S rozvojom UL – prívlače na Slovensku sa „portfólio“ úlovkov lovcov dravých rýb obohatilo o predtým netypické ryby. Mrena, podustva, kapor, červenica, belica a mnohé ďalšie už nie sú také prekvapujúce, aj keď ide väčšinou o náhodné ryby. Ja som sa však cielenému lovu nedravých rýb začal venovať pred asi 5 rokmi. Opäť k tomu dopomohla náhoda. V jedno horúce letné popoludnie som sa na jednom toku na strednom Slovensku zabával lovom jalcov na rotačku. Ich aktivita napriek úmornej horúčave bola dobrá, ale prestávalo ma to postupom času baviť. Chcel som skúsiť chytiť niečo iné, aj keď som výskyt akejkoľvek inej ryby (nieto ešte dravej) len ťažko predpokladal...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2010
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 40
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
V jedno horúce letné popoludnie som sa na jednom toku na strednom Slovensku zabával lovom jalcov na rotačku. Ich aktivita napriek úmornej horúčave bola dobrá, ale prestávalo ma to postupom času baviť. Chcel som skúsiť chytiť niečo iné, aj keď som výskyt akejkoľvek inej ryby (nieto ešte dravej) len ťažko predpokladal.
Hlúpa myšlienka?
Pri hľadaní vhodných lovísk ma upútali v plytkej vode kapríky okolo 50 – 60 cm. Zjavne sa pásli na koberci rias a moju prítomnosť si nevšimli. V tom momente som mal naviazanú malú rotačku 00 medenej farby a len tak, zo zvedavosti, som ju hodil asi meter za posledného v húfe. Keďže miesto, z ktorého som chytal, malo strmý breh a ja len ľahkú rotačku, spôsobilo to, že nástraha sa len veľmi pomaly pohybovala po hladine a vytvárala za sebou malé vlnky. Myslel som si, že kapor by to mohol považovať za náletový hmyz, ktorý sa z posledných síl snaží vzlietnuť, a práve toto upúta kapra.
Hlúpa myšlienka na úvod, ale keby som si to neoveril, tak by som nebol pokojný. Ako sa rotačka dostala na úroveň posledného v húfe, ten ju začal pomaly prenasledovať a keď o nástrahu začal mať záujem aj ďalší kapor (čo považoval za hrozbu), nasal rotačku a na moje prekvapenie sa aj sám pichol.
Začalo sa zdolávanie, ktoré vďaka 0,10 mm silonu a množstvu rias trval asi 5 minút. Môj prvý kapor na prívlač a mal pekných 55 cm. Považoval som to za náhodu, posunul sa nižšie o 20 metrov a pokračoval lovom jalcov. Stále mi však v hlave prúdili myšlienky, či to bola náhoda alebo nie.
Po chvíli mi to už nedalo a presunul sa opäť ku kaprom. Tie boli už upokojené a pásli sa na riasach. Takto to nasledovalo ešte 4 razy a deň som teda končil s 5 kaprami od 45 do 57 cm.
Plotice i červenice
Celé dva týždne som chodil na túto rieku na kapry a s rovnakým úspechom. Vždy bolo potrebné dať nenápadnú rotačku (zašlá meď, zlato alebo čierna) a ťahať ju proti prúdu veľmi pomaly po hladine. Teóriu som si overil aj na podobnom toku na východe Slovenska na menších kaproch. S príchodom chladnejších dní však záberov ubúdalo.
Taktiež lovu plotíc som venoval istý čas na Dunaji a na jednom stojáku na strednom Slovensku. Tu som však častejšie používal za rotačkou jednoháčik alebo malé kopýtko, vzhľadom na veľkosť papuľky. Rotačky som mal vo veľkosti 000 a podobne, nenápadne farebne ladené ako pri kaproch.
Na tečúcej vode som sa snažil rotačku viesť v strede stĺpca a pravidelne. Ideálne bolo, keď sa húf objavil na hladine. Stačilo hodiť nástrahu za húf a viesť ju skrz ne a záber bol takmer vždy. Vzhľadom na veľkosť papuľky sa však zasekla tak jedna zo štyroch záberov. Ak sa žiadna nechytila, tak ryby nezačali nástrahu prenasledovať. Bolo potrebné nástrahu vytiahnuť a postup opakovať. Niekedy však nástrahe vedenej z toho istého miesta prestali dôverovať a musel som sa presunúť o pár metrov ďalej, aby sa zmenil uhol a to často pomohlo. Záber plotíc ale aj červeníc je pomerne výrazný.
Podustvy, mreny, jalce...
Lov podustiev a najmä mrien na prívlač sa už viac-menej považuje za normálnu vec, ale nie každý dokáže tieto ryby pravidelne loviť. Aj keď sa vyskytujú pomerne často spolu, ich lov sa však odlišuje. Pri podustvách používam takmer stále rotačky matne striebornej farby vo veľkosti maximálne 00. Samozrejme, fungujú aj iné farby (najmä čierna), ale práve táto sa z dlhodobého pozorovania a skúseností javí ako najlepšia.
Spôsob vedenia sa podobá lovu jalcov, ale je potrebné viesť nástrahu viac pri dne, proti prúdu a o čosi pomalšie, keďže podustva nie je dravá ryba a prenasledovať nástrahu sa bude unúvať iba pár decimetrov, ak vôbec. U podustvy je zaujímavý jeden úkaz, ktorý som odpozoroval pri vode: pri daždivom chladnom počasí na začiatku sezóny som pochytal veľa podustiev popri brehu. Možno to má súvis s neresom, zmenou počasia alebo inými okolnosťami, ale vtedy pravidelne ulovím za rybačku 10 – 15 jalcov. Pri slnečných dňoch a veľmi nízkom stave vody sa mi na totožnú nástrahu a spôsob vedenia darilo loviť nosále. Tie sa mi dokonca zdali aj menej obozretné ako podustvy.
Čo platí dnes, zajtra už nemusí
Lov mrien je zo športového hľadiska asi najzaujímavejší a ak vieme kde sú, tak ich ulovenie býva iba otázkou času. Vtedy je pre mňa nástraha č.1 nymfa, respektíve v ostatnom čase smáčik.
Nedá sa povedať presne, že treba loviť po prúde alebo proti, pretože som vytiahol 8 mrien z jedného miesta sťahovaním nymfy po prúde, ale na druhý deň to už vôbec nefungovalo; avšak proti prúdu som ich chytil asi 5. Je to individuálne a treba odskúšať, čo práve platí. Najviac sa mi osvedčili prírodné farby a to aj v prípade prikalenej vody. Ďalšou možnosťou je vobler, najlepšie taký, ktorý svojou akciou orie dno. Ideálna je dĺžka okolo 5 cm a štíhly tvar, no stalo sa mi aj to, že 60 cm mrena zobrala 12 cm gumu na 15-gramovej hlavičke.
Voblery nechávam často pracovať na napnutom vlasci v prúde a občas potiahnem k sebe a potom zase popustím. Takýmto spôsobom som oklamal najväčšie mreny.
Lov nedravých rýb je krásnym spestrením bežnej rybačky, vyžaduje si zručnosti, pozorovanie a skúšanie, aby sa z náhodnej situácie stal cielený lov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
