Bol som a videl som. Videl som dvakrát s odstupom času. Viem, ako sa ťažko žije miestnym na Mauríciu a viem aj to, že pri tom mále, čo majú, sú šťastní a spokojní. Maurícius sa pomaly dvíha z kolien, má a mal čo ukázať aj predtým. Je naozaj jedno, či ho navštívite v januári alebo v septembri, ako to bolo v mojom prípade…
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: JANUÁR 2023
Počet strán v magazíne: 7
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 24.06.2023.
Každý deň s prútom a na lehátku
Rybačky z pláže prebiehajú ako cez kopirák, popoludňajšie, až do zotmenia pri kotvisku lodí. Pomaly ma už omrzeli, a tak skúšam loviť skoro ráno, no býva odliv a rýb niet. Jediný pekný zážitok si uchovávam z rannej rybačky a pozorovania skupinky rýb druhu Moorish idol pri menšej skalnej bariére. Rybky, ktoré určite poznáte z morských akvárií či kreslených „animákov“, niečo ako skaláre, krásne sfarbené, so žlto‑bielo‑čiernymi pruhmi a pretiahnutými plutvami s výrazným noštekom. Plávajú v húfe asi štyri metre predo mnou. Paráda! Na Big Game ani nepomýšľam, pretože v septembri to nie je ešte ono. Uloviť marlina sa rovná malému zázraku. Bolo by to opäť iba o dorádach (mahi‑mahi), tuniakoch bonito a člnkovaní, takže ďakujem, neprosím. Poučil som sa už minule.
S gekonmi v hoteli som nadviazal nezlomný vzťah, sme kamoši, už žiadna vražda v ekohoteli. Dosť bolo! Užívam si slnko, Indický oceán, leňoším na lehátku pod kokosovou palmou a prístreškom z jej listov. Paráda, čo tam po rybách…
Dokonca som uzavrel tichú dohodu v bare na pláži, po našom „U papagája“, keď mi domorodec ponúkol zľaviť z ceny piva polovicu. Samozrejme, nie na podpis a izbu, ale keš. On dukáty do vrecúška a ja spokojný s dobrým obchodom a super pivkom v ruke pod palmou. V jeden deň, dopoludnia, sa mi dokonca pred lehátkom v stave ležmo objavil v zornom poli domorodec s prútom… „Aha, rybár!“ – upozorní ma vnútorný hlas. Je oblečený v koženke a mikine, chrániac sa pred slnkom a vysokým UV. Loví priamo na pláži v hotelovom sektore (a nikto ho nevykáže!) na plávanú a chlieb, je síce neúspešný, ale zrejme pozná miestne pomery lepšie ako ja. Sledujem jeho červený plavák, sledujem, kolíše sa, nič nezaberá, viečka mi padajú… Skrátka, dovolenkový raj!
Môj druhý zárez z rybačky
na pláži, Epinephelus morra.
Teším sa na výletné dni
Dohodol som si obdeň auto s vodičom na celý deň. V pláne je návšteva prírodnej rezervácie s ebenovníkmi a endemickými druhmi vtákov, v podstate taký „birdwatching“ spojený s turistikou. V ten deň popoludní ešte šup do oceanária v hlavnom meste Port Louis. To bude stačiť. Po tej turistike jeden deň odpočinku na lehátku, podvečerná rybačka a ten ďalší bude spestrený celodennou návštevou čajových plantáží a fabrík, rumérie, ako aj koloniálnych domov na ostrove. Teším sa na oba tripy a som si istý, že to budú jedinečné zážitky.
Podvečer po „lehátkovaní“, slnení a plaveckých výkonoch už opäť stískam korkovú rukoväť starého prúta a pálim s manželkou opäť na pláž. Manželka si prejde svoj kilometrový kus pláže v nádeji na pekný úlovok lastúry a ja vyskúšam zaknihovať iný druh rybky…
Prichádzame na „naše“ miesto pri kotviacich lodiach, ona poodíde, ja viažem na nadväzec opäť jig s perím v krikľavo červenej farbe a nahadzujem. Je asi sedemnásť hodín a čuduj sa svete, už na druhý hod sa zadarí. Zdolávam opäť strašidlo, opäť pichľavé, opäť zubaté a opäť brániace sa ako čertisko. Ale čo je podstatné, je to nový druh a krásne sfarbený. Vševedúci internet hlási, že je to Honeycomb grouper. Som opäť raz spokojný, balím a odchádzam za manželkou s veľkým hrebeňom na lebke, pomôcť jej s hľadaním jej vysnívanej lastúry a hlavne pochváliť sa, aký som ja čarovný rybár.
Vybavené, spočítané a podčiarknuté – mám na konte dva nové druhy a ide sa hľadať…
Výhľad z Ebony Forest na Le Morne a Indický oceán.
V ebenovom lese
Ten trip som objavil doma na nete a zaujal ma. Ležať na pláži celé dni – to nie, ide sa spoznávať nepoznané. Na webovej stránke www.ebonyforest.com si ho viete zarezervovať online na konkrétny dátum vopred.
Je tu načrtnuté všetko, o čo ide miestnym ochranárom. Zachrániť posledné zvyšky lesa s ebenovníkmi, zbaviť ho inváznych stromov vrátane paliem a ponechať iba pôvodné druhy, ktoré tu rástli v minulosti. A darí sa, to môžem potvrdiť. Práve pre to ebenové drevo kruto zaplakali maurícijské lesy pri kolonizácii ostrova Holanďanmi, Angličanmi či Francúzmi pred stáročiami. Zostalo ich iba pár percent a hustota ich výskytu je najvyššia práve tu, na juhu Maurícia v prírodnej rezervácii Chamarel.
Trip bol naplánovaný, ráno o 8:00 sa už zubí vodič vo vestibule pri hotelovej recepcii. Podídeme s manželkou k nemu a on sa prihovára: „Gud moning, mistr Ďžaroslav?“ Odpoveď s úsmevom z mojej strany: „Gud moning, jes!“ Nasadáme do auta a ide sa. Smer Port Louis a dolu na juh. Cesta beží, zaujme ošarpaná bytovka s rozvešanou bielizňou na balkónoch, po otázke vodič vysvetľuje, že tam bývajú Bangladéšania pracujúci hneď vedľa v textilnej fabrike. Zadumám sa nad tým, aká je ich hodinová mzda. Cesta ubieha, vodič ukazuje na svahy, kde sa pestuje zázvor, ananás a v pazuchách medzi svahmi pestujú miestni kávovníky, banánovníky či papáje.
Rybársky výstroj domácich.
No ja myslím iba na tých Bangladéšanov a je mi čudne…
S vodičom prichádzame na miesto, objekt a vstup je ešte uzatvorený. Pozorujem divé prepelice, ktoré sa motajú okolo kríkov a nedbajú na našu prítomnosť. Presne o deviatej prichádza pár ľudí zo združenia ochranárov a exkurzia sa začína. Je nám pridelený osobný sprievodca, všetko sa začína v maličkom obchode so suvenírmi a neskôr krátkym náučným videom o tomto zvyšku ebenového lesa. Na nástenných obrazoch sa dozvedám, o aké druhy vtáctva prišiel Maurícius v minulosti a čo sa podarilo ešte ochrániť. Prehliadame si vyobrazené variácie ebenovníkov a zoznamujeme sa s tým, čo nás bude čakať „live“ nasledujúce dve, tri hodiny v horskom teréne. V lese na 5,8 km dlhom, v podstate náučnom chodníku.
Nočné útočisko tropických netopierov – kaloňov, živiacich sa ovocím.
„Wow“ a ešte raz „wow“
Ideme, sprievodca tasí ďalekohľad a na okolitých stromoch hľadá ešte pred pár rokmi jedného z najohrozenejších vtákov sveta – maurícijského ružového holuba. Zatiaľ nič, posúvame sa pomaly, potichučky, sprievodca ukazuje prvé vzácne druhy vtáčikov a prvé vzácne stromy – ebenovníky. Paráda! Neskôr na jednom stanovišti konečne spozorujeme ďalekohľadmi aj prvého vzácneho ružového holuba. Som vo vytržení, všade ebenovníky, tropické rastliny, stromy, ovocie. Wow! Nestačím hltať informácie, no po jednej spozorniem, keď počujem, že sa tu vyskytuje aj endemický druh gekona, klenot tejto rezervácie. Krásny fešák s dúhovými farbami, žiaľ, extrémne plachý. Vidíme ho vyhrievať sa na listoch, stromoch, no odfotiť sa nedá. Na druhej strane je to v poriadku, ebenový les si chráni svoje poklady ako vie. Túlame sa lesom, po vyznačených chodníkoch, ja si v lebke predstavujem, ako asi mohol ostrov vyzerať pred pár storočiami pri nájazdoch kolonistov. Na samom vrchole stúpania si užívame pekné výhľady na Le Morne a oceán. „Ebony forest“ sa naozaj oplatilo vidieť, veď nie nadarmo sa vraví, že je lepšie niečo raz vidieť, ako stokrát o tom počuť.
Neúnavný sprievodca vysvetľuje, ukazuje rôzne tropické plody, rastliny, dokonca takú, ktorá sa po jemnom dotyku lístkov zatvára okamžite. Ako motýľ. Wow! Pozdravíme sa so skupinkou lesných robotníkov, ktorí klčujú les od nepotrebných drevín. S prehliadkou sme spokojní, po krátkej rozlúčke so sprievodcom a personálom nasadáme do auta a mastíme do Port Louis do oceanária Odysseo. Tam klasika – morské akváriá s rôznymi druhmi rýb aj jedno vonkajšie s dvoma väčšími žralokmi fúzatými.
Miestni rybári to skúšajú aj cez deň.
Zanechať stopu na ostrove
Ryby nespolupracovali. V pláne bol ešte okrem iných aktivít, ako sú nakupovanie suvenírov pre rodinu a známych v blízkych aj vzdialenejších butikoch či jazda miestnym spojom hromadnej dopravy (to bol naozaj zážitok!), jeden trip na čajové plantáže. Lehátkovania na pláži som mal už dosť, a tak pri jednej návšteve dohadzovača vodných športov som na neho spustil svoj záujem o rybačku. Okamžite sa mu zaleskli doláre v očiach o už o pár minút stál pri mne kapitán lode, že či ideme. Pýtam sa, koľko za rybačku za zlomom na otvorenom oceáne? Vraví, že hodina 56 € presne. Dohoda istá, vravím mu, že beriem svoj prút, navijak a všetko. Ok, dohodnuté, zajtra pri prílive vyplávame. Odrazu šedý deň na lehátku nabral zmysel, rýchlo som pálil po pivo a na lehátku prebral stratégiu zajtrajšieho lovu. Nebola zložitá – chytať budem na to, čo ostalo, len nástrahy budú ťažšieho kalibru a hodinka lovu na prudkom slniečku postačí. Ale teraz to pivo. Glg, glg… á…
V hoteli, jazierko s koi kapríkmi a sumcami.
Deň D bol hneď na ten druhý
Čas fixný 11:00, kapitán došiel presne, lepšie povedané vysadil dvoch klientov, nie rybárov, ktorí sa chceli iba tak pošpacírovať po oceáne, do najbližšieho mestečka. No ale poďme k téme ryby! Naskakujem do lode s názvom Striker (angl. útočník). Viem, všetky odporúčania hovoria, nenasadajte do takýchto lodí! Akože fajn, keď ste Európan a chcete uloviť marlina z takejto lode! Vtedy hej – nedá sa, ak áno, riskujete život! No v mojom prípade, keď chcem uloviť iba malé druhy rýb, kúsok za bariérou, kde za zlomom voda padá do nekonečnej hĺbky? To hádam doplávam… Hm? Ak nie, poprosím nejakého žraloka o spoluprácu…
Nebudem vás zbytočne naťahovať – bol nový deň, stret, plťka a kapitán. Motor beží, z pláže dobieha domorodec a na počudovanie, driape sa do našej plťky. Akože „Hi!“, odpoveď „Hello!“, po chvíľke kapitán ozrejmuje fakt, že ten neznámy pasažier je jeho brat a pôjde s nami na ryby. V pohode, vravím, len už poďme.
Menšia loď navigovaná kapitánom sa blíži k zlomu, do ktorého narážajú veľké vlny. Strach? Trochu áno, ale už je neskoro, hádam vie, čo robí – „kapitáň“ jeden! Je to tu. Prvá veľká vlna oproti… Ideme na jej vrchol a bum dolu, druhá a tretia. Otvorený oceán. Uvoľňujem svoje zaťaté pazúry z oceľového bočného držadla a krotím z tejto situácie svoj chabý vysoký krvný tlak. Už je dobre, voda pokojná, no… Pozerám pod loď a vidím vo väčšej hĺbke na dne balvany. Som v malom šoku, pretože som pod loďou očakával tmu a niekoľko stometrovú hĺbku tak, ako to bolo v rezorte minule, kde sa takisto obrovské vlny trieštili presne na takýchto miestach. Nevadí, oprobujeme. Kapitán spomaľuje a dáva znamenie na lov.
Neúnavný sprievodca v Ebony Forest.
Začínam kogutom s gramážou cca 10 g. Montáž lieta v pohode, s nástrahou poskakujem medzi balvanmi aj v stĺpci, no žiaden záber neprichádza. Prvý, druhý aj dvadsiaty hod a nič. Meníme miesto, no tam je podobne. Kapitán mi berie moju koncovú montáž do rúk s tým, že mi dá svoju, úspešnú nástrahu. Nastáva humorná situácia – montáž s oceľovým lankom berie do úst – ja sa čudujem, čo rieši a odrazu cvak! Chlapík ho bez akéhokoľvek problému odhryzol v prostriedku a podal mi do rúk jej zvyšok s kogutom namiesto toho, aby lanko jednoducho vypol z karabínky. Nechápal som, mal som veľký problém zadržať hurónsky smiech. No držal som sa. Kapitána som v duchu okamžite premenoval na kapitána Barakudu.
Vybral svoju „tajnú“ nástrahu v podobe červenej Rapaly a dal pokyn, že ju ideme ťahať za loďou pri menšej rýchlosti. Trolling však takisto nezabral, po odjazdení zhruba piatich kilometrov vidí kapitán asi dvesto metrov od nás ďalšie dve lode a vysvetľuje, že ideme tam – sú tam určite ryby a tam bude chytať aj on s bratom. Ok, poďme. Sťahujem Rapalu a pri pohľade na ňu zisťujem, že na dvoch trojháčikoch je iba jeden funkčný háčik, ktorý ten protihrot má. Mením nástrahu za svoju, v podobe ťažšieho perového jigu, ktorý mi ešte zostal, pretože väčšinu nástrah už pohltili prekážky Indického oceána.
Ebenový les sa kliesni od náletových drevín.
Úspešná morská rybačka s pointou
Prichádzame na miesto, necháme sa unášať vetrom a začíname. Ja prívlač, kapitán s bratom lovia bez prúta, s veľkým plastovým bubnom, na ktorom je namotaný hrubší vlasec, cca 0,50 mm s viacerými nadväzcami a koncovým železom ako závažím a na cit. Nástrahou je nejaký kúsok salámy. O chvíľu kapitán hlási prvý úlovok. Ja dorovnávam. Úlovkami v oboch prípadoch je ten druhý druh, ktorého som ulovil z pláže – Honeycomb grouper. Dumám v lebke nad tým, že som sa nikam neposunul s tými druhmi.
Ryby útočia spomedzi skál na dne, veľa nástrah trhám, no ryby pribúdajú. Kapitánov brat je najmenej úspešný. Čas ubieha rýchlo, z hodiny mi zostáva asi pätnásť minút. Na dne lode sa medzitým už povaľuje asi desať grouperov. Kapitán dáva pokyn, že je čas návratu a keď chcem, že môžem ešte vyskúšať trolling s prútom v ruke. Pri návrate k pláži padne zo strany kapitána otázka, koľkože stojí takýto navijak, ktorý mám na prúte. Vravím, že asi päťdesiat eur. On prikývne a dumá nad niečím. Viem presne nad čím, asi… Zrejme si nemôže dovoliť takýto prút s navijakom, možno. No ja som už bol deň pred rybačkou na otvorenom oceáne rozhodnutý, že moju skromnú výbavu podarujem práve jemu ako prejav vďaky. Dovláčil som, poskladal teleskopický prút na transportnú dĺžku a čakal som, až kapitán prirazí loď k brehu. Stalo sa, poďakoval som im obom za spoločnosť pri rybačke. Vzal som prút s navijakom a malým puzdrom s kompletným zostatkom nástrah a podal som ho kapitánovi. Vravím mu: „Toto je môj darček pre teba!“ Spočiatku nechápal, no po chvíľke, keď videl, že to myslím vážne, porozumel. V očiach sa mu zaleskli slzy. Pre mňa to posledné, čo som mohol pre toho chudobného človeka urobiť, pre neho zrejme veľký dar od žičlivého Slováka.
Na tejto lodičke som absolvoval rybačku.
Čajový trip…
Poďme na čajové plantáže. Vodič, stret, cesta opäť dolu na juh. Vodič menom Vikáš je zhovorčivý a niekoľkokrát počas cesty nám ďakuje za návštevu ostrova. Vysvetľuje, že ešte pred pár rokmi bol Maurícius stopercentne závislý od vývozu cukrovej trstiny, no zmenilo sa to v prospech turizmu. Aktuálne je „nambr van“ turizmus a zisky plynúce z neho. Náš rozhovor preruší trieliaca mangusta cez cestu, nepôvodná šelma, ktorá bola dovezená na ostrov pre expandujúcu populáciu potkanov, ktoré sa na ostrov dostali z lodí v minulosti. Zámer bol vysadiť iba jedno pohlavie mangusty, no stalo sa to, čo sa stať nemalo a dnes na ostrove už pobehuje celkom početná populácia mangúst a moji kamoši gekony sa musia mať na pozore ešte viac. Je to nenásytný dravec!
Honeycomb grouper ulovený z lode.
Domaine des Aubineaux
Ale poďme ďalej cestovať… Opäť juh ostrova, kde začíname v Domaine des Aubineaux prehliadkou koloniálneho domu a priľahlých záhrad. Dýcha z neho riadna história, fotečky kolonialistov, starý nábytok ako na Krásnej Hôrke. V jednej časti záhrad sa mi podarí zdokumentovať ďalší nepôvodný druh primátov – makaky jávske, ako spomienku na holandských kolonizátorov, ktorí sem tento invázny druh zavliekli pred štyristo rokmi. Tie decimujú stavy vtákov vyžieraním ich hniezd, spásajú vzácne druhy orchideí či plody ovocných drevín. Sú pliagou ostrova, na druhej strane (potichučky) putujú z neho preč v klietkach a končia v laboratóriách celého sveta ako „výskumný materiál“. Žiaľ.
V rezorte, po mojom Gekon House.
Bois Chéri
Cestujeme ďalej na najznámejšie čajové plantáže v Bois Chéri. Oblasť je známa početnými zrážkami – ani teraz žiadna výnimka. Z horúčavy do lejaku. Víta nás čajová fabrika s múzeom a jej krátka prehliadka. Funguje takto: linka sa spúšťa tuším jeden deň v týždni, keď sa nazbierané čajové lístky preženú cyklom spracovania až do výsledného vysušeného stavu. Balia sa do vriec alebo za pomoci jednoduchých liniek po zomletí sa dávkujú do nálevových vrecúšok a krabičiek. Zaujímavé a poučné! Suveníry a ide sa ďalej.
Prší a prší… Prichádzame k plantážam, spomaľujeme, darí sa mi zdokumentovať jelene blúdiace medzi kríkmi čajovníkov. Neskôr sa uchyľujeme do reštaurácie patriacej k plantážam. Tu na nás čaká ochutnávka čajov a obed. Celé to prebieha takto: Vikáš, náš vodič a zároveň sprievodca nás usádza za stôl a začína sa ochutnávka. Naleje nám do šálky asi dve deci akurátnej vody na čaj a do nej podľa výberu jedno nálevové vrecko čaju. Počkať a vypiť. Máme čo robiť, pretože v ponuke je ich dvanásť! Karamelový, vanilkový, moringa, tropický, kokosový… Črevá nechápu, no pohostinnosť je pohostinnosť a tá sa neodmieta, veď sme na návšteve! Chvíľka pauzy, nasleduje päťchodový obed s podpisom čaju a vanilky, klasickým pre tento región.
Začíname ľadovým čajom, neskôr si ako predjedlo vyberáme šalát zo srdiečok pálm a údeným marlinom (super, mňam!). Hlavné jedlo pozostáva z kuracieho mäska, ryže a fantastickej vanilkovej omáčky. Zapíjame pramenitou vodou O’chéri. Pokračujeme vanilkovo‑čajovou zmrzkou a lukulské hody končíme kávičkou, ktorá už nie je v cene.
Pfú, poviem vám, po tých čajoch to bolo ozaj spestrenie pre naše žalúdky! Po nutnej návšteve nemenovaného zariadenia opäť auto, už v miernom daždi sa posúvame do Saint Aubin…
Plážový bar „U papagája“ pri západe slnka.
Saint Aubin
Tu krásne záhrady, minifarma (vhodné pre detičky ako spestrenie výletu), ďalej „Vanilkový dom“, kde sa dozvedáme všetko od A po Zet o tejto vzácnej vanilkovej orchidei, pýche ostrova Maurícius. Na farme sa nám naskytla možnosť ochutnať čerstvo vylisovanú šťavu z cukrovej trstiny, tak prečo nie? Mňam! Neskôr „koštujeme“ niekoľko druhov rumov a likérov, ktoré sa tu v rumérii vyrábajú. Prechádzame sa po časti sprístupnenej továrne a nasávame atmosféru výroby rumu v tejto fabrike. Opäť záhrady s rôznymi tropickými stromami a kvetmi. Paráda a množstvo informácií od vodiča Vikáša, ktorý nám robil „garde“!
(Ak vás tento trip zaujal, môžete si ho zarezervovať na https://mauritiusattractions.com/mauritius-complete-route-tour-p-57.html)
Celodenný výlet bol super, pomaly sa balíme, zajtra letíme domov. No, neodchádzame práve z neho?
„Lehátkovňa“.
Keď zážitky netreba hľadať na externom disku
Z mojich zápiskov je evidentné, že v druhej časti článku som sa rozpísal o niečo viac. Stále ma to tam ťahá, to asi preto. No aj tak je to iba zlomok toho, čo som zažil a mohol vám vyrozprávať… Zlomok nádychu z krajiny, ľudí, miest, skrátka Maurícia, ktorý vás – ak sa rozhodnete pre jeho návštevu – určite opantá tak ako mňa. Aj po rokoch vás bude lákať ako Bermudský trojuholník svoje lietadlo. A ak náhodou padnete do jeho náručia, neobanujete, spomienky zostanú navždy jasné a zreteľné aj po rokoch.
Také, ako napríklad tá jedna z mojich mnohých – na skromného kapitána s malou loďou, ktorý možno práve v tejto chvíli loví s darovaným prútom v Indickom oceáne.
Vyplavené mŕtve koraly a vulkanické kamene.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
