Do našej novej rubriky – Právnické okienko – dostali sme od vás, milí čitatelia, veľa zaujímavých otázok. Aj dnes vám na ne odpovie JUDr. Ing. Katarína Lelkešová. Vaše otázky, týkajúce sa výkonu rybárskeho práva a jeho kľukatých paragrafov, zasielajte i naďalej na kontaktný e-mail, prípadne rovno do redakcie Slovenského RYBÁRA ...
nezadaný
21.09.2009 (10/2009)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2009
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Pri love na prívlač môžem mať pripravený, no nenahodený druhý prút?
Na základe ustanovenia § 17 ods. 5 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 185/2006, ktorou sa vykonáva zákon o rybárstve: Lov rýb prívlačou je spôsob lovu rýb jednou udicou, ktorá sa skladá z rybárskeho prúta s navijakom, vlasca alebo splietanej šnúry a vláčenej nástrahy, pri ktorom je nástraha ťahaná prerušovaným alebo súvislým pohybom s cieľom podnietiť ryby k záberu. Pri tomto spôsobe lovu nemôže byť nahodená ďalšia udica. Lov rýb pomocou bubliny, sbirolina alebo iných obdobných pomôcok sa považuje za lov prívlačou len na pstruhových vodách a lipňových vodách. Z uvedeného vyplýva, že pripravený druhý prút môžete mať, no ako uvádzate, nesmie byť nahodený.
Ako ďaleko od vody môže rybár parkovať autom?
Čo sa týka parkovania osobným motorovým vozidlom pri vode, musíte sa riadiť dopravným značením pri tej-ktorej vodnej ploche.
V miestnom rybárskom poriadku máme ustanovený zákaz lovu rýb vo vzdialenosti menšej ako 30 metrov od vodných stavieb. Mnohí rybári si sadnú 30 metrov od hrádze vodnej nádrže a svoje nástrahy zanášajú priamo na podestu hrádze a tu lovia ryby. Porušujú týmto rybárske predpisy? Ak si takto ulovené ryby privlastnia, dopúšťajú sa trestného činu? Naša rybárska stráž tvrdí, že je všetko v poriadku, veď rybár sedí v predpísanej vzdialenosti.
Na základe § 13 ods. 1 písm. e) zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve je zakázané loviť ryby pri vodohospodárskych stavbách v tabuľou vyznačenej vzdialenosti od telesa hrádze alebo hate, od objektov vodných elektrární, čerpacích staníc, od technických zariadení, plavebných, odvodňovacích a závlahových kanálov a plavebných komôr, a to i počas ich výstavby, z plavidiel a z plávajúcich technických zariadení, v plavebných komorách, z cestných a železničných mostov a lávok pre peších, v biokoridoroch a rybovodoch.
Ak v miestnom rybárskom poriadku máte ustanovenie o zákaze lovu rýb vo vzdialenosti menšej ako 30 metrov od vodnej stavby, je nutné toto ustanovenie dodržiavať. Ak si rybár sadne 30 metrov od vodnej stavby, avšak loví do stanovenej vzdialenosti, podľa môjho názoru dochádza k porušeniu nielen vášho rybárskeho poriadku, ale tiež zákona č. 139/2002 Z. z. o rybárstve. Nie je dôležité kam a ako ďaleko si rybár sadne, ale v akej vzdialenosti od vodného diela dochádza k lovu rýb.
V prípade, či ide o trestný čin, je možné uvažovať o pytliactve, keďže podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona sa pytliactva dopustí ten, kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba alebo na iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené.
Prosím vás o vysvetlenie § 16 písm. c) zákona č. 139/2002 Z. z., pretože som počul dosť rozdielnych názorov na tento bod zákona:
* Rybku kúpim v rybárskych potrebách; je podľa vás prinesená z iného revíra?
* Ako je to s rybkami chovanými v domácom jazierku, ktoré nie je zaradené do zoznamu revírov?
* Rybky chytené a uskladnené v mrazničke; ako dokážem rybárskej stráži odkiaľ sú privezené?
Pri kúpe rybky v rybárskych potrebách je zložité posúdiť, či ide o rybku prinesenú z iného revíra. V prípade, že by si predávajúci rybku odchoval sám pri dodržaní všetkých zákonných podmienok, myslím, že by danú rybku nebolo možné považovať za rybku prinesenú z iného revíra.
Pri rybkách v domácom jazierku, ktoré nie je rybárskym revírom, je nutné rozlíšiť, či boli v danom jazierku odchované alebo sem boli prinesené. Ak ste rybky v jazierku odchovali, tiež nejde o rybky prinesené z iného revíra.
Otázka dokazovania pri rybkách chytených a uskladnených v mrazničke môže byť pomerne zložitá. Povinnosť dokazovania je v tejto situácii na pleciach rybárskej stráže, ktorá vám musí nejakým spôsobom dokázať, že ste tieto rybky z iného revíra skutočne priniesli. V prípade, že rybárska stráž nemá konkrétne dôkazy, nemôže voči vám postupovať, akoby ste porušili daný zákon. To znamená, že nie ste povinný dokazovať odkiaľ rybky máte, ale rybárska stráž musí hodnoverne preukázať, že ste zákon svojim konaním porušili. Až následne potom je nutné, aby ste preukázali opak.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
