Labe je najväčšia rieka Českej republiky a zároveň mekka českej kapráriny. Miesto, kam sa schádzajú najlepší špecialisti kaprári z celej republiky, aby ulovili tie najväčšie kapry, ktoré tu plávajú. Chytajú tu kaprári, ktorí zasvätili lovu týchto rýb celý svoj život a ja sa s nimi naozaj nemôžem porovnávať.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2023
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 52
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 24.06.2023.
Napriek tomu som chcel vyskúšať šťastie a prišiel som na Labe s jasným cieľom – chytiť pravého Labáka, ktorý bude stáť za to. Na rybárčení mám rád hlavne rôznorodosť a snažím sa byť taký „komplexný rybár“. Navyše vlaňajší rok ma čakalo opätovne množstvo nových výziev, vrátane mojich prvých zahraničných výprav a bolo mi hneď od začiatku jasné, že nasledujúce tri týždne v roku – vyhradené pre modernú kaprárinu s cieľom uspieť na Labe – to bude vskutku veľmi zložitá výzva.
Plavba po Labe.
Čo ma sem opäť priviedlo?
Labe je jednou z najväčších riek a vodných ciest Európy. Jej celková dĺžka je 1090 km. Pramení v Krkonošiach na severe Čiech, preteká Nemeckom a ústi do Severného mora. U nás v Českej republike delíme našu najväčšiu rieku na hornú, strednú a dolnú Labe. Pozdĺž českého toku sa nachádzajú nádherné prírodné územia – Krkonošský park, České stredohorie, Labské pieskovce aj Národný park České Švajčiarsko. Na rieke tiež ležia významné české mestá, vodné diela a v jej blízkom okolí sa nachádza celý rad českých pamiatok. Avšak, aj keď mám históriu naozaj rád, ja som tu rozhodne nebol kvôli pamiatkam. V tejto rieke totiž plávajú kapry, ktoré môžu dosahovať aj magickú hranicu 30 kg. A toto bol ten dôvod, prečo som opätovne na Labe prišiel.
Je skvelé, že vďaka výraznému zlepšeniu čistoty vody po roku 1990 sa do Labe po dlhom čase vrátila predtým vzácna fauna, najmä losos, vydra riečna a tiež bobor európsky. Žiaľ, Labe však nie je len o samých krásach. Namiesto prírodných ciest často lemuje Labe na mnohých miestach asfalt. Všade veľa zákazov, príkazov, tabúľ, ale paradoxne – popritom vznikajú karavanové mestečká či súkromné móla, kam sa normálny rybár ani nedostane. Naozaj neviem a zaujímalo by ma to, ako tento stav vnímajú rybári, pre ktorých je Labe domovskou vodou…
Prvá ryba výpravy, jalec.
Matuzalem medzi rybami
Ako som už v úvode spomenul, ryba, pre ktorú som na Labe prišiel, bol kapor obyčajný – latinsky Cyprinus carpio. Pôvodne riečna ryba, ktorá vďaka niektorým svojim vlastnostiam je dnes jednou z najrozšírenejších rýb sveta. V Európe začali zrejme s chovom kapra už dokonca starí Rimania. Čo sa týka chovu kapra u nás, tak prvé zmienky o ňom pochádzajú až z 11. storočia. Kapra možno jednoznačne označiť za dlhovekú rybu, prekračujúcu v niektorých prípadoch dĺžku života aj 40 rokov. V prírodných podmienkach sa ale prevažná väčšina kaprov tomuto veku ani nepriblíži. V súčasnom svete športového rybolovu, zvlášť v poslednom období, oznamujú špecialisti kaprári jeden rekord za druhým a pomaly a iste sa už približujú k prekonaniu magickej hranice 50 kíl.
Ďalšie nádejné miesto pri leknách.
Dostaví sa alebo nedostaví?
Spôsobov, ako sa dostať veľkému kaprovi na kobylku, je určite nespočetne. Samozrejme, je možnosť vyhliadnuť si miesto, nadlho sa tam usadiť, rozbehnúť masívnu kŕmnu kampaň a hodiny, dni, aj týždne čakať, kým sa k vám veľký kapor dostaví – no ale či sa naozaj dostaví…? Ibaže toto určite nie je môj štýl a aj pri štýle modernej kapráriny som nemienil „sedieť na zadku“ a čakať, či sa náhodou veľký kapor u mňa objaví, a preto som si hneď na začiatku povedal úplne jasne: „Svojho Labáka si pôjdem nájsť sám!“
Určite platí, že veľký kapor je neskutočne múdra ryba. Je totiž overené, že tie najväčšie kapry dokážu jazdiť okolo nástrahy aj niekoľko dní a až potom, keď si nástrahu niekoľkokrát skontrolujú, príde záber. Nuž ako teda naňho? Aj veľký kapor má však jednu slabinu – zvedavosť, a práve na ňu stavím a pokúsim sa prekabátiť ho svojou stratégiou.
Večer plný očakávaní.
Skvelý rybársky pomocník
Veľkou výhodou – vzhľadom na aktívny štýl modernej kapráriny, ktorý som na Labe plánoval – bol fakt, že som mal k dispozícii náš čln. Prakticky každý deň som hľadal nové a nové miesta, kde by sa veľký kapor mohol ukrývať. Priehlbiny, vracáky, prítoky menších riek i potokov, ale hlavne som sa pokúšal hľadať miesta, kde sa bežne alebo radšej vôbec nechytá. Bolo pre mňa veľmi zaujímavé, že aj na takej veľkej rieke to bol pre mňa aj s člnom ten najväčší problém.
Malý guľatý rafinovaný zázrak
Základom moderného lovu kaprov je lov na boilies. Malá zázračná guľôčka už dokázala prekabátiť tisíce obrovských kaprov po celom svete. Táto návnada sa narodila v Anglicku v roku 1970, keď Kevin Maddocks a Lenny Middleton hľadali spôsob, ako loviť kapry bez toho, aby boli rozptyľované inými rybami. Samotná nástraha boilies nielenže dokáže prilákať tie najväčšie kapry, ale hlavne dokáže dlho odolávať menším rybám a vydržať na tom správnom mieste vo vode aj niekoľko dní.
Naozajstný kaprár sa podľa mňa nepozná podľa toho, aké nápisy nosí na čiapke alebo na tričku, ale podľa toho, že si robí vlastné boilies. Nič totiž nepoteší viac, než keď chytíte poriadneho kapra na vlastnoručne urobenú nástrahu. My si robíme vlastné boilies už viac ako desať rokov a je to u nás aj skvelá tradícia. Príde dedo, občas pomôžu tiež kamaráti a je to popri tom všetkom ešte aj také tradičné rybárske stretnutie.
Aj na Labe som teda používal boilies vlastnej výroby na prírodnej mäsovej báze. Navyše som pre zatraktívnenie nástrah veľmi využíval dipy, pasty, plavačky a rozhodne nezabúdam na svoju obľúbenú vychytávku: nechať boilies nejaký čas v morskej soli. To preto, lebo veľké kapry takto upravené boilies mimoriadne milujú. Na rozdiel od sériovo vyrábaných boilies, na zatraktívnenie nástrah už plne využívam skúsenosti profesionálov, ktorí toto zložité a kreatívne alchymistické remeslo skvelo ovládajú.
Boilies – zázračná guľôčka, ktorá oklamala nespočet kaprov po celom svete.
Čo dať na háčik?
To je večná otázka každého rybára. Pri modernej kaprárine sa toto heslo musí ale trošku upraviť – čo dať pod háčik? Základným pilierom modernej kapráriny je totiž vlasová metóda nastraženia nástrahy. Úplne zásadné je, že nástraha sa umiestňuje pod háčik, aby veľkého kapra oklamala a zároveň háčik v tlamke kapra lepšie držal. Guľôčka, ktorá je umiestnená pod háčikom, leží na dne a kapor ju nasáva do svojej tlamky, až k pažerákovým zubom. Následne ju však opätovne vypľuje a tu presne nastáva tá pravá chvíľa pre háčik, ktorý sa v tom okamihu otočí a zapichne sa do toho najlepšieho miesta, aby ho rybár mohol zdolať, a navyše, aby rybe čo najmenej ublížil – to je väčšinou do spodného pysku tlamky. Kapor sa potom ešte dosekne o olovo, zľakne sa a začne uháňať preč. A to už je kľúčová šanca pre kaprára na brehu, ktorému hlási signalizátor – pozor‑pozor – máš kapra na prúte. Jednoduché, no geniálne!
Podložka je stále prázdna…
Bol koniec prázdnin, po Labe sme s našou loďou preplávali viac ako 60-kilometrový úsek rieky a môj cieľ – ulovenie veľkého kapra na Labe – sa mi neustále vzďaľoval. Držal som sa svojej stratégie, neustále som menil miesta a chytal aktívnym spôsobom modernej kapráriny. Vďaka tomu som si dokázal splniť aj ďalšie moje priania, pretože som chcel rieku čo možno najviac spoznať, ale veľkého kapra sa mi, bohužiaľ, na podložku stále nedarilo dostať. Aj napriek tomu, že sme používali vlasovú montáž maximálne prispôsobenú tomu, aby sa menšie kapry na háčik nedostávali, jalcov som ťahal naozaj veľa.
Ako kŕmiť?
Pravdaže, zároveň som riešil aj ďalšiu klasickú otázku každého kaprára – kŕmiť veľa alebo málo? Ale čo je to „veľa“ a čo je to „málo“? Na každom revíri a v každom ročnom období je to totiž úplne inak. Existujú rybári, ktorí sú schopní nahádzať do vody za týždennú výpravu aj stovky kilogramov boilies a k veľkému kaprovi sa rovnako nedostanú. Naproti tomu, príde k vode rybár, hodí jednu guľôčku do vody – takzvaný „single line“ – a zapriahne kapra ako nákladiak. No a teraz si vyber! U mňa to bolo však, našťastie, jednoduché. Chytal som aktívne, každý deň menil miesta, takže žiadne veľké kŕmenie, skôr kvalita, ale hlavne som veľmi starostlivo hľadal sonarom tie najlepšie miesta vo vode, kam by mohol kapor prísť po potravu.
Obľúbený kombinovaný nadväzec z pletenky a fluorocarbonu.
Nočný lov a rybárske pravidlá
Moderná kaprárina je rybársky štýl, ku ktorému neodmysliteľne patrí nočný rybolov. Čakanie na veľkého kapra má neuveriteľné kúzlo. Ťahať rybu v tme, len za svitu čelovky a do poslednej chvíle nevedieť, aký úlovok sa objaví v podberáku – to je jednoducho paráda. Bohužiaľ, na našich zväzových vodách, hlavne na riekach, sa dá takto loviť len na niekoľkých málo úsekoch. Tam, kde je to výnimkou povolené, je zasa taký obrovský rybársky tlak, že som sa takým miestam radšej zámerne vyhýbal. Aj keď, samozrejme, veľmi nerád, ale pred polnocou som svoje nástrahy musel vyťahovať a premýšľať o tom, aká ryba mi zrejme v tomto čase mohla uniknúť. Aj keď tomuto opatreniu naozaj nerozumiem, tak to jednoducho je a rybár sa s tým jednoducho musí popasovať.
Neviem, ako u vás na Slovensku, ale u nás vidím veľkú časť pravidiel lovu ČRS ako veľmi nemoderné, zastarané a už dávno nezodpovedajúce tomu, ako sa rybárčenie posunulo dopredu. A navyše je všetko vytvárané úplne chybnou a hlavne pohodlnejšou stratégiou ČRS… Namiesto toho, aby sme zaistili tvrdé postihy rybárov, ktorí vážne porušujú rybársky poriadok a slušným rybárom pravidlá pre ich koníček uvoľnili, zakážeme všetko všetkým a máme vyriešené.
Tak som ťa predsa len prekabátil, „Labáku“.
Vytúžená ryba pre radosť!
Na konci októbra som sa opätovne na Labe vrátil, a to na miesto, ktoré som si vyhliadol už v lete. Vzhľadom na nebezpečné lavice vo vode sa sem totiž nedalo člnom dostať, nieto ešte zakotviť, a tak som sa rozhodol loviť priamo z brehu. Pre každý prípad, aby som mohol montáže aj tu pokladať na tie najlepšie miesta, mal som so sebou náš malý nafukovací čln, ktorý mi v tom veľmi pomohol. A ako sa vraví – konečne som to trafil. Druhú noc som zažil ten pravý súboj s „Labákom“, po ktorého som si na Labe prišiel. Nádherný „Labák“, ktorý mi urobil neskutočnú radosť!
„Tak, Labák, upaľuj domov, dávaj na seba pozor a dúfam, že sa na Labe ešte niekedy stretneme…“
A je to vo vode, prúty sú pripravené.
Chráňme si (aj) labské poklady
Keď už som na Labe prišiel, bolo mi úplne jasné, že táto rieka dokáže rybárov nielen poriadne potrápiť, ale aj obdarovať neuveriteľnými zážitkami a úlovkami. Rybárske šťastie pri mne nakoniec skutočne stálo a Labe mi vydala jeden zo svojich úžasných pokladov rybieho sveta. Veľmi by som si prial, aby sme si my všetci rybári také poklady chránili, aby tu na Labe mohli tieto nádherné ryby plávať aj naďalej.
A ak budete mať záujem, môžete so mnou zažiť moje dobrodružstvo na Labe aj v mojom filme…
Majte sa fajn a Petrov zdar!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
