V mojom rybárskom svete sa začiatok každej sezóny nesie v rovnakom duchu. Drvivú väčšinu svojho voľného času venujem zostavovaniu nových, vylepšených mixov so želaním, že sa mi na ne podarí nalákať čo najviac veľkých kaprov. Nejednu noc som strávil namiesto spania premýšľaním o tom, čo by bolo dobré pridať, alebo ubrať zo zmesi, aby fungovala na tej-ktorej vode lepšie, či rýchlejšie.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2008
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 18
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Keď som s kaprárčinou začínal, kupoval som si hotové boilies. Na jednu sezónu mi vystačilo okolo 10 kilogramov, hlavne kvôli cenám týchto farebných guliek a v neposlednom rade aj preto, že som s obľubou chytával aj na iné nástrahy.
Moja prvá zmes
Postupom času som však zisťoval, že nie všetky druhy boilies sú cenovo adekvátne ich kvalite. Česť výnimkám! Nech som striedal a skúšal akékoľvek druhy a príchute, stále to nebolo podľa mojich predstáv a hlavou mi postupne začala viac a viac vŕtať myšlienka o vlastnej výrobe týchto čarovných guľôčok.
Recept na moje prvé boilies som sa pokúšal zostaviť podľa receptu uvedeného v jednej rybárskej knihe. S názvami ako glutén, kasein, albumin, lactalbumin a podobne som sa stretol po prvýkrát a dostupnosť týchto surovín pred vyše 10-timi rokmi bola mizerná, priam nemysliteľná pre bežných smrteľníkov (veď len pre porovnanie uvediem, že aj dnes je v Košiciach problém kúpiť všetky komponenty - a to sa píše rok 2008 - takže 90 % objednávam dodnes cez e-shopy).
Moju prvú zmes som si poskladal zo surovín, ktoré som v recepte našiel a boli dostupné a zvyšok som nahradil komponentmi, o ktorých som už zo skúseností vedel, že ich kapry s obľubou konzumujú. Takto som si zostavil asi 2 kg suchej zmesi, ktorú som rozdelil na štyri časti. Do každej som pridal 5 vajíčok a inú domácu arómu alebo farbivo. Pridával som napríklad vanilkový a škoricový cukor, rôzne ovocné sirupy, med, papriku a čierne korenie, cesnak a pod.
Takýmto spôsobom vznikli moje prvé voňavé, niektoré aj pekne sfarbené boilies. Po uvarení a vysušení boli však tvrdé ako kamienky. Pokúšal som sa ich navŕtať, ale všetky popraskali. Takto sa skončili prvé nádeje a sny o testovaní a chytaní na moje vlastnoručne vyrobené a nagúľané boilies.
Iba jeden krôčik k dokonalosti...
Po tomto zážitku som bol istý čas mierne znechutený a trochu som sa aj bál skúšať nové vymyslené recepty, aby to nemalo podobný scenár ako „tenkrát poprvé“. Ale netrvalo dlho a či už prostredníctvom časopisov, internetu, kníh, videokaziet či iných médií sa dalo získať čoraz viac poznatkov o tom, z čoho by sa jednotlivé zmesi mali skladať a načo konkrétne ten-ktorý komponent slúži.
Všetky dostupné informácie som okamžite absorboval a opäť sa pustil premýšľať a zostavovať tie „ideálne“ mixy. Už na začiatku som sa pevne rozhodol, že jeden mix chcem založiť na báze rybích a mäsových múčok a druhý na báze vtáčieho zobu. Informácií aj receptov som už mal kopu, tak nebol väčší problém zostaviť zmesi, ktoré sa dali dobre spracovávať a gúľať. No a po uvarení a vysušení boli bez menších problémov prepichovateľné boiliesovou ihlou bez použitia vrtáčika.
Spĺňali aj ďalšie pre mňa dosť dôležité kritérium a to aby vydržali vo vode aspoň 48 hodín a nerozpadli sa. Všetko vyšlo nad moje očakávania. Stačil už len jeden jediný krôčik k ich dokonalosti... aby chytali.
Je to robota...
Moja prvá rybačka na vlastné boilies sa skončila katastrofálne. Počas troch dní som nezaznamenal ani jediný záber. Nevedel som prísť na to, kde môže byť chyba. Veď „papierovo“ všetko sedelo.... Sklamanie bolo veľké a ja som pomaly prestával veriť v úspešnosť mojich guľôčok.
Naplánoval som si ďalšiu 4-dňovú rybačku, ale na inej vode a s nádejou, že už konečne smola opadne a šťastena bude stáť pri mne. Nevedel som si predstaviť, že by aj druhýkrát mohli moje boilies znovu vyhorieť.
Na tejto rybačke som mal asi 1,5 kg mäsovo-rybacích a cca 2 kg sladkých. Našťastie sa už druhý deň dostavil záber a do konca rybačky som chytil asi 10 kaprov, síce menších, najväčší mal len 4,5 kg, ale veľmi potešili. Je to úžasný pocit, keď zaberie ryba, zdolávam ju a viem, že to, na čo zabrala, pochádza z mojej kuchyne.
Určite je medzi nami ešte stále dosť takých kaprárov, ktorí sa z nejakého dôvodu nechcú pustiť do tejto roboty. Áno, je to robota. Boilies si doma robím už niekoľko rokov a pokiaľ nevlastníte rôzne hnetacie stroje na cesto a mašinku na rolovanie, tak to aj dosť času zaberie.
Jasná vec, pohodlnejšie je zájsť si do obchodu, vybrať boilies na aké si zmyslíme a už len zaplatiť. Kto na to má, je to tak jednoduchšie. Ale komu sa zdá veľa dať 350 a viac korún za kilo guľôčok, tak je možno na mieste začať uvažovať o domácej výrobe. Ešte zatiaľ je podľa mňa stále výhodnejšie a hlavne ekonomickejšie gúľať si boilies doma. Nikto ma nikdy nepresvedčí o tom, že si neposkladám nie iba porovnateľnú, ale lepšiu zmes za menší peniaz.
Nechcem prísť o to vzrušenie...
Plusom je aj, že aspoň určite viete, čo ste do vlastných boilies dali a čo obsahujú. Ak si doma nagúľam boilies toho istého zloženia ako nejaké konkrétne hotovky, s určitosťou v prepočte na kilo ušetrím a nebojím sa povedať, že často kúpené boilies s rovnakou kvalitou je o 20 – 50 % drahšie. Ak by som nevedel čo s peniazmi, možno by hotovky tvorili väčšiu časť môjho repertoáru, ale posledné roky tvorí maximálne 20 % moje vlastné boilies.
Nie že by som nedôveroval hotovým boilies, ale za kvalitné hotovky je potrebné zaplatiť nemalé sumy a na druhej strane moje mixy sú predsa len moje. V rybárskych predajniach sa čoraz viac začínajú objavovať hotové mixy od rôznych firiem. Do týchto mixov pridáte už len vajíčka, atraktory a môžete rolovať guľôčky. Ale prísť o to celé tabu a vzrušenie okolo zostavovania vlastných mixov, to by nebolo nič pre mňa. Veď ak si v obchode kúpim hotový mix, čo bude na tej domácej výrobe vlastne „moje“? Stále je to mix, ktorý zostavil niekto iný a ja som ho len upravil do konečnej podoby.
Vždy mi vedia vyčarovať na tvári úsmev ľudia, ktorí zachytajú na boilies zostavené z týchto hotových mixov a tvária sa, ako majstri sveta. Sú šťastní, že zachytali na svoje domáce boilies. Ibaže ja tam to „ich“ nejako nikde nevidím.
Presná váha
Rolujem doma boilies už zopár sezón, ale až začiatkom tejto som dostal nápad celú tú maškarádu zdokumentovať. Viem, mnohí z vás si po prečítaní tohto článku povedia, že na nete je toho o výrobe boilies dosť, ale keď si spomeniem, aké tabu som mal okolo toho ja keď som s tým začínal, bol som vďačný za každý napísaný riadok navyše.
Nebudem tu rozpisovať jednotlivé recepty, pretože si myslím, že s receptami na výrobu boilies je to rovnaké ako s tými v kuchárskej knihe. Keď idem robiť recept podľa niekoho, už to automaticky nie je môj recept. A to narúša tú celú tajomnosť a idylku tohto všetkého. Hlavne netreba začínať s množstvom komponentov, na dobrý recept nie je nutné použiť tucet prísad.
Všetko sa začína úvahami, ktoré keď splynú v presvedčenie a hodia sa na papier, svetlo sveta uzrie zmes zložená z jednotlivých komponentov, od ktorej budeme očakávať naplnenie našich tajných snov. Všetky komponenty sú v predaji väčšinou v 200, 500, alebo 1 000 g baleniach. Pri vážení jednotlivých podielov je dobré používať presnú váhu, pretože pri používaní a mixovaní niektorých zložiek, ktorých len malé množstvo môže znamenať obrovskú zmenu, môže niekedy dôjsť k nemilým prekvapeniam (napr. vaše potápavé boilies bude plávať, alebo bude po vysušení tvrdé ako kameň).
Vytvorte homogénnu zmes
Jednou z hlavných podmienok pri výrobe guliek je, že musíme samostatne miešať a mixovať suché podiely a zvlášť tekuté. Najjednoduchšie je si recept zostaviť tak, aby sme si hmotnostne prepočítali podiely jednotlivých komponentov na 1 kg mixu. Potom jednoduchým prepočtom okamžite vieme koľko čoho máme použiť na výrobu akéhokoľvek množstva.
Začínajúcim boilies - kuchárom by som neodporúčal, aby robili cesto z viac kilogramov naraz. Najprv je dobré si v malom vyskúšať, či sa s ním bude dobre pracovať a bez menších problémov sa z neho pomocou roll-ballu budú dať nagúľať guľôčky. To znamená, že si náš namiešaný mix vyskúšame zmiešať napr. iba s jedným až dvoma vajíčkami a podľa toho, ako sa cesto bude správať, budeme ďalej postupovať.
Na výrobu je potrebných, okrem roll-ballu, ešte niekoľko pomôcok, ktoré v ďalšej časti spomeniem. Ja to robím tak, že si na začiatku namiešam väčšie množstvo suchého mixu, čo predstavuje od 5 do 10 kg. Pri miešaní suchých mixov dbajte hlavne na to, aby sa všetky zložky dôkladne premiešali a vytvorili homogénnu zmes.
Takto namiešaný mix potom prechovávam vo vedierku s uzáverom, pre prípad ak neplánujem spotrebovať všetok mix v danú chvíľu.
Na namiešanie tekutých zložiek si pripravím dostatočne veľkú plastovú nádobu, pretože v nej neskôr budem samotné cesto miesiť a spracovávať. Ako prvú tekutú zložku používam vajíčka. Koľko a akých veľkých vajec to bude, závisí od konkrétnej situácie, od požadovaných finálnych vlastností boilies a od množstva guľôčok, ktoré plánujem vyrobiť. Väčšinou však pripravujem tekuté zložky na kilo suchej zmesi, pretože s takýmto menším cestom sa ešte dá dosť dobre pracovať. Ak chcem mäkšie a skôr rozpadajúce boilies, dávam 8 väčších vajec, ak chcem, naopak, tvrdšie, tak dvanásť vajec. Škrupinky z vajíčok môžete pridať tiež, ale je potrebné ich poriadne podrviť, aby nenastali komplikácie pri rollovaní.
Prísady
Do tohto tekutého základu ďalej pridávam esenciu či arómu v množstve a dávke uvedenej výrobcom (neskôr podľa skúseností volím dávkovanie sám). Väčšinou sa dávkovanie pohybuje okolo 10 až 15 ml na kilogram zmesi. Ďalej pridávam olej. Do rybacích a mäsových boilies buď rybací, lososový, robin oil alebo halibut a podobne a do sladkých mixov väčšinou konopný olej. Taktiež dávkovanie je na všetkých ostatných podobných výrobkoch optimálne uvádzané výrobcom v intervaloch.
Môžeme potom primiešať aj rôzne druhy tekutej potravy, alebo rozmixovanú pečeň, esenciálne oleje, ďalej rôzne druhy sypkých prísad, ktoré sa kvôli ich veľmi malému dávkovaniu pridávajú do tekutých prísad, aby sa lepšie rozpustili a premiesili. Mám na mysli napríklad betain, rôzne extrakty z rôznych živočíchov, GLM a podobne. Ja sem pridávam ešte rôzne druhy korenín.
Ak ide o mäsovo-rybací mix, tak volím mix sladkej a štipľavej papriky spolu s mletým čiernym korením, cesnakom a pod. Ak robím sladký mix, tak tam dávam prísady ako je kakao, škorica, aníz, perníkové korenie a podobne. Ďalej môžeme použiť aj rôzne druhy farbív, či už tekuté alebo sypké.
Ďalej je to už hračka...
Keď máme v nádobe s prevažne tekutými zložkami všetky prísady, dokonale ich premiešame a necháme chvíľu navzájom pôsobiť a odstáť. Po chvíli to ešte raz poriadne premiešame a keď to už tvorí pekne homogénnu tekutú zmes, postupne po menších častiach pridávame suchú zmes.
Vytvorenie homogénnej tekutej zložky a postupné pridávanie suchého mixu.
Keď sa nám už bude veľmi zle a namáhavo miešať, treba cesto nechať odpočinúť aspoň na pár minút. Počas tohto času všetky zložky cesta pracujú a vzájomne sa prepojujú. Po tejto prestávke cesto nadobudne oveľa lepšie spracovateľské vlastnosti a schopnosti a ďalšie jeho spracovanie je už hračka. Pri dopracovaní cesta je veľmi dobrou pomôckou olej, pomocou ktorého sa nám cesto na ruky nelepí a stane sa z neho po dokonalom rozpracovaní veľmi dobre tvarovateľný a celistvý materiál. Z toho bez väčších problémov budeme vedieť narolovať boilies.
Ďalej už je to jednoduché. Túto časť mám na tom celom najradšej, pretože až po narolovaní guľôčok je konečne vidieť plody našej práce. Na rolovanie je najlepšie použiť roll-ball, čím väčší, tým lepšie a rýchlejšie sa s ním pracuje. Práca s roll-balom je jednoduchá, určitú zručnosť si to však vyžaduje. Mne sa najviac osvedčilo nagúľať klobásky z celého cesta (ak máte k dispozícii vytláčaciu pištoľ na cesto, máte to opäť o niečo ľahšie), potom ich naraz naguľôčkovať a následne naraz, alebo ak máme v kuchyni niekoho na pomoc, tak aj priebežne variť.
Aj do zásoby
Nevarte však naraz veľké množstvo boilies. Čím väčšie množstvo boilies naraz dáme variť do vriacej vody, tým viac sa nám táto voda v kontakte s guľôčkami ochladí a predĺžime celkovú dobu varu. Boilies sú uvarené v momente, keď vyplávajú na povrch. Najlepšie nám pri varení boilies poslúži kovové sitko a, samozrejme, drevená vareška, ktorou pri varení občas boilies premiešame, aby sa nepozlepovali, alebo neprilepili ku dnu.
Boilies po uvarení vykladám do prepraviek na uterák, alebo inú dobre pijavú látku, ktorá z nich odčerpá počiatočnú povrchovú vlhkosť. Neskôr guľky zbavené povrchovej vlhkosti vyložím na konečné sušenie do prepraviek na balkón a nechám sušiť 3 dni. Dbajte na to, aby sa guľôčky sušili v dobre vetrateľných nádobách, prepravkách a na vetrateľnom mieste. Ak by to tak nebolo, mohli by vďaka sekundárnej vlhkosti, ktorá sa z nich uvoľňuje a odparuje 2-3 dni, splesniveli. Tak isto nedávajte do jednej prepravky sušiť veľmi veľké množstvo boilies na seba, pretože týmto tiež môže dôjsť k zabráneniu úniku vlhkosti a následnému plesniveniu.
Ak sa nechystám hneď po vysušení boilies vyraziť za kaprami, putujú do mrazničky. Rovnako ak na výprave nespotrebujem všetky guľôčky, končia v mrazáku, kde si počkajú na ďalšiu kaprovačku.
Rotteno, CARPBUSTERS Team
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
