Ak sa povie slovo „dravec“, takmer každý si pri tom spomenie práve na šťuku. Je to hádam najznámejšia dravá ryba a poznajú ju takmer všetci. Už svojim vzhľadom a veľkou papuľou plnou ostrých zubov vzbudzuje rešpekt, ktorý jej náležite patrí. Pred ňou sa musí mať na pozore všetko, čo sa vode pohybuje a je menšie od nej. Jeseň je obdobím, kedy sa veľa rybárov začne zaujímať o šťuku s cieľom uloviť ju. Nie preto, že by sa v priebehu roka nedala chytiť, ale teraz na jeseň je to akosi jednoduchšie. Množstvo vodného rastlinstva, ktoré nám cez leto znepríjemňovalo rybolov, sa vo vode zmenšuje a zároveň s tým sa redukuje aj množstvo úkrytov, ktoré šťuka cez leto využívala na svoje nečakané a bleskové útoky na nič netušiace drobné rybky. Menej úkrytov pre šťuku znamená väčšiu šancu pre rybára, ktorú mnohí veľmi radi a aj úspešne využívajú...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2009
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 88
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Jeseň je obdobím, kedy sa veľa rybárov začne zaujímať o šťuku s cieľom uloviť ju. Nie preto, že by sa v priebehu roka nedala chytiť, ale teraz na jeseň je to akosi jednoduchšie. Množstvo vodného rastlinstva, ktoré nám cez leto znepríjemňovalo rybolov, sa vo vode zmenšuje a zároveň s tým sa redukuje aj množstvo úkrytov, ktoré šťuka cez leto využívala na svoje nečakané a bleskové útoky na nič netušiace drobné rybky. Menej úkrytov pre šťuku znamená väčšiu šancu pre rybára, ktorú mnohí veľmi radi a aj úspešne využívajú.
Baránok vedľa vlka
Šťuka je popri kaprovi a sumcovi hádam jediná ryba, ktorú pozná každý. Je to možno aj tým, že si ju nemožno so žiadnou inou rybou zameniť. Jej ako torpédo vyzerajúce telo s veľkou, zubatou papuľou, sú pre ňu typické znaky. Je pravda, že zubáč vyzerá podobne, ale jeho menšia papuľa z neho robí popri rovnako veľkej šťuke doslova baránka.
Už postoj šťuky vo vode vzbudzuje rešpekt, lebo vyzerá akoby bola stále v strehu a je pripravená na útok. A zaútočiť teda vie bleskovo. Dokáže z miesta vyštartovať tak rýchlo, že si zrazu iba uvedomíme, že tam nie je a zostala po nej iba rozvírená voda. Často ani nevieme kam sa podela. Bleskový útok a veľká, množstvom ostrých zubov vyzbrojená papuľa, sú je jej najsilnejšou zbraňou.
Ak sa však presúva z miesta na miesto, pláva doslova nemotorne a pomaly. Ako je potom možné, že dokáže zaútočiť tak rýchlo? Šťuka je vyhranený dravec a živí sa výlučne živou, alebo lepšie povedané mäsitou potravou. Veľká väčšina rýb, ktoré tvoria základ jej jedálnička, sú dobrými a rýchlymi plavcami. Ak by ich mala prenasledovať a snažiť sa ich tak uloviť, strácala by príliš veľa energie a veľkosť koristi by ju nemusela nahradiť.
Preto sa počas rokov evolúcie prispôsobila na nečakaný a bleskový útok z nejakého úkrytu, ktorý jej umožňuje energiou šetriť a tá sa potom premietne do jej rastu. Bleskový štart jej umožňujú plutvy sústredené na konci tela.
Rýchlosť za vytrvalosť
Ak sa na šťuku pozrieme pozornejšie, vidíme, že jej chrbtová a ritná plutva sú len pár centimetrov vzdialené od veľkej chvostovej plutvy, čo je pri pohľade na ostatné ryby dosť nezvyčajné. Takto umiestnené, pomerne veľké plutvy na dlhom, valcovitom tele potom spolu tvoria doslova pádlo, ktorým keď šťuka zaberie, dokáže vyvinúť neuveriteľnú rýchlosť.
Ale keďže v prírode nie ja nič zadarmo, musela preto šťuka niečo počas svojho vývoja obetovať a za obeť padla vytrvalosť. Ona síce dokáže vyvinúť veľkú rýchlosť, ale len na veľmi krátku vzdialenosť. Tá jej však stačí na to, aby ryby mohla prepadnúť a nejakú z okolo plávajúcich uloviť.
Ako som už spomenul, šťuka pohybujúca sa vo voľnej vode a presúvajúca sa z miesta na miesto, pláva dosť nemotorne, výrazne vlnitým pohybom tela. Ak ju niečo vyruší a snaží sa z ohrozeného miesta dostať, využíva svoju rýchlosť. Ale keďže takto nevydrží dlho plávať, pohybuje sa akoby prískokmi a jej presun pripomína let drobných spevavcov, ktoré na chvíľu rýchlo trepocú krídlami, kedy naberú výšku a rýchlosť a potom s krídlami pri tele, znižujúc tým odpor vzduchu, prekonajú určitú vzdialenosť pohybom šikmo nadol. Takýmto spôsobom šetria energiu, ale zároveň sa aj pomerne rýchlo presunú z miesta na miesto.
Šťuka využíva podobný princíp, ibaže vo vode a dokáže sa takýmto spôsobom veľmi rýchlo stratiť z dohľadu. Aby bola šťuka pri love ešte úspešnejšia, využíva na to aj svoje sfarbenie, ktoré jej umožní splynúť s okolitým vodným rastlinstvom a útok vedie väčšinou z úkrytu. Preto ju skoro vždy nájdeme pri nejakej prekážke vo vode a často si ju ani nevšimneme. To, že tam bola, nám prezradí len vír na vode po jej úteku, lebo ju vyrušil náš tieň či dupot.
Kde ju hľadať?
Mnohí rybári, hlavne pri love na jazerách, ak idú na šťuku, len bez nejakého väčšieho uvažovania nahodia systém s rybičkou nejakých 20 m od brehu na voľnú vodu, aby sa systém náhodou do niečoho nezamotal a potom márne čakajú na vytúžený záber veľkej „zubatej“. Nechápu prečo nič nezabralo, veď rybka tak pekne „pracovala“. Ona mohla pracovať, ale bola príliš ďaleko od úkrytu striehnucej šťuky.
Neviem čím to je, ale už pár rokov si všímam, že viacerí rybári sa snažia loviť čo najďalej od brehu. Za najlepšieho je považovaný ten, čo najďalej dohodí. Potom nechápavo pozerajú, ak sa pri vode zjaví niekto, kto za krátku chvíľu doslova spod nôh vytiahne pár pekných rýb a oni nemajú ani záber.
Títo rybári si nechcú uvedomiť, že ryba sa dobre cíti tam, kde má možnosť sa ukryť a pre šťuku to platí dvojnásobne. Preto ju treba hľadať vždy pri nejakých prekážkach. Môže to byť do vody padnutý strom, spleť koreňov, vodné rastlinstvo, ale nájdeme ju aj v tieni prístavného móla, pri mostných pilieroch, ale aj pod prevismi podomletých brehov.
Dokáže sa prispôsobiť
Ak je pred takýmto podomletým brehom aj „záclona“ z jemných koreňov na brehu rastúcich stromov, tak tam bude šťuka určite. Netreba sa obávať, že je tam príliš plytko a zdá sa nám, že tam nie je dosť vody. Raz som peknú, takmer 80 cm veľkú šťuku ulovil tesne pri brehu v 25 cm hlbokej vode, kedy mi na poťahovanú mŕtvu rybku zaútočila spod trsu nezábudiek rastúcich sčasti na brehu a časť sa tiahla asi pol metra na vodu. Verte mi, až som sa zľakol, lebo som len chcel vyskúšať, ako bude rybka vo vode „pracovať“ počas poťahovania. Našťastie som mal dobre nastavenú brzdu, čo mi umožnilo ju zdolať.
Keďže šťuka nie je príliš dobrým plavcom, uprednostňuje skôr stojace, alebo len mierne prúdiace vody, samozrejme, s dostatkom úkrytov. Ak však nemá inú možnosť, dokáže sa prispôsobiť aj viac prúdiacim tokom a nájdeme ju aj v našich zregulovaných, ako kanál vyzerajúcich riekach s minimom úkrytov. Takmer vždy ju nájdeme v tesnej blízkosti brehov v tieni pobrežného, nad vodu sa nakláňajúceho porastu. Tu hľadá útočisko aj rybia mlaď, ktorá jej poslúži ako potrava.
Ako na ňu?
Odpoveď by mohla byť veľmi jednoduchá a strohá: na rybičku, alebo prívlač. Ale ak by to bolo také jednoduché, písanie tohto článku by potom nemalo zmysel. Aj keď sa povie loviť na rybičku, existuje nekonečne veľa spôsobov nastraženia, či už živej, alebo mŕtvej rybky.
Väčšina rybárov šťuku loví klasicky, s nastraženou živou rybkou pod väčším „šťukovým“ plavákom, alebo ju pripevnia na systém na ťažko. Rybku na systém zvyknú buď prešiť, alebo len tak napichnúť na dvoj, či trojhák, za chrbát, papuľku. Pri tomto spôsobe je dôležité nastražiť rybku tak, aby túto drastickú operáciu prežila s čo najmenším zranením, aby dlho vydržala na háčiku „pracovať“. Tento spôsob nechcem opisovať. Ak ho niekto chce použiť, určite mu ho ochotne ukáže nejaký starší, v tomto smere skúsenejší rybár priamo pri vode.
Podľa mňa oveľa zaujímavejším a k nástražným rybám trochu citlivejším (sú hneď usmrtené a netrápia sa na háku) spôsobom je lov na mŕtvu rybku. Teraz sa možno poniektorí usmejú a povedia si, že trepem, lebo na mŕtvu rybku šťuka nezaberie. Omyl!!! Zaberie a rada, len treba nástrahu, v tomto prípade rybku, správnym spôsobom naservírovať. Nestačí len tak ledabolo rybku napichnúť na hák a nahodiť. Áno dá sa aj tak a občas šťuka zaútočí aj na takto predloženú rybku. Lenže to je lov na náhodu. Ak chceme byť úspešní, musíme pre to aj niečo urobiť.
Spoločný znak: oceľové lanko
Lov s mŕtvou rybkou môžeme praktizovať rôznymi spôsobmi, či už s pomocou plaváka v stĺpci vody, klasicky lovom na dne, alebo vláčením na rôznych systémoch. Nech si už vyberieme ktorýkoľvek z nich, majú jeden spoločný znak: oceľové lanko, na ktorom je háčik s rybkou. Oceľové, alebo nosnosťou rovnaké, ale podstatne tenšie volfrámové lanko je potrebné kvôli ostrým šťučím zubom. Toto sú jediné nadväzce, ktoré vydržia a neprerežú sa na ostrých zuboch.
Pre väčšiu úspešnosť musíme nejakým spôsobom zabezpečiť hoci len minimálny pohyb rybky na háku, lebo šťuka dosť výrazne reaguje na pohyb vo vode. Na stojákoch je to dosť problematické (ak nejde o prívlač), ale dá sa to dosiahnuť aj tu. Hádam najjednoduchší spôsob je nastražiť rybku pod plavák a zvoliť si nejaký ponor. Pri love na mŕtvu rybku môžeme použiť oveľa menší plavák ako v prípade živej rybky, lebo tu nám nehrozí, že by ho rybka stiahla pod hladinu.
Pomôžu aj vlnky na hladine
Aj keď budeme loviť na jazere, málokedy sa stáva, že je hladina rovná ako zrkadlo. Takmer vždy sú na hladine rôzne veľké vlnky. Ak použijeme malý plavák s nosnosťou o niečo väčšou ako je hmotnosť rybky (dovážime ho malými brokmi olova), veľmi ľahko môžeme pomocou týchto vlniek dosiahnuť kolísavý pohyb nástrahy vo vode a vetrom spôsobené prúdenie nám pomaly posúva plavák po vode.
V Anglicku (tam sa na živú rybku nesmie loviť) na takýto lov s obľubou používajú plavák s miniatúrnou plachtou, ktorá zabezpečí plynulé, kolísavé plachtenie nástrahy po vode. U nás ešte tieto plaváky v predajniach nie sú (možno ich v niektorých nájdeme) k dispozícii, ale verím, že sa časom objavia aj tu.
Ak chcete loviť takýmto spôsobom, budete si musieť takýto plavák vyrobiť doma. Jeho výroba nie je priveľmi zložitá. Stačí na to väčší plavák s nosnosťou 8 – 15 g, používaný pri love na plávanú a na jeho anténku si pripevníme (najlepšie prilepíme, aby sa netočila na anténe) malú plachtu, najlepšie z výrazne sfarbeného plastu, aby ho bolo dobre vidieť.
Oveľa jednoduchšie je loviť s plavákom na rieke, kde nám samotný prúd unáša plavák a s ním aj nástrahu. Občasným pridržaním dosiahneme kolísavý pohyb rybky pod vodou a máloktorý dravec jej odolá. Zaujímavé pri love splavovaním je, že nemusíte mať na háčiku celú rybku, ale stačí len selet, t. j. akýkoľvek kúsok rybky, najlepšie s plutvou.
Feedrom aj na šťuky
Samostatnou kapitolou, o ktorej by sa dala napísať menšia kniha, je lov na vláčenú mŕtvu rybku. Na jej nastraženie možno využiť nespočetné množstvo rôznych jednoduchých, ale aj nesmierne komplikovaných systémov, pomocou ktorých dokážeme rybku nahodiť do určitej vzdialenosti a potom ju pomaly, trhanými poskokmi, alebo aj plynulým pohybom priťahujeme k sebe. Takto dokážeme presondovať pomerne veľké územie za krátky čas, ale nie každý je zástancom rybárskej turistiky.
Pre tých, ktorí obľubujú sedavý spôsob lovu, je tu možnosť lovu šťuky hoci aj na feeder. Na jazerách je tento spôsob pomerne málo úspešný, lebo je takmer nemožné zabezpečiť hoci čo len miniatúrny pohyb mŕtvej rybky. Iné to je na rieke, kde je naším pomocníkom prúdenie vody. Rôzne systémy s olovom na konci s bočným nadväzcom na nastraženie rybky, ktorý s obľubou používajú pri love zubáčov bez dodatočnej úpravy, nám pri love šťuky veľmi nepomôže, lebo oceľové lanko (nutnosť pri love šťuky) je dosť ťažké a znemožňuje plápolavý pohyb rybky v prúde.
Úprava spočíva v tom, že nadľahčíme nastražené rybky. Môžeme to urobiť dvomi spôsobmi. Prvým je vsunúť do tela rybky kúsok korku, ktorý potom rybku nadľahčí a prúd už vykoná svoje. Ak sa nechcete trápiť zasúvaním korku do rybky, stačí tesne k rybke na lanko umiestniť korkovú guľôčku a tá tiež splní svoj účel.
Rybka s korkom vo vnútri tela pôsobí prirodzenejšie, lebo ho nie je vidieť, ale či použijem korok v rybke, alebo tesne pri nej, väčšinou už po ulovení prvej šťuky musíme celú operáciu s umiestnením korku opakovať.
Vyrobte si svoj systém
Pre tých pohodlnejších tu je jedno riešenie. Pred pár rokmi som túto pomôcku videl prvý raz v obchode a celkom ma zaujala. Ide o čiernu, plastovú, lomenú tyčku s karabinkou v lomenom mieste, na ktorú sa zavesí záťaž, alebo pri love na feeder košík. Mnohí rybári jej kratšiu verziu používajú práve pri love na feeder.
Na tejto však bola malá zmena: na jej dlhšom konci bol umiestnený čierny plavák. Celá tyčka bola asi 30 cm dlhá. Dlhšie som zvažoval jeho použitie práve na lov dravých rýb s feedrom. Spočiatku boli mojím cieľom zubáče, ale väčšinou mi zabrala šťuka a takmer vždy som o ňu prišiel, lebo som nepoužíval lanko.
Zostrojenie celého systému je jednoduché: Najprv si navlečieme na vlasec lomenú tyčku zasunutím vlasca do jej kratšej časti, aby bol plavák po navlečení na konci. Potom si navlečieme gumový stoper a naviažeme karabinku, do ktorej potom pripevníme krátke, cca 15 - 20 cm dlhé lanko. Pre niektorých možno bude problém práve také krátke lanko, lebo v obchodoch bývajú väčšinou dlhšie.
Toto je vec, ktorú si treba vyrobiť doma, alebo treba zháňať po obchodoch čo najkratšie lanká. Občas sú v predaji 20 cm dlhé. Ak by sme dali dlhšie, mohol by sa systém zamotať pri nahadzovaní. Do karabinky na tyčke zavesíme potrebne veľkú záťaž a máme hotovo. Potom už len stačí našiť rybku, alebo chvostík, najlepšie tak, aby bol háčik na jej vzdialenom konci a nahodiť kúsok od brehu.
Pri tomto spôsobe lovu nie je dobré, ak dvíhame vyššie špičku udice, podobne, ako keď lovíme s feedrom iné ryby, lebo tým vlastne stláčame plavák na konci tyčky ku dnu. Ideálne je, ak máme udicu vodorovne, prípadne len mierne zodvihnutú špičku nahor. Záber sa nedá prehliadnuť a prejaví sa ráznym zatrasením. No a keďže máme háčik pri chvoste rybky, môžeme hneď sekať. Ulovená ryba má potom háčik väčšinou v kúte papule a ak ulovíme takú, čo ešte nedorástla na lovnú mieru, nie je problém s jej pustením.
Šťuka je majestátny, rešpekt vzbudzujúci predátor našich vôd. Nemá to ľahké, lebo nech sa pozrieme kamkoľvek, všade sa upravujú brehy, bagrujú korytá riek, likvidujú sa riečne ramená, z vody sa vyťahujú padnuté stromy, lebo vyzerajú neesteticky a šťuka (žiaľ, nielen tá) tým všetkým prichádza o svoje prirodzené stanovištia a úkryty. Potom sa divíme, že vo vodách je menej a menej rýb. Stojí za zamyslenie, aké úpravy je, alebo nie je vhodné v revíroch robiť. Lenže to je už iná téma, do ktorej sa zahryzneme možno niekedy nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
