Poznáme štyri druhy šťúk, ale na Slovensku sa vyskytuje len šťuka severská (Esox lucius). Môže sa dožiť až 50 rokov, ale pri súčasnom rybárskom tlaku je nepravdepodobné, že sa dožije dvadsiatky. Na Slovensku sa eviduje viacej kapitálnych exemplárov. Legendou je „Ovčarenkova šťuka“ s hmotnosťou 50 kilogramov a uhynutá zubatá kráľovná dlhá 160 centimetrov a vážiaca 47 kilogramov. V Anglicku evidujú rekordnú šťuky 65 kilogramov ťažkú a v Sovietskom zväze, terajšom Rusku, dokonca šťuku vážiacu neuveriteľných 80 kilogramov. Oficiálny rekord šťuky ulovenej na prívlač pochádza z Írska. John Naughton tam v roku 1862 ulovil na medený blyskáč šťuku dlhú 172,7 cm a vážiacu „len“ 41,05 kilogramu. Moderné nástrahy a moderné vybavenie nedávajú šancu rybám dožiť sa zaslúženej staroby. V súčasnosti by sme mali byť vďační vode za každý kus cez meter, alebo desať kilogramov.
Ešte do väčších rozmerov dorastá štuka muskalunga (Esox masquinongy). Exempláre cez 40 kilogramov sa evidujú každoročne. Je to najväčší druh z čeľade šťukovitých.
Šťuka retiazková (Esox niger) a šťuka americká (Esox americanus) nedorastajú do veľkých rozmerov a u nás sa vôbec nevyskytujú.
Existujú však fámy o žravosti šťúk. Medzi rybármi sa traduje, že šťuka spotrebuje denne toľko rýb, koľko sama váži. Nie je to tak!!!
V skutočnosti šťuka spotrebuje ročne 4,7 násobok svojej hmotnosti, čiže 10-kilogramová ryba skonzumuje približne 47 kilogramov rýb, čo je len 130 gramov denne. Rybári niekedy ulovia šťuku plnú potravy, ale aj šťuku s úplne prázdnym žalúdkom.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2008
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
K napísaniu tohto článku ma priviedli spomienky pri listovaní v mojom zápisníku s receptami na výrobu boilies, kde prvé, už časom zažltnuté stránky, pokrývajú recepty najmä z veľkoobjemových múčok, mletých vaječných sušienok, mandľovej, či kokosovej múky. Navrch tejto zmesi sa pridávalo niekoľko lyžíc krištáľového či vanilkového cukru, melasy, medu, perníku a trochu jednoduchej ovocnej alebo krémovej arómy a boli na svete prvé boilies, s ktorými sme na viacerých vodách pochytali neskutočné množstvá rýb.
Napohľad veľmi jednoduché nástrahy, zato však v tých časoch diabolsky efektívne. Kapry tieto sladučké, voňavé „cukríky“ doslova milovali, takže často po ich návšteve kŕmneho miesta neostala v stojane jediná udica. Najcennejším bol určite okamžitý účinok, bez potreby akéhokoľvek predkŕmenia.
Od tej doby však už ubehlo viac ako 10 rokov a bez väčšej námahy si uvedomíte, že súčasný trend a hlavný prúd vo výrobe boilies sa podstatne zmenil. Dnes jednoznačne dominujú boilies zložené prevažne z rybích múčok, obohatené rôznymi živočíšnymi extraktmi. Chytá na ne drvivá väčšina rybárov a ak aj zachytíte nejakú zmienku o sladkom, či ovocnom mixe, väčšinou v ňom nájdete aspoň 100 g rybej múčky. Platí to, však aj naopak. Vyskúšajte si niekedy odhryznúť z hotového boilies z rybacích múčok. Často vás prekvapí sladkastá chuť, lebo veľa výrobcov pridáva do rybacích boilies sladidlo.
Na prednáškach zo zoológie nám vtĺkali do hlavy, že na cukor nalákate takmer všetky živočíchy a je jedno či ide o hmyz, alebo cicavce. Toto tvrdenie podporujú aj výsledky viacerých dlhoročných výskumov, ktoré potvrdzujú, že aj ryby pozitívne reagujú na sladké sacharidy – cukry. Kapry napríklad vďaka receptorom rozmiestneným najmä na hmatových fúzoch, perách, hlave a prsných plutvách.
Sacharidy všeobecne slúžia rybám najmä ako zdroj energie. Ryby prijímajú sacharidy v potrave najmä ako:
* Monosacharidy: glukóza, fruktó za, galaktóza
* Oligosacharidy: maltóza, sacharóza, laktóza
* Polysacharidy: škrob, celulóza, atď...
Trávenie sacharidov u kapra prebieha v čreve s pomocou enzýmu amyláza a enzýmom maltáza, ktorý je vylučovaný do čreva z pankreasu. V prípade nadbytku sacharidov v potrave sa premieňajú na lipidy - tuky a ukladajú ako zásobné látky vo forme glykogénu v pečeni.
Pre ľahšiu orientáciu si najvýznamnejšie sladidlá, používané ako aditíva do návnad a nástrah pre kaprovité ryby, zjednodušene rozdelíme na tie: s obsahom energie - prírodné a bez obsahu energie, či s minimálnym obsahom energie - umelé (resp. syntetické a polosyntetické), prepočítané na sladivosť repného cukru (sacharózy):
* Prírodné sladidlá (kalorické) - sacharóza, fruktóza, laktóza, glukóza (cukor, med, melasa, šťavy z ovocia, fruktózové a glukózové sirupy atď.);
* Umelé sladidlá (nekalorické) – sacharín, acesulfam K, aspartám, cyklamát, NHDC, talin a mnohé ďalšie.
Cukor
Do návnad a nástrah na kaprovité ryby sa hojne používa najmä klasický repný cukor (sacharóza). Je obľúbený najmä vďaka ľahkej dostupnosti a nízkej cene. Repný cukor má slabšiu rozpustnosť a nízku sladivosť, čo má za následok jeho zvýšené dávkovanie, t.j. aspoň 3-4 polievkové lyžice na kilogram suchej zmesi, prípadne 100-200 g na 1 l kúpeľa pri namáčaní partiklu. Jeho využitie vidím skôr ako krátkodobý konzervant, ktorý napomôže predĺžiť trvanlivosť boilies. To sa dá ešte vylepšiť zasypaním uvareného a vysušeného boilies krištáľovým cukrom, ktorý dobre pohlcuje vzdušnú vlhkosť.
Lepší variant je použitie tzv. hroznového cukru (glukózy) alebo ovocného cukru (fruktózy). Glukóza má síce o 20 % slabšiu sladiacu schopnosť ako repný cukor, ale je podstatne rýchlejšie stráviteľná (využiteľná). Je to rýchly zdroj energie a doslova palivo pre organizmus. Fruktóza je vyhľadávaná najmä pre príjemnú sladkasto ovocnú chuť, ktorá skvele dopĺňa ovocné arómy, tak aj pre jej o 30 % silnejšiu sladiacu schopnosť ako repný cukor. Ako glukóza, tak fruktóza sú vhodným variantom prírodného sladidla namiesto klasického repného cukru.
Med
Med patrí dlhé roky medzi najobľúbenejšie prírodné sladidlá. Poznám niekoľko skúsených a úspešných kaprárov, ktorí nedajú dopustiť na med vo svojich sladkých konopných či mandľových mixoch napriek jeho horšej rozpustnosti. Okrem pridania 2-3 lyžíc do 10 vajec, med primiešavajú aj do dipu a o jeho palatačných účinkoch na kaprovité ryby sú na 100 % presvedčení. Niečo pravdy na tom musí byť, keďže najväčší producenti triedených vtáčích zobov typu Nectarblend pridávajú do tejto zmesi z vaječných sušienok aj med.
Melasa
Melasa je stále niektorými rybármi podceňovaná, nakoľko ide o odpadový produkt pri výrobe cukru z cukrovej repy či cukrovej trstiny. Melasa však patrí medzi najlepšie prírodné sladidlá používané do návnad a nástrah na ryby.
Hlavnými sacharidmi (cukrami) repnej melasy, sú sacharóza a rafinóza. Rozriedená melasa s vodou je výborný posilňovač do krmiva na plávanú, či feeder. Kaprári používajú melasu najmä v teplých mesiacoch do zmesí zložených z veľkoobjemových múčok v kombinácii s ovocnými a krémovými arómami (najmä jahoda a javor). Odporúčané dávkovanie melasy je 10 až 30 ml na 10 vajec podľa druhu zmesi. Treba dať pozor na predávkovanie, aby zmes nebola príliš lepkavá, prípadne „zabetónovaná“, čo sa prejaví najmä v chladnej vode, nakoľko melasa pri nižších teplotách tuhne.
Rovnako nezabudnite na jej výraznú arómu. Pri vyššom dávkovaní dokáže jej výrazná vôňa a chuť prebiť všetky ostatné aromatické látky. Zaujímavý variant je aj kombinácia s CSL v pomere 1:1.
Melasu zoženiete, okrem rybárskych obchodov, aj v lekárni, či obchodoch so zdravou výživou, alebo podstatne lacnejšie v cukrovaroch či poľnohospodárskych družstvách, ktoré ju pridávajú do krmiva pre dobytok, či kone. Melasa je skvelá aj pri príprave partiklu, method mixu, či plnení PVA pančuchy, keď vám pomôže zlepiť sypkú zmes bez toho, aby rozpustila PVA materiál.
Ako náhrada cukrov z prírodných - sacharidových - sladidiel sa stále vo väčšom meradle uplatňujú sladidlá zo škrobu. Z hľadiska použitia ako aditív do krmív pre ryby sú to najmä maltózové, fruktózové a hydrogenované glukózové sirupy. Podobne sa využívajú ako zdroj náhradných sladidiel aj vedľajšie mliekarské produkty (napr. srvátka). Na rozdiel od prírodných sladidiel, syntetické sladidlá majú mnohonásobne väčšiu sladivosť. Medzi najpoužívanejšie umelé sladidlá ako aditíva do krmív pre ryby patria:
Sacharin (Sacharín - E 954)
Najdlhšie priemyselne vyrábané umelé sladidlo, asi 300-krát sladšie ako cukor. Nemá žiadnu kalorickú hodnotu. Jeho najvýznamnejšou charakteristikou je intenzívna horkastá pachuť po doznení sladkej chuti. Z tohto dôvodu sa používa najmä v zmesových sladidlách spolu s cyklamátom v pomere 1:10, ktorý sa ukázal ako optimálny na vzájomné maskovanie horkej pachute. Je stabilný voči vysokým teplotám a neškodí mu varenie vo vode, či pare. Je veľmi často využívaný spolu s cyklamátom na osladenie rôznych produktov ako aditív do krmív pre ryby.
Acesulfám K (E 950)
Umelé sladidlo, asi 200-krát sladšie ako cukor. V súčasnosti sa požíva v zmesových sladidlách spoločne s aspartamom na sladenie nealkoholických nápojov. Sladkú chuť po požití ale vystrieda slabá horkastá pachuť. Rozpustnosť acesulfámu K vo vode je dobrá a na rozdiel od aspartámu je odolný voči pôsobeniu vyšších teplôt.
Aspartam (E 951)
Umelé sladidlo, asi 180-krát sladšie ako cukor sa v súčasnej dobe používa vo väčšine „light“ nápojov a v potravinách. Je zložený z dvoch aminokyselín (L-asparagovej a L-fenylalanínu), ktoré sa bežne vyskytujú v prírode. Tretia zložka je metanol.
Na trhu sa objavuje pod rôznymi obchodnými značkami (napríklad NutraSweet). Je však tepelne nestály, preto jeho použitie pri výrobe boilies je veľmi obmedzené. Jeho kalorická hodnota je prakticky nulová.
Cyklamát (E 952)
Umelé sladidlo asi 30 – 50-krát sladšie ako cukor. Podobne ako pri sacharíne, po požití vystrieda sladkú chuť nepríjemná horkastá pachuť. Vďaka svojej nízkej cene ho však výrobcovia s obľubou používajú v tzv. zmesových sladidlách, kde sa kombináciou najmä už spomínaným sacharínom maskuje jeho horkastá pachuť.
NHDC (Neohesperidin dihydrochalcone - E959)
Predstavuje, podobne ako talin, skvelé sladidlo poslednej generácie, ktoré je na trhu momentálne najžiadanejšie. NHDC sa vyrába najmä z kôry červených pomarančov a zoženiete ho rozpustený v alkoholovom roztoku alebo vo vode. Má veľmi silnú sladiacu schopnosť (až 1800-krát vyššiu ako sacharóza), preto stačí pridať 1-5 ml na 10 vajec (v závislosti od koncentrácie).
Zásluha za objavenie NHDC ako jedného z najlepších chuťových stimulátorov na kaprovité ryby patrí famóznemu kaprárovi Leonovi Hoogendijkovi, ktorý ako prvý v článkoch popísal účinnosť NHDC, a predstavil ho tak širokej rybárskej verejnosti.
Medzi jeho najväčšie výhody patrí efekt zosilnenia a skvalitnenia chuti ostatných aromatických látok (posilňovač chuti). Rovnako vylepšuje a skvele dopĺňa ostatné sladidlá, dosahuje ideálnu trvalú sladkú chuť bez horkastej príchute, či akejkoľvek chuti lacných syntetických sladidiel. Z tohto dôvodu sa používa aj na maskovanie horkej chuti minerálov, rôznych extraktov, vitamínov, alebo rozpúšťadiel aróm (nosičov) ako propylénglykolu, diacetínu a pod.
Je s obľubou používaný aj vďaka jeho stabilite pri vysokých teplotách (neuškodí mu varenie vo vode či v pare) a trvácnosti na rozdiel od lacných syntetických sladidiel napr. aspartamu.
NHDC je vysoko cenený aj kvôli samotnej chuti, ktorá vyvoláva senzorický efekt, tzv. „Mouth feel“, ktorý prepožičiava mliečnym produktom jemnú krémovo zamatovú chuť.
Rovnako je veľmi efektívny na namáčanie a dipovanie upraveného partiklu. O úspešnosti takto upraveného partiklu svedčia fotky obrovských amurov.
TALIN (Thaumatin - E 957)
Talin je nízko kalorické bielkovinové sladidlo a modifikátor aróm, takmer 2000-krát sladší ako cukor. Ponúka plnú sladkú chuť odlišnú od cukru s pomalším nástupom. Vzniká v plodoch západoafrického kríku (Thaumatococcus daniellii Bennett). Talin je vyhľadávané sladidlo najmä pre jeho veľmi dobrú rozpustnosť a stabilitu pri vare.
Talin používajú viaceré spoločnosti, podobne ako NHDC, najmä v kombinácii s ďalšími sladidlami, aby maskoval ich horkastú chuť. Pri jeho masívnejšej aplikácii je limitujúcou vysoká cena. Aj preto sa nepoužíva čistý, ale len ako súčasť zmesových sladidiel. Rovnako je obľúbený aj pri príprave partiklu, najmä tigrích orechov, ktorým pridá krásnu sladkú chuť. Jednoducho pridáte 2-5 ml na 1 l vody, zasypete tigrími orechmi a po dvoch dňoch namáčania, pol hodinu povaríte. Uvarené „tigráče“ necháte aspoň 1-2 dni postáť vo vode, v ktorej sa varili, čím získate krásne chrumkavé orechy s plnou sladkou chuťou.
Pre lepší prehľad uvádzame sumárnu tabuľku vybraných vlastností jednotlivých sladidiel. Dúfam, že vám pomôže lepšie sa zorientovať pri výbere vhodného sladidla.
Zoznam sladidiel použiteľných na lov kaprov, vrátane ich charakteristík, by mohol pokračovať ešte na niekoľko strán a zahŕňal by všetky druhy existujúcich sirupov, ovocných štiav, bobúľ a umelých sladidiel. Zameral som sa však len na najvhodnejšie. Základné odporúčania som vám, dúfam, poskytol a verím, že ste si v článku našli dostatok informácií, aby ste sa zorientovali a vedeli rozhodnúť pre vhodné sladidlo, prípadne ich zmes.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
