nepreháňa sa to s jednostrannou ochranou predátorov? Berie sa do úvahy človek, názory odborníkov, výsledky ichtyologických prieskumov? V súdnoznaleckom posudku po náletoch kormoránov na Orave a Váhu, autor už pred viac ako 10 rokmi uvádza, že Orava aj Váh, čo sa týka ichtyocenózy, sú zdecimované. Môžeme teda nazvať ochranou prírody každoročné prikrmovanie celoeurópsky premnožených kormoránov najcennejšími pôvodnými druhmi rýb, ako sú pstruhy, lipne, podustvy, mreny, jalce…? Nejde tu náhodou už o devastáciu prírody? Kedy sa kormorán z chráneného druhu preklasifikuje na invázny druh, s výrazne negatívnym dopadom na pôvodné ekosystémy?
Ale kormorán spôsobuje závažné škody už aj na nížinných tokoch. Tu sú najcennejšou korisťou kormoránov zubáče, najmä zubáč volžský, ktorý dorastá do veľkosti len niečo cez 50 cm. Aj takéto – matečné ryby predstavujú pre kormorány stále dostupnú korisť. Pritom zubáče volžské nie sú rybármi vyhľadávanými úlovkami. Prečo sa teda z väčšiny našich vôd strácajú? Pokiaľ sa v zobákoch kormoránov ocitnú už aj sumce, tak je situácia na nížinných tokoch viac než kritická! Znamená to, že zostalo minimum pre kormorány dostupnej koristi, pretože sumec rozhodne nepatrí k obľúbenej potrave kormoránov. Neprerástla nám dogmatická ochrana vybraných druhov, hlavne kormorána, už celkom cez hlavu?
Lyska so svojím ostrým zobáčikom porcuje drobné rybky.
Naivita, či neznalosť v ochrane prírody?
Poučky, ako napríklad tá, že ryby ako tzv. r‑stratégovia – živočíchy s extrémne vysokou plodnosťou – si dokážu každoročné straty spôsobené predátormi, nahradiť svojím rozmnožovacím potenciálom, už dávno neplatia. Rybožravých predátorov je oveľa viac, než si možno myslíme. Ich druhové zloženie je veľmi rôznorodé, rovnako aj ich význam a reálny tlak na populácie rýb. Príroda si s takýmto sústredeným predátorským tlakom na mnohých vodách už vôbec nedokáže poradiť. Okrem regulácií, znečisťovania a ďalších negatívnych faktorov, do popredia sa dostáva stále viac negatívny dopad zmeny klímy a s tým súvisiace globálne otepľovanie. Som presvedčený, že to má momentálne najväčší dosah na enormný nárast populácie kormorána, ako aj na niektoré ďalšie predátory rýb. Vysvetlím prečo…
Klimatická zmena v prospech predátorov
Jedinou účinnou ochranou rýb pred kormoránmi a ďalšími predátormi bola ľadová pokrývka vôd. Tá v minulosti chránila ryby práve v najkritickejšom, zimnom období. Vďaka ľadovej bariére nemali obrovské kŕdle kormoránov dôvod pravidelne v zimnom období migrovať z morských pobreží do vnútrozemia. Na riekach s bohatým výskytom rýb boli stabilné natívne populácie kormoránov, ako napríklad na Dunaji pod Bratislavou. Nie je to náhoda, že prvým chráneným vtáčím územím na Slovensku bol práve ostrov kormoránov vo vnútrozemskej delte Dunaja. Bol to unikátny biotop, kde množstvo kormoránov bolo prirodzene regulované práve dostupnosťou potravy v zimnom období a nehrozilo ich premnoženie. Sústava ramien v zime pravidelne zamŕzala a pre lov kormoránom zostalo len hlavné koryto rieky s obmedzenými potravovými zdrojmi. Zazimované ryby v bezpečí ramien, chránené ľadovou pokrývkou, mohli bez ohrozenia zimovať. A v jarnom období sa v ramenách ako prirodzených liahňach v nebývalom množstve rozmnožovať. Ale to už ani zďaleka neplatí!
V súvislosti s klimatickou zmenou a miernejším priebehom zím je ľadová pokrývka zriedkavejšia a už vôbec netrvá počas celého zimného obdobia. Nedokáže už ochrániť ani ryby chované v rybníkoch. A nezamrznuté úseky riek pod priehradami, ako napríklad Orava a Váh, sú úplne ideálnymi špajzami pre kormorány, čajky a volavky. Vďaka teplejšej vode z priehrad sa tu už netvorí ľadová pokrývka ani v najsilnejších zimách a naše pôvodné druhy rýb vôbec nie sú chránené tak, ako to bolo bežné v minulosti. Navyše, umelo vytvorené vodné nádrže umožňujú rybožravým predátorom celoročný výskyt. A práve v tejto súvislosti je potrebné začať akceptovať zásadné zmeny v prírode, spôsobené človekom, ktoré niektorým druhom prinášajú extra výhody na úkor iných druhov…
Kormorán dokáže žonglovať aj so silnou mrenou...
Rozumné hospodárenie – najúčinnejšia ochrana prírody
Kormorány predstavujú špičkové vrcholové predátory, ktoré len využili negatívne vplyvy človeka v prírode vo svoj prospech. Ich masový výskyt už má doslova invázny charakter. Prirodzených nepriateľov, s výnimkou človeka, nemajú. Pokiaľ sa k nim pridajú aj čajky a volavky, tak sú ryby v našich vodách prakticky bez šance. Áno, spočiatku vyzerá všetko ako ideálna spolupráca, ale v konečnom dôsledku, po vylovení zimovísk, sa potravová ponuka vyčerpá. Potom na nedostatok rýb, žiaľ, doplácajú aj niektoré skutočne vzácne predátory z vtáčej ríše. Predovšetkým rybáriky – drahokamy našich vôd, vzácne volavky purpurové, bociany čierne, bučiaky a ďalšie… Tie si naozaj zaslúžia ochranu a podporu. Nemajú jedinečné lovecké schopnosti kormorána ani potravnú flexibilitu čajok a volaviek. V ich konkurencii nedokážu absolútne obstáť. No a nakoniec sme tu predsa aj my, ľudia.
Rozumné hospodárenie a využívanie domácich zdrojov jednoznačne patrí k najúčinnejším spôsobom ochrany prírody. Nie plytvanie zdrojmi, bohatstvom a rôznorodosťou našej prírody, až ohrozovaním najvzácnejších populácií rýb v našich vodách, a to všetko pod rúškom „ochrany prírody“!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
