Opäť v Kanade. Keď mi čas a financie dovolia, sem, do provincie Yukon, sa rád vraciam. Kto raz zažil kanadskú farebnú jeseň, obdobie „indiánskeho leta“, ten vie, o čom hovorím.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2009
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Rovnako ako pri každej jesennej výprave do Dalton Trail Lodge, si nemôžem nechať ujsť muškárenie na rieke Kathleen. Krištáľovo čistá voda riečky je plná lipňov s veľkými, dúhou žiariacimi chrbtovými plutvami a občas sa nám podarí uloviť aj jedného z miestnych bojovníkov - pstruha dúhového. A keď sa prút ohne viac, ako je pri love lipňov a pstruhov obvyklé, potom je jasné, že sa na mušku nechal nalákať veľký sivoň namaycush.
Dva týždne si užívame nádherné rybárčenie v priezračných vodách Yukonu uprostred nádhernej prírody, ale pred nami je deň, ktorý sa má stať vyvrcholením nášho rybárskeho a cestovateľského života. Čaká nás výprava za striebornými lososmi na aljašskú stranu hôr!
Nádherné prírodné kulisy
Malé jednomotorové lietadlo pomaly naberá výšku, až sa ocitáme na úrovni vrcholkov okolitých hôr – 3 000 metrov. Letíme nad riekou Alsek, ktorá z provincie Yukon mieri najprv do Britskej Kolumbie a potom obracia svoj tok k Pacifiku - na území Aljašky. Je jasno, skvelá viditeľnosť a my sledujeme nádherné prírodné kulisy, ktoré sa tiahnu do nedohľadna. Stovky a tisíce skalnatých vrcholkov sa dvíhajú do modravých výšok z ľadovcom vyplnených dolín. Prelietame najrozsiahlejšou zaľadnenou oblasťou nearktickej časti našej planéty.
Nikto z nás nehovorí, všetkých nás uchvátil neskutočný svet skál, ľadu a snehu. A čo ešte, keď sa na obzore objavila najvyššia hora Kanady, takmer 6 000 metrov vysoký Mt. Logan! Po pol hodine letu sa náš stroj prehupol cez hrebeň a pod nami sa v údoliach tiahnu gigantické ľadovce, ktoré posúvajú masy ľadu, snehu, ale aj skál nadol, k oceánu. A už sa objavujú prvé rieky. Valia sa z ľadovcov a po zostupe z hôr meandrujú nížinou k pobrežiu.
Do slúchadiel sa náhle ozýva hlas nášho pilota: „Tak sme tu, pred nami, súbežne s pobrežím, vidíte pristávaciu dráhu.“ A potom už počujeme, ako sa pilot spája s Patom, naším sprievodcom.
Lietadlo roluje na koniec plochy, kde čaká Pat s terénnym vozidlom s vlekom. Lúčime sa s pilotom a ako sme sa zoznámili so sprievodcom, mizne lietadlo v modrastej výške. Pred nami je 40 minút jazdy po pláži tundrou k ústiu rieky Alsek do Tichého oceánu. Vľavo masívna hradba hôr a ľadovcov, vpravo modré vody Pacifiku. Občas našu cestu križujú stopy veľkých medveďov grizly.
Je to tu - môj prvý losos!
Vzduch je taký čistý a priezračný, že celkom jasne rozoznávame aj 100 km vzdialený masív pohoria Svätého Eliáša. Pat sype z rukáva mená jednotlivých hôr a uisťuje nás, že takýto výhľad sa tu nevidí často - hory bývajú spravidla zahalené v mrakoch.
Kŕdeľ čajok neochotne prerušuje odpočinok na brehu rieky a odlieta pozdĺž pláže. Keď Pat vypína motor, počujeme hukot príboja. Brodíme sa tmavozelenou vodou rieky cez štrkové plytčiny na dobre zreteľné priehlbiny. Žiadne ryby v jame nevidíme a keď sa po desiatich minútach nedostavil žiadny záber, ide sa Pat pozrieť na miesta, ktoré ležia vyššie proti prúdu.
O chvíľu je späť a preváža mojich dvoch priateľov k susednému poolu. Netrvá dlho a počujem hlas, ktorý napovedá, že moji priatelia našli ryby. Pomaly sa brodím proti prúdu a po chvíľke vidím siluety oboch rybárov. Podľa pohybov je jasné, že obaja zdolávajú poriadne kusy. Ako sa však ukázalo, ani jeden z nich nenaviedol rybu až k brehu, ale čoskoro prichádzajú ďalšie zábery.
S vyhliadkou na ľahký úspech kladiem aj ja plávajúcu šnúru na riečnu hladinu. Potápavý koniec sťahuje zelenožltý strímer z pierok marabu pomaly ku dnu. Potom ráznym zatiahnutím vyrovnávam šnúru a pomaly ju vediem naprieč prúdom. Už pri druhom hode cítim prudké zatiahnutie za šnúru. Je to tu - môj prvý losos!
Po niekoľkých sekundách je jasné, že to nie je žiadna rybička, ale poriadna ryba. Ešte že som si vzal prút triedy 10. Hoci môj zatiaľ neviditeľný protivník vyráža proti prúdu, napriek tomu sa mi nedarí ho otočiť. V obave z možného pretrhnutia nadväzca nechávam brzdu len mierne dotiahnutú.
Energia v prírodnom balení
Môj prvý pokus o podržanie šnúry kvituje ryba energickým výskokom, pri ktorom sa obracia a vyráža smerom ku mne. Ďalší výskok. Vo vodnej triešti sa leskne striebristé telo - tak toto je „energia v prírodnom balení“. Hoci zásek evidentne dobre sedí, razantný odpor, ktorý losos kladie, mi berie sebavedomie. Ako mám, preboha, tohto šialenca priviesť ku brehu?
Každý výskok ryby, každý výpad, aj prudká otočka vo mne len posilňujú obavy z možného uvoľnenia háčika alebo pretrhnutia vlasca. Ale materiál drží a moje nervy tiež.
Po desiatich minútach sa ryba konečne unavená necháva viesť až ku brehu. Výpady už nie sú také razantné a losos prestal aj skákať. Napriek tomu som rád, že mi s vylovením ryby prišli pomôcť moji priatelia. Trochu ma síce zamrazilo, keď ryba prechádza Oliverovi medzi nohami a vlasec len tak-tak lizne o podrážku topánky, keď sa Oliver snaží prehodiť nohu cez šnúru. Ale losos je naozaj unavený, a tak nezostáva iné, než ho pritiahnuť k sebe. Keď som konečne uchopil pravačkou rybu pri koreni chvostovej plutvy, všetka nervozita zo mňa spadla. Tak toto je môj prvý losos.
Zdvíhajú lososa z vody a hoci to nemám vo zvyku, vydávam výkrik. Výkrik radosti i uvoľneného napätia. Len nech všetky medvede v okolí vedia, že nie sú jediní lovci lososov v okolí!
Sto metrov od záseku!
Meter ukazuje 79 cm a váha plných 6 kilo, čo je na tento druh lososa celkom slušné. Rekordné „strieborniaky“ z rieky Alsek dorastajú najviac 85 cm (8 kg). „Ploskaňa, niekde vo veste predsa musí byť moja ploskaňa so slivovicou!“
Prehmatávam vrecká a už strieborná fľaša koluje medzi nami. Prvý losos, to sa jednoducho zapiť musí! Až teraz si uvedomujem, že sa nachádzam dobrých sto metrov od miesta, kde som rybu zasekol. V priebehu zdolávania mi ani neprišlo, že by ma môj protivník odtiahol tak ďaleko...
Ešte niekoľko ďalších minút sa mi v hlave premietajú obrázky bojujúceho lososa, znova prežívam napätie pri jeho výskokoch, stále mám pred očami jeho hákovito zahnutú čeľusť. Ten deň som ešte raz zabrodil do rieky. Ešte raz som zasekol lososa, ktorý sa mi ale po niekoľkých výskokoch vypol.
Ako vo sne sa brodím z rieky na slnkom zaliaty breh. Kladiem prút do trávy a líham si vedľa neho. Nie som unavený, mám len pocit úplnej sýtosti. Pohľad na nekonečné hrebene hôr, hučanie príboja oceánu a elegantné vedenie muškárskej šnúry, ktoré predvádzajú moji priatelia, to všetko vo mne navodzuje stav absolútnej rovnováhy a pohody. Nirvána.
Moje oči vidia, ale hlava nič nevníma. Až, keď si ku mne do trávy sadá Oliver, sa dozvedám, že na muškársky prút žiadneho lososa nezdolal, a tak nakoniec mušky vymenil za prívlač. Na striebornú plandavku ulovil celkom štyri lososy. Štefan, ktorý neúnavne prečesával strímrom všetky sľubné pasáže v okolí, mal na udici štyri lososy, ale až piateho sa mu podarilo zdolať.
Brodíme sa pomaly po prúde rieky a prichádzame až tam, kde sa voda rieky mieša so slanými vlnami oceánu. Slnko, ktoré sa pomaly ponára do vĺn oceánu, farbí ľadovce a zasnežené hory do ružova. Snáď hodinu pozorujeme večerné predstavenie, ktoré nám príroda pripravila a cítime, že na tento pohľad, na celý tento deň, nikdy nezabudneme.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
