Polostrov Alaska Peninsula vybieha do vôd Tichého oceánu na juhozápade Aljašky. Patrí k najodľahlejším miestam našej planéty a zároveň k lokalitám, ktoré sú medzi rybármi povestné množstvom rýb, predovšetkým lososov. Jedným z niekoľkých ostrovčekov civilizácie v tejto ľuďmi nedotknutej časti sveta je rybárska a lovecká základňa Pumice Creek Lodge, ktorá sa na niekoľko júlových dní stala naším domovom...
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: OKTÓBER 2011
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Ráno ma nebudí slniečko a spev vtákov, ako v predchádzajúcich dňoch, ale ticho. Vonku je úplné ticho a nič na tom nemôže zmeniť ani Láďovo chrápanie. Naťahujem krk, aby som videl z okna a všetko sa vysvetľuje. Vonku je poriadne hustá hmla. Jirka so Zdeňkom už hrajú karty a Saša si pripravuje mušky, zatiaľ čo ešte len vyliezam z postele. Z jedálne sa však tým ospalým a chladným ránom nesie vôňa kávy, slaniny a vajíčok, ktoré aj tú hmlu robia akousi znesiteľnejšou.
Budeme muškáriť...
So slovami: „Keď schudnúť, tak určite nie na Aljaške!“ otvárame dvere jedálne, odkiaľ sa ozýva country. Pilot Gary už je po raňajkách, leží na diváne pri kachliach a číta si týždeň staré noviny, sprievodcovia Rudy s Tode pri notbuku sťahujú cez satelitný telefón e-maily a kuchárka Mary na veľkej panvici smaží ďalšiu várku vajec a slaniny.
Pred deviatou sa hmla rozpúšťa a objavuje sa modrá obloha. „To zas bude parák“, škerí sa Gary, keď nastupujeme do lietadla, ktorým poletíme na neďalekú rieku Cinder. O hodinu neskôr už stojím po pás v rieke, ktorej voda príjemne chladí. Brodím spolu s Láďom a Sašom pomaly proti prúdu rieky, zatiaľ čo naši traja priatelia rybárčia priamo na sútoku dvoch riečnych ramien, kde sme v minulých dňoch ulovili najviac lososov.
Najúspešnejšou prívlačovou nástrahou sú plandavky „pixie“ a rotačky. Skutočným magnetom na king-lososy sú však ikry. Zvlášť za slnečného dňa, aký je dnes, sú lososy len málo aktívne, a práve ikry bývajú jedinou nástrahou, na ktorú reagujú. My sme si však v minulých dňoch užili skvelý lov a predstava zníženej aktivity rýb nás nijako netrápi. Budeme muškáriť, hoci vieme, že na prívlač alebo ikry by počet našich úlovkov bol niekoľkonásobne vyšší.
Žiadny poriadny záber
Ostré ranné slnko presvecuje mierne zakalenú vodu, v ktorej pomocou polarizačných okuliarov čoskoro nachádzame skupiny lososov nerka a keta, aj niekoľko veľkých rýb – lososov čavyča. Rozchádzame sa na stometrovom úseku rieky a o chvíľu sa už do šumenia prúdu ozýva svišťanie muškárskych šnúr.
Kým Láďa a Saša stoja po kolená vo vode uprostred rieky a nahadzujú do hlbšieho koryta, ktoré sa tiahne pod podomletým brehom, ja sa snažím nahodiť do jamy pod kríkom, ukrytý vo vysokej tráve. Zaťažený čierno-fialový strímer s veľkými očami vediem na tri metre dlhom nadväzci. Muška sa pohybuje na dne, priamo medzi stojacimi lososmi. Občas sa niektorá z rýb pohne a zvedavo vyjde k prúdom unášanej muške, ale žiadny poriadny záber.
Skúšam meniť mušku, čo lososy pohŕdavo ignorujú. To, čo ryby rozhodne neignorujú, je však môj tieň, ktorý vo chvíľke nepozornosti dopadol na vodnú hladinu - v sekunde sú preč. Zatiaľ Láďa zasekáva na čiernohnedý strímer už druhého lososa keta a Saša urputne bojuje s veľkým mliečniakom lososa nerka, ktorý podniká dlhé výpady. V plytkej rieke so štrkovým dnom nie sú, našťastie, žiadne naplavené konáre ani stromy a po desiatich minútach púšťame obe asi trojkilové ryby na slobodu.
Nie je to dno!
Sprievodca Rudy nám radí zmeniť loviská a odporúča hlbšie jamy na dolnom toku rieky, kde je vyššia šanca na úlovok ako v slnkom prežiarených plytčinách. To nám znie celkom logicky a motorovou loďou sa presúvame o desať kilometrov ďalej po prúde. Zastavujeme sa v poslednom riečnom meandri, ďalej po prúde sa rieka rozlieva do plytčín a ústi do mora. Všetky ryby, ktoré tiahnu riekou Cinder, musia týmto miestom prejsť a väčšina z nich sa zastavuje v tri metre hlbokej tôni, ktorá sa tiahne pozdĺž brehu pred nami.
Nahadzujem mierne proti prúdu, nechávam mušku klesnúť ku dnu, a keď ju prúd začne odo dna zdvíhať, prehadzujem opäť proti vode. Po treťom nahodení sa muška náhle zastavuje. Môže to byť dno, ale pre istotu zasekávam. Nie je to dno! Agresívne výpady ryby mi šnúru doslova trhajú z ruky a mám čo robiť, aby som pribrzdil roztočenú cievku navijaka. Po desiatich metroch sa losos zastavuje a zaujíma pozíciu na druhej strane prúdnice. V pokoji doťahujem brzdu navijaka a pomaly sa skúšam oprieť do deviatkového prúta.
Rybe na druhom konci udice sa to vôbec nepáči a na hladine sa objavuje telo asi desaťkilového kinga, ktorý sa snaží zbaviť mušky. Mierne povoľujem ťah a ryba sa vzápätí upokojuje.
Sprievodca v pomykove
Asi päť minút sa takto preťahujeme a potom to rybu prestáva baviť. Vyráža ďalej po prúde a ja mám čo robiť, aby som ju po brehu dobehol. Našťastie sa o dvadsať metrov ďalej zastavuje. Začína sa opäť preťahovanie, ale ryba viditeľne stráca sily. Meter po metri získavam do navijaka stratené metre šnúry a keď sa losos ocitá pri brehu, čaká ho tam už Rudy s podberákom. Zhotovujeme rybe fotografiu na pamiatku a púšťame ju späť do rieky. V minulých dňoch som si už pár lososov na vyúdenie nechal a ďalšie ryby nepotrebujeme. Aj na mojich priateľov čakalo v tôni niekoľko lososov a náš sprievodca chvíľami nevie, ku komu z nás má s podberákom bežať skôr...
Slnko má dnes poriadnu silu a ešte pred poludním je v tieni 25 °C! Rybám sa toto slnečné počasie nijako zvlášť nepáči a okolo obeda prestávajú brať. „Keď nežerú ryby, tak si dáme my“, povzbudzuje nás Rudy a vyberá z chladiaceho boxu misku so zeleninovým šalátom, sendviče a niekoľko orosených plechoviek. Obedňajšiu siestu zakončujeme už tradične „šlofíčkom“ v mäkkej tráve a až po zákusku a kávičke sa zase vraciame k rybačke.
„Teraz to konečne začína pripomínať pokojnú dovolenku“, vyžíva sa Láďa, keď lenivo odchádza chytať na jamu proti prúdu rieky. Saša, ktorý má Láďu na dohľad, o hodinu neskôr hlási, že zdoláva už tretieho lososa keta a ulovené ryby odkladá na piesčitú kosu, z ktorej chytá. Pretože už sme našu „kingovú“ jamu, pri ktorej sme obedovali, dôkladne prechytali, nastupujeme do lode a ideme za Láďom.
Medveď - zlodej
Len čo vyjdeme za zákrutu, naskytá sa nám neuveriteľný pohľad. Láďa zdoláva rybu zabrodený po pás do vody a 50 metrov nad ním medveď odnáša z piesočnatej kosy lososa. Medveď mizne vo vysokej tráve na brehu skôr, ako sme stihli vybrať naše kamery a fotoaparáty.
Láďa je celkom rád, že sme prišli a kým zdoláva lososa čavyča, opisuje nám svoje stretnutie s chlpáčom: „Najskôr som na plytčine chytal kety a potom sa mi vypol jeden king v priehlbine pri druhom brehu. Tak som si zabrodil ďalej do vody a po pár nahodeniach som zasekol toho kinga, čo ho mám furt na prúte.
Chvíľku sa s ním preťahujem a zrazu mám taký ten pocit, že sa na mňa niekto pozerá. Obzriem sa a pozerám, pri mojich lososoch stojí medveď a čumí na mňa. Mohol som od neho byť dvadsať, možno tridsať metrov. Našťastie king tiahol po prúde dole, a tak som išiel pomaly s ním, preč od medveďa. A ten mi zatiaľ pokojne lososy ukradol. No a to ste akurát prišli vy.“
Náhle sa medveď znovu objavil a púšťa sa čuchať na piesčine, odkiaľ si pred chvíľou odniesol lososy. Rýchlo vyťahujeme kamery a Láďa sa snaží zdolať lososa, ktorému sa však z vody nijako nechce. Naša prítomnosť bručiaka nijako nevzrušuje. Pokojne sa špacíruje po brehu tam a späť a hľadá ďalšie ryby. Rudy, náš sprievodca, má loď pripravenú v pohotovostnej polohe a Láďa počas necelej štvrťhodinky zdoláva svoju rybu. Mohutný dvanásťkilový mliečniak lososa čavyča končí v podberáku a my radšej odchádzame k inej jame - tu už je rybárov na náš vkus trochu veľa...
Nezneužijem túto situáciu!
Keď sa v podvečer vraciame k miestu, kam po nás Gery priletí, zastavujeme krátko na sútoku. Voda dnes citeľne klesla a zlepšila sa aj priehľadnosť. Skupinky lososov, ktoré pri ťahu riekou prekonávajú plytké prahy, sú z diaľky vidieť. Občas niektorá z rýb vyrazí z prúdu zlým smerom, ocitne sa na brehu alebo v len niekoľko centimetrov plytkej vode a potom sa hádže ako besná, než sa jej podarí vrátiť sa späť do rodného živlu.
Asi hodinu stojím po kolená vo vode a s prútom v ruke pozorujem stovky lososov nerka, ktoré okolo mňa ťahajú ďalej proti prúdu. Míňajú sa s lososmi keta, ktoré už stoja na neresiskách a občas sa v panike vracajú späť, keď ich vyplaší prelietavajúci orol bielohlavý, alebo niektorý z mojich kolegov chytajúcich pri jame nado mnou.
Stojím tam s prútom v ruke a ani som nenahodil. Nejako necítim potrebu chytať. Rýb je všade okolo mňa toľko a správajú sa tak dôverčivo, že mi je nevhodné túto situáciu zneužiť. Len sledujem divadlo, ktoré nám príroda uprostred aljašskej divočiny pripravila, a keby ma z rozjímania nevytrhol hukot prilietavajúceho lietadla, asi by som tu stál až do rána.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
