Každý rok všetci rybári netrpezlivo čakajú na prvý výjazd za svojimi lysými a šupinatými miláčikmi. Po nekonečných zimných mesiacoch sa v marci trošku oteplilo a my vyrážame, dalo by sa povedať, na našu domovskú vodu v susednom Maďarsku, dobre známu Palotáš.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2008
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Priznám sa, že je to marcová premiéra, ktorá, ako zisťujem pri vode, má svoje nezabudnuteľné čaro, nakoľko okrem pár maďarských „krmitkárov“ na vode nie je ani jeden „boiliesák“ a v noci sme pri vode úplne sami.
Tomu kapry nedokážu odolať
Žiadne starosti s miestom, žiadna kopa tyčových bojí, proste máme celý rybník sami pre seba. Nakoľko slniečko sa už opiera o hladinu a voda v podvečer dosahuje 9 stupňov, naša voľba padá na plytkú vodu s hĺbkou v priemere 1,2-1,5 metra.
Konečne sme rozložení, montáže vyvezené a aj keď je len niekoľko stupňov nad nulou, môžme si vychutnávať prvý nádherný večer bez mobilu, stresu a ostatných vecí v modernom uponáhľanom živote. Dedo slávnostne varí klobásu a mne sa asi marí: po troch hodinách od vyvezenia môj signalizátor jačí odušu. Nie, nie je to sen, mám na pravom prúte nádhernú jazdu.
Klobásu budem mať studenú, ale to mi vôbec v tej chvíli nevadí, nakoľko zdolávam prvého kapra novej sezóny. Kapor je na podložke a po vážení zisťujem, že sezóna sa začala nádherne - lysec má 16 kg. Takže naša domnienka, že niektoré ryby už vyrazili za potravou do menšej vody je správna a taktiež naše kŕmenie na studenú vodu slávi už neviem po koľkýkrát úspech. Nakrájaný hot demon, pár halibut peliet a na háčik rybacina s poisson dipu – to je niečo, čomu kapry nedokážu odolať.
Samozrejme, po prekvapení prichádza aj realita a keďže je voda dosť studená, do konca výpravy zdolávame dve 12 kg ryby, jednu 10-tku a ja ešte dve štrnástky. Musím však dodať, že z marca takéto ryby vo svojom albume nemám, teda popravde - v marci som ešte žiadneho kapra nechytil, nie to ešte 14 a 16-kilové kusy.
Palotáš je plná
Neprejdú ani dva týždne a ja v klasický aprílový týždeň vyrážam už tradične s Doktorom na kapry. Minulý rok sa nám podarili osobáky, a tak si veríme aj teraz. S Tiborom vypijeme tradičný štamperlík a hurá k vode. Je tu naozaj veselo, veď sú tu kamaráti z Moravy, Ivan Fabian a mnoho nových nádejných kaprárov zo Slovenka. Ako tradične - Palotáš je plná.
Rôznymi debatami ako to už býva, samozrejme o kaproch, si krátime čas, keďže okrem jednej veľkej stratenej ryby pána Doktora hneď prvú noc sa nič vážne nedeje. Akurát porybný Ištván má problémy vo vrchnej časti rybníka s nejakými Čechmi, ktorí berú ryby. Tak to nás nemilo prekvapilo, aby niekto precestoval toľké kilometre, zaplatil nie lacnú povolenku a vynahrádzal si to nejakými zarezanými kaprami...
Cez môj telefonický translátor (to je systém, že zavoláte na Slovensko kamošovi čo vie maďarsky aj slovensky, zapnete hlasný odposluch a môžme debatovať) sa ma pýta, či ich poznám. Teda jeho predstava, že poznám všetkých československých kaprárov ma uvádza do rozpakov, a tak mu pre istotu pokojne radím, nech im zoberie povolenky a pošle ich domov. Na druhý deň sa aj stalo.
Naozaj tých pár bláznov by nám ostatným nemalo robiť zlé meno, nielen u nás, ale aj v celej Európe. Bolo to aj správne rozhodnutie, lebo po ich odchode bol vybrať ich bóje, ktoré tam nechali a našiel tam utrápené kapry v sakoch...
Môžeme iba získať...
Bilancia v lovení kaprov nie je žiadna slávna a my už zase premýšľame o sťahovaní, pretože ryby za vami prídu málokedy, musíte ich sami lokalizovať a nájsť. Nemáme sa čoho chytiť, preto naša voľba padá na takzvaný „kevešút“ alebo po našom kamennú cestu, pretože sme si tam presne pred rokom zodvihli naše osobáky. Nemôžme nič stratiť, iba získať.
Po presťahovaní navštevujem kaprárov z Prahy a od tých sa dozvedám, že ryba im ide od kamennej cesty. Pomaly mi tak zapadá skladačka do seba. Na tomto mieste rád chytám, dokonca viem, že toto miesto má jednu nevysvetliteľnú zvláštnosť - keď fúka západný vietor, bójky musíte stavať rovno pred seba do vzdialenosti asi 250 metrov. A keď zaduje južný vetrík, stavajú sa bójky smerom doľava do vzdialenosti asi 100 metrov.
Presne pred rokom fúkal západný vietor a ja som chytil šupináča ťažkého 20,40 kg spred seba a teraz fúka južan. Oznamujem svoje spomienky Doktorovi a pýtam sa ho, na ktorej strane chce chytať. Jeho odpoveď je vopred jasná. Tak sa obaja snažíme natlačiť naše udice na ľavú stranu. Svoju 20-tku som tu chytil pred rokom na hotovku instinkt faktor, neváham s touto voľbou aj teraz.
Nový osobák – 22 kg!
Celú noc však spíme bez zvuku signalizátora a ja na svitaní hodnotím, že repríza sa nekoná. V tej chvíli sa mi ale prilepí svinger na ľavej udici a pretože sme obaja hore, sadáme spoločne do člna a na vode si vychutnávame súboj s pekným šupináčom. Odhadujeme mu asi 16 kg.
Pri vystupovaní z člna beriem podberák s rybou a nevládzem, ryba je nejaká ťažká. Len čo sme ho na podložke vyslobodili zo sieťky podberáka, zostávame obaja v nemom úžase a Doktor mi bez váhania gratuluje k novému osobáku. Je to nádherný krásne stavaný šupináč, zrejme ikernačka, plná ikier.Opatrne ju vážime a po odpočítaní podložky je to 22 kg.
V rýchlosti, aby sme rybu nepoškodili, nad podložkou vo vode robí Miro pár snímok a šup naspäť do rodného živlu. Som usmiaty a nasleduje to čo má, pozývam poobede všetkých na poldeci do miestneho bufetu.
Na druhý deň odchádzame, ja, pochopiteľne, spokojnejší a miesto prepúšťame Radkovi z Moravy. Nechávame mu našu ľavú bójku ale keďže sa otočil vietor, staviam mu aj druhú na vzdialenosť 250 metrov. Od bójky, ktorá mi dala osobák, nemal ďalší týždeň ani poriadne ťuk, ale od tej druhej dostal 18 kaprov, čo mi oznámil telefonicky po rybačke. Dodal, že celú dobu fúkal západný vietor.
Z tohto prípadu vidieť, ako je dobré poznať danú lokalitu a ako sa dajú zúročiť vedomosti nadobudnuté pri vode. Radosť mi však kazí SMS-ka, ktorá mi prichádza popri blahoželaniach: ,,Čau Vilo, počul som, že si chytil 22, ale všetci rozprávajú, že tak nevyzerala, ty si asi zabudol odpočítať podložku...“
Nikdy takýchto kaprárov nepochopím, ale asi tým zakrývajú vlastnú neschopnosť. Týmto ho pozdravujem a prajem mu, aby ulovil tiež takúto nádhernú rybu. Kapor bol na brehu asi len 5 minút, nik ho okrem mňa a Mira nevidel a ja sa priznávam - mal naozaj len 21,96 kg. Ruku na srdce - či si aj ostatní prihodia 4 gramy, alebo pri takejto rybe po vzhliadnutí fotografie neuvádzajú nejakých 27 kg...???
Tip:
Keď fúka na Palotási západný vietor, bójky musíte stavať rovno pred seba do vzdialenosti asi 250 metrov. A keď zaduje južný vetrík, stavajú sa bójky smerom doľava do vzdialenosti asi 100 metrov.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
