V polovici júla sa mi naskytla možnosť odcestovať do Nórska, na rybačku. Táto krajina sa stala pre slovenských rybárov pojmom a kto si vyskúšal lov rýb vo fjordoch, neodolal ďalším výzvam na opätovnú návštevu. Pozvanie na rybársku dovolenku prišlo nečakane, o to viac však potešilo. Magazín Slovenský RYBÁR spoločne s firmou Karola Illéša dali dohromady mini spoznávaciu výpravu na ostrov Garten v Trondheimskom fjorde. Okrem skúseného sprievodcu Reného sme cestovali traja: Marcel, Miro a ja...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2009
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Pozvanie na rybársku dovolenku prišlo nečakane, o to viac však potešilo. Magazín Slovenský RYBÁR spoločne s firmou Karola Illéša dali dohromady mini spoznávaciu výpravu na ostrov Garten v Trondheimskom fjorde. Okrem skúseného sprievodcu Reného sme cestovali traja: Marcel, Miro a ja.
Ryby tu sú...
Pre Stredoeurópanov je morské pobrežie fascinujúce; čím viac na sever, tým dostávalo nehostinnejší ráz, pohoria už na nevysokých vrcholoch neboli porastené dokonca ani machmi a lišajníkmi, len holá a tvrdá skala, formovaná jedným smerom, tým, ktorým kedysi ustupoval ľadovec. Geológovia tieto útvary volajú morény. Na tých vyšších sa belel sneh.
Do cieľa cesty sme sa dostali po dvadsiatich hodinách jazdy a 7 hodinách plavby trajektom. Po ubytovaní vo veľmi komfortnej chate nastala obhliadka okolia a prvé pokusy o úlovok z brehu. Už od začiatku bolo jasné, že ryby tu sú. Pár makrel sa nám postaral o chutnú večeru.
René nás oboznámil s ovládaním a technickým vybavením člna, potom sme už mohli vyraziť. Veľmi som sa tešil na stretnutie s druhmi rýb, ktoré obývajú chladné vody Severného mora. Mal som možnosť ich tri roky loviť, ale menej na sever, na Britských ostrovoch. Nedosahovali sa tam výnimočné úlovky a aj pre anglických rybárov bolo Nórsko vysnívanou destináciou. Mal som s čím porovnávať.
Prečo práve Garten?
Ostrov Garten sa nachádza takpovediac v zaústení fjordu do oceánu. Ostrovčekov tam je viac a pomedzi ne prúdia a stretávajú sa dva silné morské prúdy. Tieto buď smerujú do fjordu alebo z neho, podľa toho, či je práve príliv, alebo odliv.
Príliv a odliv ovplyvňujú v tomto kraji všetko. Aj ľudskú činnosť – plavbu lodí, rybolov. Intenzita prúdenia sa mení podľa rozdielov hladín medzi najvyšším bodom prílivu a najnižším bodom odlivu. Trafiť sa na správnom mieste do ideálnej rýchlosti prúdu zaručí rybárovi správnu rýchlosť driftovania. Príliv využívajú ryby ako dopravný prostriedok, bez vynaloženia množstva energie preplávajú veľké vzdialenosti. Príliv a odliv sa v priebehu 24 hodín vystrieda dvakrát, vždy asi po šiestich hodinách. Výnimku tvorí len kulminácia okolo poludnia, či polnoci.
Najsilnejší príliv (spring tide- angl.) nastáva jeden deň po splne alebo nove mesiaca, najslabší je zas v strednej fáze (neap tide – angl.). Výška prílivu sa dá predpovedať na roky dopredu, nemusí však byť presná. Stačí atmosférická porucha – silná búrka v inej časti mora, a odhadovaná výška prílivu sa môže zdvihnúť aj o tri metre viac oproti predpovedi. Obvykle to znamená prírodnú katastrofu. Ak sa k tomu pridá silný vietor, bežný na pobreží...
Silné prílivové vlny sú však zničujúce pre mnoho organizmov žijúcich v prílivovej zóne, či na plytčinách. Veľké vlny doslovne vytrhnú obrovské plochy dna, pomelú ho a nenechajú po sebe nič živé. Uhynuté kraby, krevety, mušle, piesočné červy a malé rybky – to všetko po búrke, či silnom vetre láka do plytkých vôd množstvo rýb. Ak to viete využiť, uchytáte sa.
Potravinový reťazec
Ďalším fascinujúcim javom vo fjordoch je ako švajčiarske hodinky fungujúci potravinový reťazec. Deštruenti, producenti, konzumenti 1. až x-tého radu. Keď na vode zbadáte množstvo čajok, viete, že sa dostanete nad húf rýb, ktorý má nespočetné množstvo jedincov.
Na hladine plávajú milióny šprotov (spratus sp), na nich sa kŕmia makrely a tresky tmavé, veľké do 40 cm, na tých sa kŕmia ich väčší súkmeňovci, tresky obyčajné, polaky, a iné morské živočíchy - tulene, delfíny. Dostať sa člnom do tejto rybej polievky je podobné, ako sa plaviť vo farmovom chove pstruhov, voda od kŕmiacich rýb doslova vrie.
Kde hľadať ryby
Ryby, ako asi aj u nás, najčastejšie nájdete pri prekážkach, zlomoch, terénnych depresiách. Na mori majú, samozrejme, trochu iné rozmery. Pri prechádzaní člnom z miesta na miesto sonar nezriedka ukázal zlomy padajúce z 30 na 75 metrov. Ľadovcový pôvod fjordov môže aj za ich pomerne veľkú hĺbku. Len málokde sú plytké úseky, či pláže s plynule klesajúcim dnom.
Už podľa toho, pod akým uhlom vchádza do vody skalná stena útesu, môže rybár usúdiť, aká tam bude hĺbka. Pri prechytávaní miest okolo ostrovov sme sa na pár miestach dostali len na 10 – 15 metrov od brehu a pod nami bolo 45 metrov vody.
Ide to aj z brehu
Vo fjordoch sa loví hlavne z člna, ale chytať ryby z brehu je tiež možné a navyše veľmi zaujímavé. Treba si však uvedomiť, že more nie je veľké jazero so stojatou vodou. Sú tam silné prúdy a hlboká voda. Tomu treba prispôsobiť aj náčinie.
Tentoraz sme skúšali hlavne vláčiť z prístupných, menej strmých častí útesov. Pri love spodových rýb sa osvedčili twistre s jigom ťažkým aspoň 30 gramov, na pelagické druhy fungoval rotačný blyskáč s hmotnosťou aspoň 30 gramov. Museli sme ho však dostať ďaleko od brehu a pár metrov pod hladinu.
Oveľa zaujímavejší je lov na ťažko. V prvom rade si treba vybrať vhodnú lokalitu, kde voda nedosahuje veľké hĺbky, maximálne do 25 až 30 m, ideálna hĺbka je však 10 – 15 m a ak je to možné, s čistým, piesčitým dnom. Použiť treba väčšiu záťaž až do 200 g, do prúdivej a hlbokej vody musí byť navyše vybavená drôtmi. Vyzerá to ako malá kotva; naši rybári ju poznajú pod názvom pavúk. Silon musí mať priemer 0,38-0,40 stotín mm.
Prút po nahodení treba dať do stojana – trojnožky, so špičkou smerom hore. Prúd tak na vlasci vytvára čo najmenší odpor. Záber sa prejaví prudkým potrasením špice prúta. Háčiky sa používajú od veľkosti 1 na malé druhy, ako platézy, po veľkosť 6/0 na väčšie ryby. Ako nástraha poslúžia kúsky rýb, hlavne z makrely, keďže má vysoký obsah tuku a je veľmi aromatická. Osvedčené sú aj piesočné červy, ktoré sa dajú nakopať na piesčitom dne počas odlivu.
Lov z lode
Pri našej výprave sme mali k dispozícii dva člny. Rozdelili sme sa po dvoch: Miro bol na člne s Reném, posádku druhého sme tvorili ja a Marcel – nórski amatéri. Ako nástrahu sme použili v Nórsku obľúbené papričky, či fajky. Ako záťaž poslúžil pilker. Trochu nám trvalo, kým sme si navykli na techniku lovu. Ukázalo sa, že pilker sa často zachytáva o dno, preto sme zvolili len jednoduchú záťaž.
Prvý večer boli medzi úlovkami hlavne tresky obyčajné, teda druh žijúci pri dne. Z toho vyplynula úsmevná situácia, keď sa ryby neustále vešali na nástrahu žltej farby. Usúdili sme, že „idú na žltú“. Vysvetlenie bolo jednoduché: žltá fajka bola najbližšie ku dnu. Keď sme zostavu pri preväzovaní náhodou otočili, zrazu tresky brali na modrú.
Na lov z člna v hĺbkach do tridsať metrov postačila záťaž od 150 do 200 g. O niekoľko dní sme si vyskúšali prívlač s twistrami a jigmi s hmotnosťou 50 g. Do konca nášho pobytu sme už inú techniku skúšali pri love z člna len zriedka. Keď sme našli ryby, väčšinou tresky obyčajné, a rýchlosť i smer vetra a prúdu boli priaznivé, nastali neskutočné rybárske hody. Nelovili sme veľké ryby, tie naj mali okolo štyroch kilogramov, ale neustávajúce zábery boli to, pre čo sme prišli.
Priam neuveriteľná situácia. Jeden deň sme to dokonca museli vzdať a pre únavu odísť do prístavu. Treske, aj keď nie veľkej, totiž výdatne pomáhali morské prúdy a s väčším jedincom sme sa naťahovali pár minút. Pri driftovaní cez plytčiny sa nám s Marcelom podarilo uloviť aj malého halibuta, čomu som bol osobne veľmi rád, uloviť akúkoľvek platézu bolo moje tajné želanie. Odkedy som v Anglicku ulovil v delte rieky Severn prvú platézu, úplne ma opantalo ich čaro. To, ako sa evolúcia dokázala pohrať s týmito rybami, je neskutočné. Pre našinca je ich morfológia priam nepochopiteľná.
Plytká voda
Ako som už spomenul, najčastejšie sme lovili pri bójach, ktoré vyznačovali plytčiny. Ryby spoľahlivo brali na papričky, makrelové muchy a twistre. Pri viac háčikových zostavách nastal problém, ak sme natrafili na húf malých tresiek tmavých. Obvykle sme vylovili z vody toľko rýb, koľko háčikov bolo naviazaných. Stačí polhodina a rybár má dosť. Tu sa však oplatilo použiť veľké umelé nástrahy, okolo húfu týchto rýb sa totiž nachádzajú veľkí predátori a aj naša najväčšia ryba bola ulovená práve pri nekonečnom húfe tresiek tmavých.
Hlboká voda
Rybárčiť na veľkých hĺbkach – cez 100 m, to vyžaduje skúsenosti. My sme ich nemali, ale skúsili sme si aj túto disciplínu. Vyšli sme do prielivu, ktorým do fjordu vteká voda z oceána, pri odlive zas prúdi von. Do rúk sme dostali krátke masívne prúty s multiplikátormi, hrubou šnúrou. Nástrahy sme nemenili, opäť to boli tradičné „fajky“, len závažie malo hmotnosť jeden kilogram.
Zostava sa spustí na dno, navije sa 30 – 50 m šnúry a opäť sa to celé spustí na dno. A tak dookola. Počasie nám však vôbec neprialo, dážď a silný vietor spolu s absenciou záberov nám neboli veľmi po vôli. Hoci sme boli na horúcom mieste, kadiaľ ryby za pomoci prúdu migrujú do vôd fjordu, žiadnu sme neulovili. Je to lotéria - príliv trvá 6 hodín, ryby môžu prísť už počas prvej hodiny, ale aj o päť hodín neskôr. Že to ide a úlovky sú podstatne väčšie, nám predviedli nemeckí kolegovia o niekoľko dní neskôr, keď sa vrátili s úlovkom tresiek tmavých a pekných ostriežov červených (sebastes sp.).
Iné techniky
Medzi ďalšie, často prekvapivo účinné spôsoby lovu patrí aj vláčenie mŕtvej rybky. Ako nástraha obyčajne poslúži treska tmavá či makrela, je len na rybárovi, akú veľkú rybu si trúfne nastražiť. Zostava je jednoduchá: paternoster s dlhším prívesom a veľkým jednohákom, na ktorý sa ryba nastraží za ústa. Zostava sa spustí až na dno a pomaly driftujete. Problémom môžu byť chaluhy zachytávajúce sa na systém.
V blízkosti veľkých húfov tresiek tmavých sa používa aj freelining, čo je zostava pozostávajúca s jediného háčika, na ktorý sa nastraží živá rybka a nechá sa iba plávať s odklopenou cievkou navijaka. Je to veľmi úspešná metóda lovu.
Aby sme vyskúšali všetky spôsoby lovu a poriadne preverili miestnych rybích velikánov, na to bolo príliš málo času. Rybár by potreboval mnoho dní na to, aby začal chápať miestne vody a porozumel im.
Týždeň sa cez nás doslova prehnal, zanechal nás ale oddýchnutých od bežných starostí a naladených na tú správnu rybársku frekvenciu. Za to patrí vďaka magazínu Slovenský RYBÁR, Karolovi Illéšovi a jeho parťákovi Renému, ktorý nás mal na starosti počas nášho pobytu na ostrove Garten. O rok opäť dovidenia.
Tip:
Nechať zažrať twister!!! Po tom, ako sme zistili, že najlepšie sa pilkruje bez pilkra, sme narazili na ďalšiu špecialitu. Pri love nórskych zubáčov na twister – tresiek obyčajných – sa záber prejavil dvomi, tromi trhnutiami. Po okamžitom záseku však ryba často spadla z háčika. A tak sme skúsili umelú nástrahu nechať rybe zažrať. Fungovalo to na 100 %. Po prvých trhnutiach sme jednoducho povolili šnúru, počkali desať sekúnd a zasekli. Mám pocit, že na Slovensku by to veľmi nefungovalo.
Tip:
Počasie bolo veľmi príjemné, teploty od 12 do 20 stupňov, aj napriek tomu netreba podceniť oblečenie na more. Člny s 30-koňovými motormi sú rýchle a ľahko vás prefúka. V kombinácii s dažďom sa ľahko stane, že zažijete len jednu rybačku a potom celý pobyt preležíte v posteli.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
